K najkrajším horským osadám patrí podľa Japoncov Vlkolínec. Chodiť sem prestali, boja sa vojny

Susedmi im boli svorky divých zvierat. Japonci radia Vlkolínec k najkrajším dedinkám na svete

Satelity na strechách, autá vo dvoroch. Vlkolínec je živá osada, v nedeľu sa rozlúči s letom

Ján Dzúr

Drevené zrubové domčeky, ktoré vyrástli popri potôčiku, sa týčia vo svahovitom teréne Veľkej Fatry pod vrchom Sidorovo pri Ružomberku. Okolie Vlkolínca tvoria ovocné záhrady, terasové políčka, lúky posiate drevenými senníkmi a lesy. Zrubové domčeky postavili dávni majstri klasickým liptovským štýlom a to z otesaných kmeňov ihličnatých stromov, ktoré uložili na kamennú podmurovku. 

Strechy domčekov pokryli tesári dreveným šindľom, keďže drevo bolo niekedy najdostupnejší materiál na výrobu krytiny. Zruby pozostávajú z troch miestností, vstupného pitvora, ktorý slúžil ako kuchyňa, komory na odkladanie jedla a náradia a izby, ktorá slúžila ako obytný priestor na všetku činnosť a aj na spanie celej rodiny. Vlkolínskym unikátom je to, že tieto drevenice sú ošetrené farebným vápenným náterom.

Prvé chyžky si pod kamenné bralá kedysi dávno prilepili drevorubači, sedliaci a&nbsp;najchudobnejšia vrstva slovenských dejín: želiari. Spávali v&nbsp;zruboch na slamníkoch, jedávali hrach a&nbsp;kapustu, na drobných políčkach pestovali jačmeň. Seno zo širokých&nbsp;lúk hádzali do senníkov, ktoré sú dodnes pre kraj typické. Osadu, zrejme kvôli svorkám divých zvierat, nazvali Vlkolínec...

Vlkolínec je živý skanzen, ktorý vďaka svojej odľahlosti prežil kolektivizáciu aj industrializáciu a&nbsp;všetci ľudia z&nbsp;neho nikdy neodišli. Jedna časť návštevníkov ho kvôli tomu vzbudzuje obdivuje, druhá krúti hlavou. Turisti sa totiž prechádzajú dedinou, v&nbsp;ktorej je vyše sedemdesiat chránených objektov, no niektoré domy majú na strechách satelity, inde pred bránami parkujú autá. Na priedomí veje bielizeň, pred dverami stoja kočíky. &nbsp;Možno aj preto jeho návštevu odporúčajú japonské cestovné kancelárie, ktoré osadu zaradili k najkrajším na svete. Teraz však turisti z Ázie chodia menej, ich odhodlanie vycestovať na Slovensko hatí vojna na blízkej Ukrajine. 

<br>K&nbsp;najvzácnejším pamiatkam vo Vlkolínci patrí zvonica, ktorá oddávna slúžila ako časomiera. Zvonárka na nej zvonila trikrát denne, k&nbsp;tomu keď niekto zomrel. Na východom okraji osady je kostol, blízko neho škola. Postavili ju za Rakúsko-Uhorska, v&nbsp;časoch kedy sa ľudia nebáli mať viac ako jedno dieťa. Desili sa však ohňa, preto je murovaná. Popred domy tečie potok, ktorý kvôli praniu šiat a&nbsp;napájaniu dobytka, sčasti vedie drevenými žľabmi.

Najbližšiu nedeľu sa vo Vlkolíci uskutoční podujatie Poďakovanie za úrodu, miestni sa ňou rozlúčia s letom. Aj v okolí osady je však množstvo miest, kam sa oplatí zájsť. Sú tu cestičky, až dvadsať prameňov, drobné stavby, vyhliadky. Každou vychádzkou môžeme spoznávať okolie Vlkolínca a tým sa poučiť o tom, v akých podmienkach sa tu v minulosti žilo. Okolitá fauna a flóra Veľkej Fatry je tiež ukážkovou formou podhorského prostredia. Ak sa do okolia vydáte v ktoromkoľvek ročnom období, vždy vás dokáže prekvapiť niečím, čo v inom období nevidno alebo to prehliadnete. V neposlednom rade treba myslieť aj na svoje zdravie a to si pobytom v prírode pred obdobím chrípok len upevníte. <br>

Susedmi im boli svorky divých zvierat. Japonci radia Vlkolínec k najkrajším dedinkám na svete

Súvisiace články

Príliš málo hrobov: Boli naši predkovia spred troch až siedmich tisícročí skutočne ľudožrúti?

Ruská špiónka a Einsteinova milenka: Mala sa dostať k Oppenheimerovi. Aké bolo jej poslanie?

FOTO Vybombardovaná tundra: Najtajomnejšie miesto Československa prezradilo svoje tajomstvá

FOTO Utajený Dočolomanského manier: Mnohí sa mu smiali, nakoniec sa stal hrdinom

Ideál podľa Campanellu? Žiadna láska, ženy spoločné. Rozmnožujú sa podľa prísnych pravidiel

Výber pre vás