Konečne vieme pravdu: Tomečkovi sa počas Superstar udiali zvláštne veci. Hádajte, koľko zarobil

Konečne vieme pravdu: Tomeček povedal, čo prežíval počas Superstár a koľko zarábal

Mladé ucho za čias Superstar: Tomeček po rokoch povedal, čo sa dialo v zákulisí a koľko zarábal

Gréta Klimkovská

Bývalý finalista prvej Superstar sa tešil márne. Po svadbe s&nbsp;krásnou Sophie, ktorú mali cez dočasne uvoľnené opatrenia počas pandémie, sa ich spoločný sen o&nbsp;rodine a&nbsp;veľkej láske rozplynul. Partneri majú za sebou už aj oficiálny rozvod. Ako však umelec tvrdí, na vyplakávanie do vankúša nemá čas, pretože má množstvo koncertov a&nbsp;zároveň robí manažéra celej svojej skupiny. Z&nbsp;mesta uteká na Záhorie, kde si na dedine zrekonštruoval až dve stavby. V&nbsp;jeho prípade platí staré známe – komu sa nelení, tomu sa zelení. Na rekonštrukcii nehnuteľností pracoval sedem rokov a&nbsp;výsledok sa dostavil. So spevákom SAMOM TOMEČKOM (37) sa rozprávala GRÉTA KLIMKOVSKÁ.

Máte za sebou neľahké obdobie, rozviedli ste sa. Ako sa momentálne máte? Ďakujem za opýtanie. Poviem pravdu, mám sa veľmi dobre. Som oddýchnutý, po naozaj dlhom čase som si doprial dlhšiu dovolenku. Cítim, že po rozvode sa mám každým dňom lepšie a&nbsp;lepšie a&nbsp;mám veľkú chuť do života. Momentálne pripravujeme aj samostatné klubové koncerty ako Samo Tomeček &amp; Milujem Slovensko Band, na ktorých predvedieme iný repertoár ako na našich bežných koncertoch. S&nbsp;gitaristom Samom Kovácsom máme rozpracovaných viacero nových pesničiek a&nbsp;verím, že do konca roka sa nám podarí urobiť celý nový album. Ako sa na vystúpenie pripravujete? Máte nejaké rituály? Niekedy, keď sa spieva trebárs iba jedna pesnička, ako napríklad na 30. výročí slovenskej ústavy, tak to sa zapotím. Predsa len, boli tam všetci bývalí prezidenti, predsedovia vlád, parlamentu, vysielalo sa to naživo v&nbsp;televízii. Tým, že som patriot, som sa naozaj sústredil, aby všetko dobre dopadlo. Rozospieval som sa, prechádzal si text, rozdýchal sa, aby som sa upokojil. Na sociálnych sieťach sa pochválite prechádzkami so psíkom, a to zväčša nadránom. To po koncertoch ešte vládzete? Tým, že máme sociálne siete, rád ľuďom ukazujem muzikantsko-kapelovú realitu. Takže často sa po koncerte idem prejsť do prírody, a&nbsp;to nadránom, i&nbsp;keď všetci už dávno spia alebo sa chystajú vstávať. Nechýba vám Milujem Slovensko? Ako si spomínate na roky strávené v&nbsp;štúdiu RTVS? Predsa len to bol dlhý čas... Je to taká moja televízna alma mater. Začínal som v&nbsp;nej počas prvej Superstar takmer pred dvadsiatimi rokmi. Pred jedenástimi rokmi som vyhral konkurz na speváka v&nbsp;šou Milujem Slovensko a&nbsp;zatiaľ som bol v&nbsp;každej sérii. Vždy nakrúcame nárazovo, celú sériu v&nbsp;podstate za tri týždne, a&nbsp;čo bude ďalej, uvidíme. Stala sa vám počas turné aj nejaká neočakávaná situácia? Za tých vyše tisíc odohraných koncertov už bolo tých situácií naozaj neúrekom. Ikskrát sme zapadli v&nbsp;snehu, naposledy sme mali koncom roka defekt a&nbsp;v&nbsp;premávke menili koleso dodávky. Nedarilo sa nám, boli sme kompletne premočení a&nbsp;dúfali sme, že koncert stihneme. Keď sa nám konečne podarilo prehodiť rezervu, zistili sme, že aj tá trochu fučí. Ale prežili sme v&nbsp;zdraví a&nbsp;koncert dopadol skvele. Čo vaše bývanie? Prečo ste odišli z&nbsp;Bratislavy? Narodil som sa v&nbsp;Bratislave a&nbsp;žil som tam 32 rokov. Vždy som túžil mať dom a&nbsp;bývať v&nbsp;ňom. V&nbsp;Bratislave som však nemal pozemok a&nbsp;všeobecne je to extrémne drahé v&nbsp;lokalitách, kde si viem predstaviť bývať. Po tridsiatke ma to začalo ťahať k&nbsp;mojim koreňom na Záhorie a&nbsp;k&nbsp;Slovácku (časť Moravy). Tým, že naši tam mali chalupu a&nbsp;starú stodolu, chodieval som tam veľmi často od svojich štyroch rokov. Výber bol preto jasný. Do Bratislavy však chodievam často, stále je to mesto, kde som sa narodil a&nbsp;vyrastal. Spája ma s&nbsp;ňou mnoho aktivít, kamarátov a&nbsp;všeobecne pozitívny vzťah. Ste rodený Petržalčan, aké bolo vaše detstvo? Pekné. Mám úžasných rodičov, mal som aj skvelých starých rodičov, za ktorými sme chodievali cez víkendy, prázdniny a&nbsp;sviatky. Mám veľkú rodinu zo strany oboch rodičov, takže sa u&nbsp;starkých často stretlo aj vyše 20 ľudí a&nbsp;vždy aspoň raz do roka aj sto ľudí na dva dni. Dnes už to tak, žiaľ, nie je. Doba je rýchla, každý má svoje starosti a&nbsp;nájsť si čas na rodinu je už pre mladšie generácie čoraz ťažšie. V&nbsp;Petržalke som veľa športoval, cez zimu sme sa chodili sánkovať, hrať hokej na kanál alebo na Draždiak, cez leto to bol najmä futbal, hokejbal, basketbal, neskôr tenis. U&nbsp;starkých som chodil do záhrady, kde mal jeden dedko prasatá, zajace, sliepky, chodili sme spolu na ryby, na hríby a&nbsp;športovali sme. Raz ma dokonca zobral autobusom do Viedne na hokejový zápas Slovensko – Kanada, keď sme prvýkrát postúpili do áčkovej kategórie MS v&nbsp;hokeji a&nbsp;cestou sme spievali všetky možné slovenské piesne. S&nbsp;druhým dedkom sme zasa preberali históriu, chodili tiež do záhrady, strihali stromy, oberali ovocie, stavali skleník. Babičky sa starali o&nbsp;naše plné bruchá. Niekedy by som rád vrátil čas. Vraj ste terajší dom opravili sám... Samko sám – to bolo moje obľúbené slovné spojenie, keď som bol ešte malý, ale týkalo sa skôr jedenia. Sám, to by bolo veľmi silné tvrdenie. Vždy hovorím, že som bol lacná pracovná sila.

Po koncerte sa idem prejsť do prírody, a&nbsp;to nadránom, i&nbsp;keď všetci už dávno spia alebo sa chystajú vstávať.

Ako to prebiehalo a&nbsp;ako dlho to trvalo? Celá rekonštrukcia stavby, ktorú sme postavili, trvala približne sedem rokov. Najprv sme začali s&nbsp;dedkovým bratancom, od ktorého som sa naozaj veľa naučil a&nbsp;ktorému som veľmi vďačný. Robili sme azda všetky stavbárske práce. Najviac ma bavila práca s&nbsp;drevom a&nbsp;stavanie strechy. Postupne sme museli pribrať pomocnú silu, keďže práce bolo naozaj veľa a&nbsp;nie vždy som bol k&nbsp;dispozícii. Nie raz som doobeda robil u&nbsp;seba na stavbe a&nbsp;poobede som už bežal na koncert, takže rovno z&nbsp;práce do práce. Robil som veľa špinavých a&nbsp;ťažkých prác, preto si myslím, že si to celé aj omnoho viac vážim, ako keby mi to prišiel niekto urobiť na kľúč. Po zrekonštruovaní starej chalupy sme sa pustili do stodoly, v&nbsp;ktorej momentálne bývam. Vtedy som ešte netušil, že to bude môj dom aj domov, ale postupne sa to tak vyvinulo. Zachovali sme pôdorys aj pôvodnú drevenú konštrukciu stodoly, ale rekonštrukcia to bola naozaj veľká. Len kým sme všetko vyvláčili, podbetónovali piliere a&nbsp;rohy, zbúrali steny a&nbsp;znovu vystavali, neskôr celú strechu dole a&nbsp;postaviť nanovo... Takže ste sa „namakali“? Určite. Keď sme ako-tak dokončili hrubú stavbu, urobili nový základ, spoznal som veľmi šikovných Ukrajincov, medzi ktorými som si našiel aj jedného výnimočného priateľa, čo sa týka ľudskej a&nbsp;pracovnej stránky. Volá sa Yuri, veľmi sme sa skamarátili, dokonca pred vojnou som bol viackrát u&nbsp;nich na Ukrajine, v&nbsp;Zakarpatsku. Za ten čas som sa naučil celkom slušne po zakarpatsky a&nbsp;stal sa zo mňa v&nbsp;podstate stavbyvedúci. Potom prišiel kovid a&nbsp;ten čas som naozaj využil na sto percent na dokončenia všetkých stavieb a&nbsp;prístreškov. V&nbsp;podstate vďaka nemu a&nbsp;jeho manželke, ktorá je veľmi pracovitá, som si splnil sen, ako chcem bývať. Som mu nesmierne vďačný za všetko, čo pre mňa urobil, čo ma naučil, a&nbsp;už sa neviem dočkať, keď sa skončí vojna. Dúfam, že to prežije, pretože už tam slúži dva roky. Verím, že sa čoskoro stretneme a&nbsp;dáme si spolu pivo a&nbsp;„prekecáme“ celú noc. Môže byť aj sídliskový chlapec taký zručný? Alebo preháňate? Mal som kvalitných učiteľov a&nbsp;pravdepodobne aj určité danosti. Vždy ma k&nbsp;tomu viedli, nebojím sa fyzickej práce, ani počas kovidu som sa nebál zobrať lopatu, ako nás umelcov mnohí vyzývali, a&nbsp;preto som to aj urobil. Je dobre vedieť sa o&nbsp;seba postarať aj v&nbsp;horších časoch a&nbsp;pri&nbsp;nedostatku remeselníkov je to aj veľmi vítané. A&nbsp;vraj to zaberá aj na ženy, keď je muž zručný. Ako to u&nbsp;vás doma vyzerá? Aký štýl a&nbsp;aké veľké bývanie máte? Spojil som pôvodné a&nbsp;moderné, milujem drevo a&nbsp;tehlu. Dom je pôdorysom typická storočná murovaná stodola, ani veľký, ani malý. Dorobil som si ešte terasy, aby sme mohli sedieť vonku v&nbsp;záhrade. Práve preto som išiel na dedinu, aby som tam vychutnal ticho a&nbsp;odišiel od ruchu veľkomesta. Pôvodný plán nebol, že tu budem bývať, len že si tu v&nbsp;chalupe urobím jednu vlastnú izbu. Ostatné prišlo naozaj až postupne. Máte aj záhradu, stíhate sa starať o&nbsp;exteriér? Robím, čo môžem, pomáhajú aj rodičia, takže ak mám čas, fyzicky „makám“, je to aj duševná očista, a&nbsp;keď si človek odtrhne zo záhradky čerstvú zeleninu alebo ovocie, je to dvojnásobná radosť, že sa plody vašej činnosti dajú zjesť. Len pred pár dňami som zasadil nový strom, broskyňu, tak verím, že raz sa do­čkám jej sladkých plodov, keď sa o&nbsp;ňu budem dobre starať. Je to ako so ženou alebo vo vzťahoch. Keď sa o&nbsp;ne staráš, rozkvitnú. A&nbsp;čo okolie na to, že má za suseda Sama Tomečka? Máte tam už priateľov? A&nbsp;ako dlho tam už žijete? Susedia sú veľmi fajn, mám ich rád, viacerí sa však už aj pomenili, takže už sme tu naozaj asi príliš dlho – predsa sem s&nbsp;rodinou chodie­vame už 34 rokov. Mnohí tunajší sa už pobrali na večný odpočinok, prišli sem už aj mnohí ľudia z&nbsp;Bratislavy, tak ako ja, ale aj z&nbsp;východu. Je to tu naozaj pestré. Každoročne máme chodeckú súťaž Záhorácka dvadsiatka, ktorú niekoľkokrát vyhral Matej Tóth, môj výborný kamarát. Vždy ma prišiel pozrieť. Mám tu, samozrejme, aj mnohých kamarátov, jediný problém je nájsť si na všetkých čas. Keď ma tu chcete stretnúť, tak najčastejšie na nočnej prechádzke so psíkom, keď sa vrátim z&nbsp;koncertu. Bývate tam sám, nie je vám smutno, keď prídete do prázdneho domu? Vždy ma čaká moja mačička Siri a&nbsp;psík Stingi, takže nikdy nie som sám. Do vedľajšej zrekonštruovanej chalupy zase chodievajú moji rodičia, takže sám som naozaj iba občas. Už máte po rozvode. Ako to prebiehalo? Áno, mám. Konečne. Bol to celkom dlhý proces. Som pravdepodobne prvý z&nbsp;rodiny, ktorý je rozvedený – aspoň v&nbsp;niečom som prvý. Prebiehalo to veľmi civilizovane, v&nbsp;pokoji, bez zbytočných emócií. Do hodinky sme odchádzali zo Skalice a&nbsp;teraz sa obaja môžeme oficiálne posunúť v&nbsp;živote. Nebola už cesta späť? Netreba tlačiť na pílu ani nikoho do ničoho nútiť. Keď city a&nbsp;láska vyhasnú, treba to prijať, aj keď je to ťažké. Deti sme nemali, o&nbsp;to to bolo jednoduchšie.

Je dobre vedieť sa o&nbsp;seba postarať aj v&nbsp;horších časoch a&nbsp;pri&nbsp;nedostatku remeselníkov je to aj veľmi vítané. A&nbsp;vraj to zaberá aj na ženy, keď je muž zručný.

Aké vzťahy máte teraz? Verím, že dobré, veľmi dôležitou súčasťou môjho života je mať dobré vzťahy v&nbsp;rodine, v&nbsp;práci, medzi kamarátmi, ale najmä nech sú tie vzťahy čisté. Dokázať si povedať, keď sa jednému či druhému niečo nepáči, nenechávať si to pre seba, byť k sebe aj druhým úprimný, toho sa snažím držať a&nbsp;priamo hovoriť, ako sa veci majú. Keď príde do môjho života nová žena, toto bude základom nášho vzťahu. Pravda, tolerancia, rodina, podpora, humor, spoločné aktivity. Ak to bude fungovať, bude to ideálne. V&nbsp;Prahe vás videli so známou kuchárkou Ivanou Malecovou a&nbsp;vraj ste k&nbsp;nej mali celkom blízko. Tak ako to je? Pravda je, že som Ivanu spoznal na jednej akcii minulý rok koncom leta. Sme kamaráti, pár sme netvorili ani netvoríme. Zanevreli ste na manželstvo, prípadne lásku? Na chvíľku som na manželstvo zanevrel, ale teraz nechcem hovoriť, že už nikdy nebude. Verím, že stretnem pre mňa ideálnu osobu, a&nbsp;keď to tak budeme obaja cítiť, založíme si rodinu a&nbsp;možno sa nakoniec aj vezmeme. Láska je najdôležitejšia súčasť môjho života. Denne o&nbsp;nej spievam, pre ňu som trpel, pre ňu žijem. Aké typy žien sa vám páčia? Mám rád ženy, ktoré majú podobné záujmy ako ja. Sú tolerantné, chápavé, usmievavé, nerady sa hádajú, sú spoločenské, rodinne založené. Majú rady deti, humor, sú inteligentné so zmyslom pre poriadok a&nbsp;vedia sa postarať o&nbsp;domácnosť. Keď ešte aj dobre navaria, som nadšený. Ako si spomínate na éru Superstar? Momentálne už spomínam na Superstar iba v&nbsp;najlepšom. V&nbsp;mojom živote to boli nezabudnuteľné momenty, ktoré mi umožnili robiť to, čo ma baví, a&nbsp;živiť sa tým už takmer 20 rokov. Naozaj obrovská vďaka všetkým, ktorí mi pomohli vybrať sa touto cestou, a, samozrejme, aj porote, ktorá mi umožnila dostať sa pred divákov, a&nbsp;to Lenke Slanej, ktorá vydala v&nbsp;rámci vydavateľstva aj moje prvé CD, nebohému Julovi Viršíkovi, na ktorého festivaloch som vždy veľmi rád vystupoval. Aj rozhovory s&nbsp;ním boli vždy obohacujúce. Lacovi Lučeničovi, výbornému muzikantovi a&nbsp;človeku, a, samozrejme, Palimu Haberovi, ktorý mi aj dnes poradí v&nbsp;rámci speváckej profesie, čo vôbec nie je bežné. Opíšte, prosím, aké to bolo, keď ste sa odrazu stali takým slávnym? To sa opísať ani nedá, bolo to ako sen, ktorý sa veľmi rýchlo splnil. Ako keby ste sa zobudili, že sa vám snívalo, že spievate v&nbsp;slávnej kapele, no a&nbsp;ono to v&nbsp;podstate tak aj bolo. Predtým sme vystupovali na rôznych akciách, hrali aj na menších festivaloch, mali zopár vlastných koncertov. Ale zrazu sme prišli do bratislavskej haly NTC a&nbsp;tam bolo päťtisíc ľudí a&nbsp;pri obrazovkách ďalšie státisíce. Pre 18-ročného chlapca to bol obrovský šok a&nbsp;tie spomienky mi nikto nikdy nevezme. Vraj vás televízia musela pred davmi fanúšikov vyslovene chrániť. Bolo to úplne šialené, hádam každý pozeral STV a&nbsp;v&nbsp;piatok večer sa dokonca v&nbsp;krčmách a&nbsp;baroch zastavil čas a&nbsp;sledovala sa Superstar ako počas majstrovstiev sveta v&nbsp;hokeji. Aké boli vaše prvé honoráre? Prvé honoráre boli počas SuperTour a&nbsp;dostali sme, myslím, 10-tisíc korún za jeden koncert, pre mňa obrovská suma. Skúste zaloviť v&nbsp;pamäti a&nbsp;popremýšľať nad nejakými zážitkami s&nbsp;kamarátmi zo Superstar. Boli ste tam taká trojica, všakže? Peťo Kotuľa, Maťo Kelecsényi a&nbsp;ja – bratislavská trojka. Spojili sme sa v&nbsp;divadle a&nbsp;stali sme sa dobrými kamarátmi, ktorými sme dodnes. Chalani boli starší, tak ma vytiahli von. Išli sme do centra Bratislavy do karaoke baru, ľudia nás spoznávali, bolo to veľmi zvláštne a&nbsp;príjemné. Ako som sa dostal domov, to si, žiaľ, nepamätám. (Smiech.) Keby nebola Superstar, myslíte si, že by ste sa živili spevom? Určite by som sa o&nbsp;to snažil. Našťastie to dopadlo, ako to dopadlo, a&nbsp;onedlho budem oslavovať 20 rokov na scéne. Pred pár dňami ste boli na lyžovačke. Kde a&nbsp;s&nbsp;kým ste si ju užili a&nbsp;ako bolo? Bol som s&nbsp;mojou rodinou – s&nbsp;rodičmi, bratom a&nbsp;celou jeho rodinou. Už tradične pred Veľkou nocou na pár dní chodievame na rakúsky ľadovec Stubaier Gletscher. Bolo zima, fúkal aj silný vietor, slniečko iba jeden deň, ale päť metrov snehu a&nbsp;aspoň raz za rok sme zažili naozajstnú zimu.

Konečne vieme pravdu: Tomečkovi sa počas Superstar udiali zvláštne veci. Hádajte, koľko zarobil

Súvisiace články

Musela zmobilizovať aj posledné sily: Marcinková až po rokoch opísala, čo prežívala v pôrodnici

FOTO Hantuchová nezaháľa: Ulovila tenistu na dôchodku, ktorý má na konte milióny dolárov a...

Vek ignoruje: Hantuchovú v najlepších rokoch očaril šesťdesiatnik. Zbalil ju tento slávny muž

Nežná Marcinková deťom nič nedaruje: Doma majú drsný režim. Opičili by ste sa po nej?

Naša herečka žila po boku Clooneyho: Takto to má doma zariadené, naučila ho piť borovičku a...

Úprimná ako ešte nikdy: Marcinková nám otvorila dvere do svojho bytu. Toto sa deje u nich doma

Aj Milan Ondrík išiel úplne donaha: V Zrade ho zvádzala Issová, ako ju Boh stvoril FOTO

Výber pre vás