Vivien Cosculluela

Isao sa zhlboka nadýchol, zavrel oči a&nbsp;ľavou rukou si jemne pohladil brucho. Pravou uchopil nôž, jeho špičku si pritlačil k&nbsp;telu a&nbsp;nasmeroval ju na správne miesto. Potom si silným trhnutím zaboril ostrie do žalúdka. V&nbsp;knihe Uniknuté kone slávny japonský spisovateľ Jukio Mišima, ktorý sa narodil pred sto rokmi, takto opisuje rituálnu samovraždu samurajov – seppuku. Ide o&nbsp;motív, ktorý sa v&nbsp;jeho tvorbe pravidelne opakuje, a&nbsp;ako 45-ročný sa rozhodol svoj život ukončiť práve týmto spôsobom. Pomocou meča s&nbsp;krátkym ostrím si rozpáral brucho v&nbsp;sídle Japonských síl sebaobrany. Ako to „káže“ seppuku, sekundant mu mal odťať hlavu, aby ho ušetril zbytočnej bolesti. Ukázalo sa však, že pomocník nedokázal splniť svoju úlohu a&nbsp;po troch neúspešných pokusoch musel nastúpiť iný. Čo však robil v&nbsp;centrále armády a&nbsp;kto boli ľudia, ktorí mu pomohli ukončiť svoj život na tomto nezvyčajnom mieste?

„Japonská polícia uviedla, že Jukio Mišima, známy spisovateľ, ktorý včera spáchal samovraždu, mal v&nbsp;úmysle podnietiť vzburu a&nbsp;zvrhnutie vlády premiéra Eisakua Satóa,“ napísal novinár denníka The New York Times na druhý deň po hrôzostrašnej udalosti. Umelec nekonal sám. Sprevádzali ho štyria členovia milície Tatenokai, ktorú Mišima založil v&nbsp;roku 1968. Kládla si za cieľ zabraňovať agresii zo strany zástancov zahraničnej ideológie, ktorí sa podľa spisovateľa snažili od konca druhej svetovej vojny zničiť tradičnú japonskú kultúru, a&nbsp;chrániť dô­stojnosť cisára ako symbolu národnej identity. Piati muži išli „navštíviť“ Kanetošiho Mašitu, šéfa tábora Ičigaja, vojenskej základne v&nbsp;centre Tokia a&nbsp;veliteľstva Východného velenia Japonských síl sebaobrany. Pod zámienkou získali prístup do jeho kancelárie, kde sa zabarikádovali a&nbsp;priviazali dô­stojníka ku kreslu. Mišima celý čas nosil na hlave bielu čelenku s&nbsp;červeným kruhom v&nbsp;strede a&nbsp;nápisom „Sedemkrát sa znovuzrodiť, aby som slúžil vlasti“, čím odkazoval na posledné slová Kusunokiho Masašigeho, samuraja, ktorý zomrel pri obrane cisára v&nbsp;14. storočí.

S&nbsp;manifestom a&nbsp;transparentom, na ktorom boli uvedené požiadavky milície, spisovateľ vystúpil na balkón, aby sa prihovoril vojakom pod ním. Jeho reč ich mala inšpirovať, aby sa k&nbsp;nemu pripojili a&nbsp;uskutočnili štátny prevrat s&nbsp;cieľom obnoviť priamu cisársku vládu, ale namiesto toho vyvolal iba všeobecné podráždenie publika. Sypali sa naňho posmešky, nadávky a&nbsp;časť prejavu prehlušil hluk z&nbsp;vrtuľníkov. Nie div, Mišima kritizoval armádu za prijatie ústavy, ktorá „popierala jej vlastnú existenciu“, a&nbsp;grandiózne zvolal: „Kam sa podel duch samurajov?“ Jeho kumpáni porozhadzovali z&nbsp;balkóna kópie písomnej výzvy, v&nbsp;ktorej Mišima vyjadril frustráciu zo závislosti vojska od Spojených štátov a&nbsp;tvrdil, že by USA nikdy neprijali znovuzavedenie skutočne samostatnej japonskej armády. Po ukončení svojej reči Mišima trikrát zakričal „Nech žije cisár!“ Keď sa vrátil do veliteľskej kancelárie, ospravedlnil sa Mašitovi a&nbsp;vysvetlil mu: „Urobili sme to, aby sme armádu vrátili do cisárových rúk. Nemali sme inú možnosť, ako to dokázať.“ Po týchto slovách spáchal seppuku, rituálnu samovraždu samuraja.

Možno pochybovať o&nbsp;tom, či skutočne veril v&nbsp;úspešný prevrat. „Určite mal nacvičené útoky na veliteľstvo, ale je nepravdepodobné, že by si človek s&nbsp;takou prezieravosťou ako Mišima dokázal predstaviť, že vpád dobre dopadne,“ napísal japonský profesor Hisaaki Jamanouči v&nbsp;štúdii o&nbsp;umelcovej samovražde. Ešte ťažšie je odhadnúť, čo by urobil, keby sa mu prevrat podaril. „Jeho skúšky zahŕňali aj obrad seppuku. Zdá sa preto pravdepodobnejšie, že Mišima predpokladal neúspech útoku a&nbsp;že bol plne rozhodnutý spáchať samovraždu. Jeho odhodlanie zomrieť bolo hlavnou príčinou a&nbsp;jeho pokus o&nbsp;prevrat vedľajším činom,“ pokračuje Jamanouči. Japonský filozof Hide Išiguro pre The New York Review napísal, že si niektorí mysleli, že sa načisto zbláznil. „Iní sa domnievali, že to bol posledný zo série exhibicionistických činov, ďalší prejav jeho túžby šokovať, ktorou sa stal povestným,“ dodal. Mišimu jeho krajania totiž už predtým považovali za enfant terrible tamojšej literatúry. Umelcov odchod zo sveta sa udial v&nbsp;ráno, keď sa začínalo dôležité zasadnutie parlamentu, na ktorom sa zúčastnil samotný cisár. Premiérov prejav o&nbsp;vládnom programe na nasledujúci rok spisovateľova samovražda úplne zatienila. A&nbsp;pochopiteľne – od posledných dní druhej svetovej vojny nikto nespáchal seppuku.

V&nbsp;prospech teórie o&nbsp;naplánovanej samovražde hovorí aj fakt, že v&nbsp;posledných rokoch pred útokom sa Mišimove bojové aktivity stali výraznou súčasťou jeho života. Od roku 1967 sa niekoľkokrát zúčastnil na cvičeniach s&nbsp;jednotkami síl sebaobrany a&nbsp;o&nbsp;rok neskôr založil spomínanú milíciu. Už viac ako desať rokov predtým sa Mišimovo osobné správanie stalo predmetom populárnych klebiet, keď sa začal krehko vyzerajúci spisovateľ venovať vzpieraniu. Bola to len predohra k&nbsp;jeho neskorším výkonom v&nbsp;oblasti fyzického tréningu, ktoré zahŕňali box, tradičný japonský šerm či karate. Týmito prostriedkami rýchlo pretransformoval svoje slabé telo na svalnatú postavu. „Spočiatku sa to mnohým mohlo zdať len ako okázalé gesto. Štátny prevrat nebol príčinou, ale príležitosťou pre Mišimovu samovraždu – jej hnacou silou bola osobná, estetická motivácia,“ naráža Jamanouči na umelcovu fyzickú zmenu.

Krása bola jedným z&nbsp;ústredných motívov Mišimovej rozsiahlej tvorby, ktorá okrem trid­siatky románov zahŕňa divadelné hry, poviedky, eseje, ale aj jedno libreto a&nbsp;jeden scenár k&nbsp;filmu. V&nbsp;roku 1949 sa spisovateľ objavil na japonskej literárnej scéne s&nbsp;knihou Spoveď masky, akousi autobiografiou, slabo zahalenou do podoby románu, ktorá ho preslávila už v&nbsp;jeho dvadsiatich rokoch. Líči príbeh jemného, citlivého chlapca, ktorý žije takmer v&nbsp;zajatí svojej starej mamy. Je chorá a&nbsp;on ju musí ošetrovať. Citlivého hrdinu uchvacujú vyobrazenia svätého Sebastiána. V&nbsp;škole obdivuje spolužiaka a&nbsp;uvedomuje si, že táto fascinácia je založená na sexuálnej túžbe. Vo vtedajšej japonskej spoločnosti však chlapec príťažlivosť odmieta a&nbsp;rozhodne sa bojovať proti svojim homosexuálnym sklonom. Spriatelí sa so sestrou jedného zo svojich spolužiakov, Sonoko.

Počas vojny sa zblížia. Keď však príde na lámanie chleba, nedokáže odhodiť masku, za ktorou sa skrýva, aby mohol komunikovať so svetom, ktorý mu nedovoľuje plne pochopiť svoje homoerotické pudy. V&nbsp;knihe už vidieť obrysy motívov, ktoré bude Mišima celý život rozvíjať vo svojich dielach. Ide o&nbsp;autobiografickú spoveď hrdinu, ktorým nie je nikto iný ako sám autor, a&nbsp;hľadá osobný ideál či morálnu víziu, ktorá je v&nbsp;rozpore s&nbsp;buržoáznym štandardom. „Prvky, ktoré v&nbsp;Mišimových románoch opakovane tvoria trojicu, sú smrť, láska, či už zvrátená, alebo nie, a&nbsp;večnosť,“ vysvetľuje Jamanouči s&nbsp;tým, že hrdina je vždy posadnutý nielen smrťou iných ľudí, ale aj svojou vlastnou. Umelec však zostane vo svetovej pamäti hlavne ako literárny génius. „Bol jedným z&nbsp;mála japonských spisovateľov, ktorých próza sa vyrovnala najlepšej európskej próze. Vo svojich úspechoch Mišima prekonal mnohých svojich predchodcov,“ uzatvára profesor.

Rozpáral si brucho. Prečo slávny spisovateľ spáchal samovraždu takýmto šokujúcim spôsobom?

Výber pre vás

Rozpáral si brucho. Prečo slávny spisovateľ spáchal samovraždu takýmto šokujúcim spôsobom?

Súvisiace články

Prestaňte sa už na všetko sťažovať. Beriete seba a svoje životy príliš vážne

Slovenská vláda konsoliduje na úkor bežných ľudí, varuje majiteľ pražiarne. Káva prudko dražie

V tejto reštaurácii varia a obsluhujú väzni. Aj doživotne odsúdení za závažné trestné činy

Výber pre vás