Rozhodnutie zostať vo vzťahu „kvôli deťom“ môže znieť ako zodpovedný a&nbsp;obetavý čin lásky. Mnohí rodičia si myslia, že udržiavanie rodiny pohromade za každú cenu je najlepšie práve pre tých najmenších. Ale čo ak práve toto rozhodnutie prinesie viac škody ako úžitku? Vzájomné hádky a&nbsp;napätie, ktoré ratolesti vnímajú, môžu mať silný účinok na ich budúce vzťahy i&nbsp;psychiku.

„Ako dieťa z&nbsp;rozvedeného manželstva si uvedomujem, že rozhodnutie zostať alebo odísť nie je ľahké. Emocionálne väzby, finančné problémy a&nbsp;spoločenský či kultúrny tlak spôsobujú, že býva zložité len tak stlačiť pomyselné tlačidlo a&nbsp;ukončiť spolunažívanie,“ priznáva pre portál Psychology Today Sylvia L. Mikucki-Enyart, profesorka zameriavajúca sa medziľudskú a&nbsp;rodinnú komunikáciu. „Ako výskumníčka však viem, aký škodlivý vplyv môže mať zotrvanie v&nbsp;konfliktnom alebo nešťastnom zväzku na deti.“

Keď Sylvia začínala ako pedagogička, často sa stretávala so študentmi, ktorým rodičia oznámili, že sa rozvádzajú, až keď už boli preč z&nbsp;domu. Podobných prípadov bolo toľko, že sa rozhodla skúmať tento fenomén hlbšie. Viedla rozhovory s&nbsp;už dospelými potomkami rodičov, ktorí sa rozviedli po ich osamostatnení. „Niektorí sa pýtali, či celé ich dospievanie nebolo klamstvom, zatiaľ čo iní uvažovali o&nbsp;tom, aké by mohlo byť ich detstvo a&nbsp;život, keby sa ich rodičia rozišli skôr,“ povedala redaktorom renomovaného psychologického magazínu. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

„V&nbsp;prvom momente som bola nahnevaná a&nbsp;pýtala sa rodičov, prečo sa nerozviedli skôr. Ako dieťa som bola často svedkom hádok. Videla som, ako sa obaja trápia. Doteraz si spomínam na to zúfalstvo, ktoré som prežívala iba preto, že som s&nbsp;tým nevedela nič urobiť. Hoci neviem, ako by som na ich rozvod vtedy reagovala, myslím si, že by to bol z&nbsp;ich strany správny krok. Asi by som ich videla častejšie šťastných a&nbsp;spokojných,“ priznala Katka, ktorá je sama mama dvoch detí. Mikucki-Enyartová je dnes svedkom mnohých rozvodov, väčšinou svojich rovesníkov. Zatiaľ čo niektorí sa rozhodnú začať novú kapitolu samostatne, iní zostávajú v&nbsp;manželstvách, presvedčení, že je to to najlepšie, čo môžu pre svoje ratolesti spraviť. Táto voľba však nie je bez následkov. Mnohí si ani neuvedomujú, že atmosféra v&nbsp;domácnosti plnej napätia a&nbsp;sporov môže potomkov ovplyvňovať. Deti vyrastajúce v&nbsp;nešťastných manželstvách si môžu niesť stres, úzkosť a&nbsp;narušené vzory správania až do dospelosti, čo veľmi pravdepodobne ovplyvní ich budúce vzťahy. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Odborníčka spomína prípady, keď rodičia zatiahnu deti do svojich sporov. Vmanipulujú ich dokonca do roly akýchsi spojencov jedného z&nbsp;partnerov. Často ide o&nbsp;situácie my proti nej/nemu. Ratolesti sa v&nbsp;takýchto prípadoch cítia ako v&nbsp;pasci. A&nbsp;výsledok? Podľa Mikucki-Enyartovej sa od rodičov postupne začnú vzďaľovať. Domov pre ne prestáva byť bezpečným miestom, kde môžu byť šťastné a&nbsp;spokojné, naopak, mení sa na bojisko. Keď dospelí uviaznu v&nbsp;nešťastnom manželstve, môžu deti nevedomky zatiahnuť do tak­zvanej emocionálnej parentifikácie a&nbsp;očakávať alebo žiadať, aby prevzali úlohu dospelého. „Dochádza k&nbsp;tomu v&nbsp;momente, keď sa rodič spolieha na dieťa, že mu poskytne duševnú podporu. Možno mi i&nbsp;prezradí nevhodné informácie vrátane obsahu hádok, túžby rozviesť sa alebo prejavov pohŕdania voči partnerovi,“ vysvetľuje odborníčka. Iní očakávajú, že ich deti utešia a&nbsp;povzbudia v&nbsp;rozhodnutí zostať v&nbsp;manželstve. Jednoducho hľadajú v&nbsp;synoch a&nbsp;dcérach niekoho, kto im nahradí rovnocenného priateľa. To ratolesti logicky nie sú schopné plnohodnotne splniť a&nbsp;pociťujú silný tlak, ktorému často nerozumejú. Rovnako ako predchádzajúcom prípade ich to v&nbsp;istom zmysle poznačí. Podľa odborníčky môžu neskôr ťažšie zvládať vlastné emócie, cítiť sa neisté vo vzťahoch a&nbsp;trpieť rôznymi psychickými problémami.

Ako dospelí sme pre deti vzorom, niekým, od koho sa učia. Ak si však myslíme, že ide iba o&nbsp;rôzne zručnosti a&nbsp;vedomosti, mýlime sa. Potomkovia od rodičov prirodzene preberajú vzorce správania. Skúste si teda predstaviť, čo im dajú časté hádky, napätie a&nbsp;na druhej strane len minimálne prejavy lásky a&nbsp;vzájomného porozumenia. Keď dospelí zostávajú v&nbsp;zle fungujúcom manželstve kvôli deťom, poskytujú im nesprávny príklad, ako by vzťahy mali vyzerať. Tým ich nechtiac pripravujú na to, že aj nešťastné spolužitie je niečo normálne, čo by mali akceptovať. Keď najmenší vidia doma pravidelné konflikty, môžu si osvojiť nevhodné spôsoby, ako riešiť nielen partnerské problémy. Tieto vzorce neraz majú zásadný vplyv na to, ako budú s&nbsp;blízkymi komunikovať v&nbsp;budúcnosti. Je dôležité si uvedomiť, že ako rodičia sme pre svoje deti nielen oporou a&nbsp;zdrojom lásky, ale tiež zrkadlom, v&nbsp;ktorom sa odrážajú ich budúce vzťahy. Ak si myslíme, že udržiavanie spoločnej domácnosti za každú cenu je to najlepšie, čo môžeme pre ne urobiť, nechtiac im nastavujeme podsúvame, že nešťastie, nespokojnosť a&nbsp;nepohoda v&nbsp;domácom prostredí sú niečím normálnym. Text: (sen)

Obrovské klamstvo: Zostávať v manželstve len kvôli deťom je trauma pre všetkých

Výber pre vás

Obrovské klamstvo: Zostávať v manželstve len kvôli deťom je trauma pre všetkých

Súvisiace články

Nahí pred kamerou: Intímne scény sú často traumou, Martina Čurdová pomáha hercom zvládnuť ich

Stratený bod rozkoše: Dávka kyseliny hyalurónovej vám vráti pôžitok z milovania

Rebekin syndróm: Nové technológie spôsobili hotovú epidémiu, týka sa partnerovej ex

Na jednu noc: Ráno to bolo bolestne trápne, on jednoducho nechcel odísť

Výber pre vás