Lenka Dale

Stretli sme sa v&nbsp;známom bratislavskom hoteli. Eva Černá neprišla vo svojom bavoráku, ako sme boli u&nbsp;nej zvyknutí, doviezla sa mestskou hromadnou dopravou. V&nbsp;sychravom zimnom počasí vošla sviežim krokom oblečená celá v&nbsp;bielom a&nbsp;s&nbsp;úsmevom na perách. Dôvod nášho stretnutia sa jej veľmi nepáčil. Šíria sa totiž reči, že si zarába na živobytie ako opatrovateľka v&nbsp;Rakúsku. Radikálne to poprela: „Som šťastná s&nbsp;tým, čo robím. Len ma vždy prekvapí, prečo sa druhí starajú do toho, do čoho ich nič nie je. Je to pre mňa záhada.“ A&nbsp;rozhovorila sa o&nbsp;svojom aktuálnom živote.

Eva Černá bola jedna z&nbsp;prvých tvárí televízie Markíza, odkiaľ sa nakrátko presunula do politiky ako poslankyňa za stranu Pavla Ruska ANO. Po krátkej politickej kariére sa z&nbsp;nej na dlhých jedenásť rokov stala banková ombudsmanka. Nič nie je večné a&nbsp;o&nbsp;posledné lukratívne zamestnanecké miesto prišla pred piatimi rokmi. Nečakane. V&nbsp;tom istom roku sa skončilo rozvodom aj jej manželstvo s&nbsp;výtvarníkom Rastislavom Balážom trvajúce šestnásť rokov. „Už je to dávno. Som šťastná, že sme stále priatelia,“&nbsp;vyhlasuje o&nbsp;exmanželovi aj dnes. Ich cesty sa vraj rozišli, lebo láska vyprchala. Blondína sa po vyhodení musela začať živiť sama, a&nbsp;to bez istoty každomesačnej výplaty. Ešte popri zamestnaní založila vydavateľstvo a&nbsp;vydala duchovnú knihu Odkaz slnečnice, ktorú napísal jej dobrý známy lekár Mikuláš Štefan. Kariéru spisovateľky a&nbsp;vydavateľky naštartovala mesačnou cestou karavanom po južnej Európe, počas ktorej pripravovala knihu. „Potrebujem byť sama, keď píšem,“ okomentovala karavanový výlet, počas ktorého sama prebrázdila Chorvátsko či Taliansko. Po návrate si založila obchod s&nbsp;ezoterikou, do ktorého vlastnoručne vyrábala sviečky, ten už neexistuje. Vydala aj knihu Žiť život s&nbsp;vášňou a&nbsp;organizovala motivačné talk show.

Po Bratislave sa však šíria reči, že podnikanie Eve Černej nevyšlo a&nbsp;bola nútená nájsť si prácu opatrovateľky v&nbsp;Rakúsku. Nasvedčovala by tomu aj skutočnosť, že sa nadlho odmlčala na sociálnych sieťach. Nový post na jej profile pribudol až po našom stretnutí. Prácu opatrovateľky v&nbsp;susednom štáte rázne popiera: „Nikdy som nepracovala v&nbsp;Rakúsku a&nbsp;možno by som aj veľmi rada, ale neviem po nemecky. Som schopná pohybovať sa po celom svete s&nbsp;angličtinou,“ vyhlásila dotknuto, že klebety vôbec niekto roznáša. Pritom spomenula, že počas kovidu niektorí umelci skončili za pokladňou v&nbsp;obchode alebo robili v&nbsp;skladoch, aby mali z&nbsp;čoho žiť, ale jej sa to vraj netýka. „Vytvorila som svoju značku, ktorá ma živila počas kovidu, rovnako ako moja kniha. A&nbsp;za to som naozaj veľmi vďačná,“ povedala.

V&nbsp;Rakúsku vraj nastupovala len do lietadla. Tesne pred kovidom odletela do Toronta. „Ešte som to nikomu nepovedala, ale mala som víziu a&nbsp;sen vydať knihu na americkom kontinente a&nbsp;sprístupniť ju ľuďom hovoriacim po anglicky. Na Slovensku mi vraveli, že to je nemožné. Tak som sadla do lietadla a&nbsp;odcestovala na štyri dni do Kanady, kde som sa spojila s&nbsp;viacerými tamojšími vydavateľstvami. "Niekde som šla osobne, inde som napísala. Ale to, čo mi tu vraveli, že je nemožné, sa stalo skutočnosťou,“ vyslovila zapálene a&nbsp;vytiahla dve anglické vydania svojej knihy. „Prvé vydavateľstvo, ktoré sa mi ohlásilo, že ju chce vydať, ma už nepustilo. Opýtali sa ma, či som Eva Černá, ktorej interview čítali v&nbsp;časopise, a&nbsp;ja som pritakala. Je teda dobré, že som mala niekoľko veľkých motivačných článkov v&nbsp;International Face Magazine. Ide o&nbsp;európsky časopis, ktorý vychádza na viacerých kontinentoch,“ povedala a&nbsp;ukázala nám výtlačky magazínu s&nbsp;jej motivačnými textmi. No a&nbsp;počas kovidu sa vraj venovala prekladu knihy do angličtiny, keďže už mala uzavretú zmluvu s&nbsp;vydavateľom. Dosť sa s&nbsp;tým potrápila, lebo chcela, aby to bolo dokonalé. „Prekladala som knihu vlastne dvakrát. Prvý raz mi ju z&nbsp;lásky preložili priateľky. Keď som ju však dala na prečítanie inej dobrej kamarátke a&nbsp;jej americkému partnerovi, niektorým veciam celkom nerozumeli. Vtedy som pochopila, že angličtina, ktorá sa vyučuje na Slovensku, nie je bežná, nie je prirodzená. Tak som začala hľadať takzvaného na­tive speak­ra, pre ktorého je angličtina rodný jazyk, aby mi to prešiel ešte raz. Doplnila som aj nové kapitoly, aby bola úplne svieža a&nbsp;krásna aj pre cudzincov.“ Na otázku, ako sa kniha predáva, odpovedala Eva Černá, že dobre. Presné čísla však neprezradila: „Nemyslím si, že to je niečo, o&nbsp;čom by som chcela a&nbsp;mala hovoriť, ani to nie je príliš slušné. Kniha je dostupná vo všetkých najväčších predajných sieťach a&nbsp;to bol môj sen. Len by potrebovala väčšiu marketingovú podporu,“ jemne si povzdychla. Píšu jej vraj už aj ľudia z&nbsp;cudziny.

Vlani, keď zmizla zo Slovenska a&nbsp;podľa klebiet pracovala ako opatrovateľka, vraj žila v&nbsp;Holandsku. „Strávila som tam väčšinu roka,“ uviedla s&nbsp;tým, že tam tvorila novú knihu, tentoraz detskú motivačnú. „Ešte nevyšla, ale už som bola na rokovaniach o&nbsp;jej vydaní.“ A&nbsp;prečo si vybrala Holandsko? „Hľadala som inšpiráciu a&nbsp;Holandsko na mňa zapôsobilo deťmi a&nbsp;bicyklami. Všetky deti tam chodia do školy na bicykloch a&nbsp;ich život je podstatne pokojnejší. Dopriala by som ho našim deťom,“ vysvetlila. Nadchol ju aj školský systém, ktorý má rozvinutý Komenského model škola hrou. Pri pohľade na deti pritom vidí budúcnosť Slovenska. „Žijeme v&nbsp;krajine, kde sa veľmi nechváli. Ako rodičia prevažne hovoríme deťom, že toto nerob, hento si neurobil dobre, ale akosi neostáva čas na to, aby sme im povedali, v&nbsp;čom sú výnimočné, skvelé, aké sú jedinečné a&nbsp;akí sme vlastne s&nbsp;nimi šťastní, že prišli do nášho života. Koľkokrát to ľudia povedia svojim deťom?“ opýtala sa a&nbsp;tým aj odhalila, čo ju viedlo k&nbsp;písaniu ďalšej knihy práve o&nbsp;deťoch.

Eva Černá sa nechce rozprávať o&nbsp;súkromí ani vzťahoch. Žiadneho muža vraj nemá, jej život uspokojuje práca. Svet sa snaží vidieť cez pozitívnu optiku. „Je to asi o&nbsp;mojom vnímaní a&nbsp;nastavení života, že ja to naozaj vidím cez to krásne. Aj keď sa deje niečo, s&nbsp;čím úplne neladím, snažím sa pochopiť, prečo to je, a&nbsp;snažím sa nájsť v&nbsp;tom zmysel. Sebauvedomenie je najdôležitejšie v&nbsp;našom živote. A&nbsp;sebaláska,“ vysvetlila nám. O&nbsp;sebaláske aj často prednáša, tejto téme sa venovala aj ako módna návrhárka. „Mne sa páči, keď udržiavame na tejto planéte istú vznešenosť. A&nbsp;vo všetkých svojich projektoch sa snažím upútať pozornosť aj na to krásne, čo ľudstvo donieslo svetu, pretože je to veľmi dôležité,“ uzavrela.

Bývalá markízačka Eva Černá chytila druhý dych. Chce preraziť v Amerike

Výber pre vás

Bývalá markízačka Eva Černá chytila druhý dych. Chce preraziť v Amerike

Súvisiace články

ANKETA o zdravotníctve: Bojujeme, kde vtesnáme pacientov a sledujeme vysmiate posty ministerky

Grafológ o nájomnom vrahovi Roháčovi: Je nevypočítateľný. Jeho vyrovnanosť je len maska

Výber pre vás