Plus 7 dní

Keď Zareen vošla do svojho nového domova vo Vancouveri, na nočný stolík položila svoju fotku v rámiku. Je na nej oblečená v pozitívnej žltej farbe, má visiace náušnice a k nim náhrdelník. “Táto fotka je nostalgickou spomienkou na to, kým som bola. Teraz, keď sa na seba pozriem, moje oko je inde, líce nemám a pery nie sú tam, kde boli…”

Po tom, čo Spojené štáty zrušili možnosť jej azylu, začína nový život v Kanade. Jej utrpenie začalo, keď mala 17 rokov. Švagor Zareen, silný muž s prepojením na Taliban v severnej provincii Baghlan v Afganistane, trval na tom, aby sa vydala za jeho bratranca staršieho o 14 rokov. Zareen protestovala, avšak blížiace sa manželstvo nebola schopná zastaviť. Pomôcť jej nedokázala ani chorobou otrasená rodina, a tak sa Zareen ocitla v nechcenom zväzku. Teror začal už počas svadobnej noci. Afgančanka bola pravidelne bitá a znásilňovaná. Zúfalá hľadala pomoc a obrátila sa na políciu. Tá sa vyjadrila, že keďže jej manžel neodrezal nos, ani pery, ani uši, ani nijako podobne drasticky neublížil, nemôžu nič robiť. Porazená sa vrátila do domu svojej matky. Jej manžel, ktorý sa dozvedel o jej sťažnosti na polícii, prišiel do rodičovského domu aj s dvomi komplicmi. “Keď sme sa ocitli tvárou v tvár, vystrelil na mňa.”

Prebrala sa ďalšie ráno v nemocnici v Kábule. Prežila streľbu aj vyčerpávajúcu 400-kilometrovú cestu po horských cestách v obrovskej bolesti. “Myslela som si, že je to len zlý sen.” Keď si prechádzala rukami po obväzoch, uvedomila si, že polovicu tváre nemá… “Rozmýšľala som, čo som urobila, že som si zaslúžila takéto neľudské zaobchádzanie.” Indická vláda odviezla Zareen do Dillí a za tri roky zaplatila za deväť rekonštrukčných operácií. Tie si vyberali svoju daň a doktori jej matku varovali, že ich nemusí prežiť…

Napriek tomu, že bola od domova vzdialená viac ako 950 kilometrov, jej švagor ju aj naďalej obťažoval. “Ideme po tebe, zabijeme teba, tvoju mamu aj sestru,” vyhrážal sa. Vo februári dokonca povedal švagrovi, že sa zastrelila. Vystrašená z možného návratu do Afganistanu požiadala Zareen OSN o azyl. V roku 2016 bola podmienečne prijatá do USA a konečne začala snívať o svojom živote ďaleko od svojho nebezpečného manžela, ktorý ju zneužíval. Plány, ktoré snovala však boli krátkodobé… USA zrušili svoju ponuku azylu “z bezpečnostných dôvodov”. “Nemohla som tomu uveriť. Plakala som celou cestou domov,” povedala. Táto správa ma tak rozrušila, že som skončila v nemocnici.

Objavili sa špekulácie, že USA stiahli jej prijatie do krajiny z dôvodu prepojenia jej manžela a švagra s Talibanom. Táto myšlienka Zareen rozčarovala: “Sú to rovnako zlí ľudia ako tí, ktorí mi ublížili. Tí istí ľudia, ktorí ma postrelili a vzali mi môj dovtedajší život. Kvôli nim som tu a kvôli nim mám byť vyčlenená?” Tvrdí, že rovnaké dôvody mohli spôsobiť aj jej odmietnutie žiadosti o azyl vo Švédsku.

Trvalo niekoľko mesiacov, kým Zareen dostala novú nádej. Kanada súhlasila s jej presťahovaním do krajiny a Zareen tak po dlhom trápení konečne začína svoj nový život. Keď prišla do svojho nového domova, skúsila odstrániť obväz zo svojej tváre, ktorú od streľby verejne neukázala. “Myslela som si, že ma ľudia budú obťažovať, alebo sa budú na mňa pozerať, ale nikto mi nijako nedal najavo moju inakosť.” Po rokoch, kedy zakrývala svoje zranenie, konečne cítila, že našla miesto, kde by sa mohla sústrediť na svoj nový život.

Ten je však stále v znamení strachu: keď sa cíti bezpečne, začne sa obávať, že ju manžel a švagor nájdu aj v Kanade. Odmieta sa však držať pri zemi a báť sa. Fotografia, ktorú dala na svoj nočný stolík jej pripomína, kým bola a akú cestu prešla. “Bola som silná, pretože som vždy dokázala bojovať a postaviť sa za seba. Ale teraz som silnejšia, takže nebudem mlčať!”

Mladá žena prišla o časť tváre po tom, čo na ňu vystrelil vlastný manžel!

Výber pre vás