Katarína Alberty Ondrejková

Keď Katarínine oči dopadli na článok v&nbsp;miestnych novinách, na chvíľu sa jej zatajil dych. Akoby pred ňou ožil kúsok histórie. Práve sa dozvedela, že deväťdesiatročná Carmen Bourbon de Sicilles, princezná, ktorá strávila časť detstva na hrade Stará Ľubovňa, stále žije! A&nbsp;s&nbsp;ňou pokračovanie príbehu, ktorý sa začal, keď slávny slovenský hrad v&nbsp;roku 1882 kúpil poľský gróf. Andrej Zámojský si sem priviedol dvojsicílsku princeznú Karolínu Bourbonskú a&nbsp;z&nbsp;ich nevšedne úprimnej a&nbsp;veľkej lásky sa narodilo osem detí.

Katarína, ktorá pod týmistým hradom vyrástla, práve zistila, že ich vnučka, dcéra najmladšej z&nbsp;ich dcér Márie Karolíny, je nažive. „Keď som jej fotku zbadala v novinách, okamžite som ju podľa čŕt tváre spoznala. Istý čas mi trvalo, kým som zistila, kde a&nbsp;ako žije. No keď sa mi to podarilo, trvalo päť minút, aby som v&nbsp;zlatých stránkach našla jej telefónne číslo,“ spomína Katarína Chapuis Šutorová (39), ktorá už nejaký čas býva vo Francúzsku, na začiatok svojho pátrania. To ju priviedlo k&nbsp;nečakanému priateľstvu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/vyrastla-hrade-lubovni-pred-smrtou-bourbunska-princezna-zblizila-touto-slovenkou" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO rodiny princeznej na Ľubovnianskom hrade nájdete v GALÉRII.</a>

Na prvý pohľad ich rozdeľovalo veľa. Pani Carmen bola žena s&nbsp;modrou krvou, princezná z&nbsp;rodu Bourbonovcov. Katarína obyčajné slovenské dievča, ktoré sa vydalo do francúzskeho Lyonu, kde si s&nbsp;manželom otvorili malé záhradníctvo a&nbsp;popri tom robila súdnu prekladateľku. „Odmalička som bola s&nbsp;tou šľachtickou rodinou spätá. Vyrastala som vo Vyšných Ružbachoch, kde sú pochované dve dcéry Andreja Zámojského, teda tety pani Carmen. Pamätám sa, že už ako malé dievča som na ich hroby nosila kvietky. Navyše v&nbsp;roku 1945 môj starý otec kúpil sýpku od ich brata, grófa Jána Zámojského. Prerobil ju na rodinný dom, v&nbsp;ktorom som v&nbsp;podstate vyrástla,“ spomína Katarína.

Od starých rodičov počúvala namiesto rozprávok príbehy jej predkov. Pamätá si najmä jeden. Keď sa miesto poludňajšieho spánku schovala za rozohriatu kachľovú pec, prisadol si k&nbsp;nej starý otec a&nbsp;rozprával jej o&nbsp;tom, ako sa „niekedy, dávno-pradávno, nádherne odetí ľudia pochádzajúci z&nbsp;celej Európy zišli, aby v&nbsp;našej dedine zosobášili kráľovský pár“. „Škoda, že som vtedy nebola viac zvedavá,“ usmeje sa pri tej spomienke. Až ako dospelá zistila, že to nebola vymyslená legenda, ale kus skutočnej, navyše výnimočnej histórie.

Práve preto vo francúzskych médiách celý čas sledovala všetko, čo so slávnou rodinou spojenou s jej domovom súviselo. Andrejova dcéra Mária Karolína, o ktorej svadbe jej dedo rozprával, sa totiž vydala do krajiny galského kohúta, do významnej šľachtickej rodiny Bourbonovcov-Sicilesovcov. Ale že ešte žije niekto, kto na Ľubovnianskom hrade vyrastal, sa jej ani nesnívalo.&nbsp; Carmen mala už požehnaných deväť krížikov na chrbte. To je vek, keď ide o&nbsp;každý deň, keď nie je na zbieranie odvahy čas. Tak to spravila hneď - vytočila jej číslo.

„Mala som šťastie, že zdvihla priamo pani Carmen. Nakoniec to bol začiatok dlhého obdobia, ktoré som si sama pre seba nazvala akýmsi ‚flirtovaním‘. Počas neho som sa jej snažila predstaviť a&nbsp;vysvetliť, prečo sa o&nbsp;ňu zaujímam. Písala som jej listy o&nbsp;tom, odkiaľ pochádzam a&nbsp;čo ma s ňou spája. Bola v&nbsp;duchu aristokratickej výchovy veľmi zdvorilá, na všetko však veľmi korektne odpovedala len toľko, že je to možné, ale ona mi k&nbsp;tomu nevie povedať nič viac.“ Asi päť mesiacov ju Katarína presviedčala, ako rada by ju spoznala. A&nbsp;Carmen nakoniec nečakane prikývla.

„Priznám sa, že som ani nedúfala, že si získam jej dôveru. Čím viac o&nbsp;rodine Zámojských-Bourbonovcov-Sicilesovcov viem, tým viac sa mi nechce veriť, že sa mi to podarilo,“ odhaľuje Slovenka pocity, ktoré jej behali hlavou od prvej návštevy princeznej. Pani Carmen žila v&nbsp;ústraní, ale jej dni, ako Katarína zistila, neboli čakaním na smrť. Prakticky denne sa venovala archívu rodiny, ktorý jej zverila mama Karolína. Celé hodiny denne čítala a&nbsp;študovala jeho obsah. „Mimochodom, bola som prekvapená, že napriek požehnanému veku nepotrebovala okuliare,“ usmeje sa Katka, ktorú princezná pustila do svojho života. Pokojného a&nbsp;jednoduchého, naplneného čítaním, štrikovaním a&nbsp;prechádzkami v&nbsp;olivovom sade, z&nbsp;ktorého stále vyrábala vlastný olej.

„Nakoniec sme si vytvorili veľmi pekný vzťah, takže som sa k nej opakovane vracala,“ dodáva Ružbašanka, ktorá aristokratke rozprávala o miestach, kde sa princezná narodila a vyrastala a o ktorých minimálne sedemdesiat rokov nepočula. Vyšné Ružbachy a Starú Ľubovňu totiž jej rodina navštívila poslednýkrát tesne pred vyhlásením druhej svetovej vojny.&nbsp; „Myslím, že práve preto sa jej naše stretnutia páčili. Rozprávala som jej o&nbsp;miestach z&nbsp;jej detstva, ktoré jej napriek pokročilému veku chýbali. Bolo pre ňu veľmi dojímavé, keď som jej ukazovala fotografie hrobov, kde sú pochované jej tety. Tie sa po vojne zastavili na panstve v&nbsp;Ľubovni a&nbsp;už sa odtiaľ nedostali. Komunisti im po štyridsiatom ôsmom zobrali pas a&nbsp;nechali ich napospas osudu. Bez prostriedkov. Keby nebolo miestnych ľudí, zomreli by hladom. Carmen sa veľmi zaujímala o&nbsp;to, čo sa s&nbsp;nimi stalo. Jej vzťah k&nbsp;tomuto kraju bol do poslednej chvíle veľmi silný. A&nbsp;ona mi zase rozprávala históriu rodu Zámojských a&nbsp;Kráľovstva dvoch Sicílií. Bolo to vzájomne obohacujúce.“

Pokračovanie na ďalšej strane.

Už vtedy, keď Katarína staručkú aristokratku navštívila v&nbsp;jej provensalskej usadlosti prvýkrát, do očí jej padol obrovský zväzok kľúčov. Pani Carmen ho prakticky ani na chvíľu nepúšťala z&nbsp;ruky. „Až po chvíli som pochopila, že kľúče sú od skriniek, kde uchovávala rodinné dokumenty,“ prezrádza Katka. Nakoniec sa dohodli, že počas každej návštevy jej otvorí jednu. „Keď prvý raz svoj sľub splnila, spadla mi sánka a&nbsp;začala som plakať, lebo som si uvedomila, že som sa práve ocitla v&nbsp;najunikátnejšom archíve rodiny Zámojských. Pretože hlavné sídlo rodiny bolo vždy v&nbsp;poľskom meste Podzamcze, väčšina ich rodinných dokladov bola počas druhej svetovej vojny zničená. Podobné to bolo v&nbsp;Starej Ľubovni. Po komunistickom prevrate a&nbsp;znárodnení hradu archívy Zámojských vyhádzali na hradné nádvorie, kde ich podpálili. Zachránilo sa len to, čo nezhorelo,“ prezrádza.

Kataríne napadlo uchovať z&nbsp;toho, čo našla, čo najviac a&nbsp;o&nbsp;svadbe Carmeniných rodičov, ktorí sa naozaj sobášili vo&nbsp;Vyšných Ružbachoch za účasti šľachty z&nbsp;celej Európy, napísať knihu. „Zišlo sa tam štrnásť princov a&nbsp;princezien a dvadsať grófov. Samozrejme, vysokí duchovní hodnostári, medzi nimi dvaja z&nbsp;prvých troch slovenských biskupov - banskobystrický Marián Blaha a&nbsp;spišský Ján Vojtaššák. Mimochodom, na európskych kráľovských dvoroch a&nbsp;v&nbsp;dobovej zahraničnej tlači sa jej venovala veľká pozornosť, pretože sa ženil následník potenciálneho dvojsicílskeho trónu,“ opisuje Katarína výnimočnú udalosť, ktorá sa odohrala v&nbsp;jej rodisku. Z&nbsp;každého jej slova pritom cítiť vzrušenie. Kráľovské svadby sa v&nbsp;dedinke na severovýchode Slovenska naozaj nekonali každý deň. Respektíve, nikdy predtým ani potom.

„Vždy keď som odchádzala, úprimne som sa bála, či ešte bude ďalšia návšteva, či budem mať dosť času nazrieť do všetkých skriniek pani Carmen,“ priznáva Katka. So staručkou&nbsp;princeznou sa prvýkrát stretla, keď mala deväťdesiat… Ale koľko toho spolu stihnú prebrať? Ich nezabudnuteľné rozhovory sa skončili presne pred rokom v&nbsp;novembri. „Celý ten čas s&nbsp;ňou som sa cítila ako Alenka v&nbsp;krajine zázrakov. Neskončilo sa to ani jej smrťou,“ prezrádza Katka s&nbsp;lesknúcimi sa očami. Je v&nbsp;nich dojatie, ale aj smútok za vzácnou priateľkou. Drží totiž v&nbsp;rukách ich spoločnú knihu, na ktorú sa pani Carmen úprimne tešila.

Akoby však ani teraz nechcela byť vystavená prílišnej pozornosti. Keď dorozprávala príbeh, ktorý pred rokmi pri kachľovej peci načal Katarínin starý otec, potichu, tak ako žila, zomrela. Mala deväťdesiatštyri. Katka sa usmeje, aký je osud precízny. Keď totiž vtedy dávno na jej detskú otázku, či na tej svadbe v&nbsp;Ružbachoch boli aj skutoční králi, starký pokrútil hlavou, že nie, bola taká sklamaná, že viac ani nechcela počúvať. „Tak mi jednu skutočnú princeznú z&nbsp;tej rodiny priviedol priamo do života.“

Vyrástla na hrade v Ľubovni: A pred smrťou sa bourbonská princezná zblížila s touto Slovenkou

Výber pre vás

Vyrástla na hrade v Ľubovni: A pred smrťou sa bourbonská princezná zblížila s touto Slovenkou

Súvisiace články

Takto chodí do školy holandská princezná: Meghan a Harry, berte si príklad, žiadny privátny jet

Dubajská princezná neušla od muža naprázdno: Dom za 85 miliónov v susedstve Kate a Willa

Saudskoarabská princezná čelí trestu: Dala zbiť "pracujúcu triedu"

Kráľovská m​acocha: Aj najškaredšia princezná našla toho pravého

Výber pre vás

Kráľovská macocha: Aj najškaredšia princezná našla toho pravého