Šéf OĽaNO to pekne schytal: Keby nebolo hulváta Matoviča, neuspeli by ani fašisti

Náklad koalícii: Krstným otcom vulgárnosti a hulvátskeho štýlu politiky je jednoznačne Matovič

Obrovský náklad od odborníka: Sulík a Matovič sú nešťastím pre Slovensko. A to nie je všetko

Filip Szórád

Viac ako dva roky je súčasná vlády pri moci s&nbsp;tým, že minulý rok sa udiala výmena na poste premiéra, keď Eduard Heger nahradil Igora Matoviča. Ako hodnotíte ich výkon, darí sa im napĺňať aspoň niečo z&nbsp;toho, čo ľuďom sľúbili pred voľbami?

- Slovenská republika bola vystavená pandemickej kríze, teraz čelíme inflačnej, ekonomickej a&nbsp;súčasne bezpečnostnej kríze. Ale kríza je aj signifikantný znak súčasnej vládnej koalície, ktorá je v&nbsp;nej permanentne. Hoci mediálne sa hovorí vždy o&nbsp;konkrétnej kríze v&nbsp;súvislosti s&nbsp;konkrétnym problémom, tých sporov je tak veľa, že celé obdobie je poznačené krízou. Vládu za dva roky môžeme označiť ako vládu v&nbsp;kríze a&nbsp;čo sa týka toho, či sa niečo podarilo, tak by bolo nefér povedať, že sa nepodarilo.

- Podarilo sa im do veľkej miery prejsť krízami, pretože Slovensko neskolabovalo, čo by možno niekto pri tom stave krízy mohol očakávať. Čiže dá sa to vnímať ako úspech. Podarilo sa, paradoxne, zlepšiť imidž Slovenskej republiky navonok. Ale keď ste sa pýtali na program, ktorý vládne strany dali, tak z&nbsp;tohto hľadiska sa niektoré očakávania rozhodne nenaplnili. Možno sa naplnia v&nbsp;budúcnosti. Niektoré čiastkové ukazovatele najmä pri reformách súdnictva či školstva sa podarilo nakoniec vo veľmi oklieštenej forme prijať. A&nbsp;na to, aký budú mať dosah, na to si ešte budeme musieť počkať. Určite však zlyhali v&nbsp;budovaní dôveryhodnosti v&nbsp;štát, lebo to sľubovali. A&nbsp;zlyhali v&nbsp;jednej z&nbsp;hlavných ideí, ktorou sa snažili získať mandát, a&nbsp;to bolo budovanie slušného Slovenska.

- Veľká časť ľudí očakávala zmenu politickej kultúry k&nbsp;lepšiemu. A&nbsp;k&nbsp;tomu nedošlo. Veľká časť ľudí očakávala, že slušné Slovensko bude právnym štátom, čo sa nedeje. Dokonca, paradoxne z&nbsp;úst ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, počúvame, že najnovšie kroky zo strany zvyšku vládnej koalície sú až flagrantným porušením právneho štátu. Nezbavili sme sa dedičstva minulosti a&nbsp;to je politika „našizmu“, teda ochrany našich ľudí. Nedošlo ani k&nbsp;zmierňovaniu konfliktov a&nbsp;napätia v&nbsp;spoločnosti. Naopak, situácia sa ešte zhoršila. Myslím si, že ani občania nevnímajú, že Slovensko je dnes slušnejším Slovenskom než bolo na jar 2018, keď hnutie s&nbsp;týmto názvom vzniklo, ale najmä na jar 2020, keď vznikla táto vláda.

Koaličné strany bez SaS schválili v&nbsp;zrýchlenom legislatívnom konaní takzvaný prorodinný a&nbsp;protiinflačný balíček Igora Matoviča. Podarilo sa to aj vďaka podpore poslancov kotlebovcov a&nbsp;exkotlebovcov. Narážali ste na toto?

- Určite áno, pretože strany vládnej koalície vstupovali do predvolebného boja aj s&nbsp;argumentom, že sa nebude spolupracovať so stranami, ktoré potierajú demokraciu a&nbsp;parazitujú na nej. Z&nbsp;tohto hľadiska posledné udalosti v&nbsp;parlamente a&nbsp;argumentácia niektorých politikov ukázala, že keď ide o&nbsp;ich vlastné záujmy - hoc prezentované ako boj za rodinu, ale primárne naplnenie svojich populistických predstáv&nbsp;-, sú ochotní porušiť aj tieto zásady. Celková nedôvera v&nbsp;politiku, jej falošnosť sa budú počas trvania tejto vládnej koalície ešte prehlbovať a&nbsp;budú, žiaľ, horšie.

Konflikt v&nbsp;koalícii, o&nbsp;ktorom ste hovorili, je najviac viditeľný medzi ministrom financií Igorom Matovičom a&nbsp;ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom, ktorý trvá v&nbsp;podstate nepretržite od vzniku vlády. Aký dosah má takýto dlhodobý spor členov vlády na jej vnímanie verejnosťou?

- Paradoxné je, že hodnotový konflikt, čo sa týka sľubov daných pred voľbami smerom k&nbsp;očiste štátu od skrivodlivosti predchádzajúcej vlády Roberta Fica a&nbsp;reformám, je najmä medzi OĽaNO, SaS a&nbsp;Za ľudí, či dnes už skôr „bez ľudí“ na jednej strane a&nbsp;na druhej strane hnutím Sme rodina, ktoré blokovalo veľkú časť reforiem. Hodnotovo je teda konflikt medzi Sme rodina a&nbsp;zvyš­kom koalície, ale viditeľný konflikt, ktorý prehluší aj tento hodnotový, je medzi Richardom Sulíkom a&nbsp;Igorom Matovičom. A&nbsp;ten je signifikantným znakom nefunkčnosti vládnej koalície.

Richard Sulík sa aktuálne vyjadril, že Igor Matovič má manickú fázu a&nbsp;musíme si počkať, kým sa z&nbsp;nej dostane. Líder OĽaNO dávnejšie nazval šéfa saskárov idiotom a&nbsp;v&nbsp;podstate na každej tlačovke na neho nakydá. Dá sa ešte hovoriť o&nbsp;nejakej úrovni ich komunikácie?

Je to nastavenie Igora Matoviča, ktorý tento štýl rétoriky zaviedol do slovenskej politiky. Krstným otcom vulgárnosti a&nbsp;hulvátskeho štýlu politiky je jednoznačne Igor Matovič rovnako ako krstným otcom antipolitiky vo všeobecnosti, ktorú reprezentujú aj fašisti v&nbsp;parlamente. Som presvedčený, že keby Igor Matovič neuspel v&nbsp;rokoch 2010 a&nbsp;2012 vo voľbách ešte v&nbsp;SaS a&nbsp;potom samostatne, tak by ani neskorší úspech fašistov a&nbsp;celkovo antipolitiky nebol taký, aký dnes je. Oni dvaja politiku do tejto fázy dostali, sú jej reprezentantmi, sú jej znakmi. Je to nešťastie pre Slovensko, ale za to sú zodpovední voliči a&nbsp;oni by mali odmietnuť takýto štýl politiky. Prípadne členovia týchto strán, ktorí nesúhlasia s&nbsp;takou­to realizáciou politiky, by mali vymeniť lídrov. Pretože ak je ten spor medzi lídrami, ale nie je ideovo medzi stranami, tak to možno aj takýmto spôsobom vyriešiť.

Dokázalo by však OĽaNO prežiť výmenu Igora Matoviča na čele hnutia? Je to vôbec reálne?

Je taký bonmot, ktorý použil Mikuláš Dzurinda v&nbsp;názve svojej knihy: Kde je vôľa, tam je cesta. Keď by bola vôľa, možnosť tu je. Ale zjavne vôľa nie je. Ani medzi otcami a&nbsp;matkou zakladateľkou OĽaNO, teda tou prvou štvorkou politikov. Z&nbsp;nich najvýraznejší je trnavský župan Jozef Viskupič, ktorý síce kritizuje a&nbsp;ťažko, až trápne sa mu vysvetľovali posledné kroky Igora Matoviča. Ale nie je vôľa ani medzi tými, ktorí sú tvárami OĽaNO vo vláde a&nbsp;v&nbsp;parlamentnej politike. Všetci tí vrátane premiéra sú až veľmi servilní smerom k&nbsp;Igorovi Matovičovi. To znamená, že oni sami nechcú, aby OĽaNO bolo bez neho - zatiaľ. Za tých desať rokov fungovania Obyčajných ľudí a&nbsp;nezávislých osobností sa ukazuje, že to dnes nie sú ani obyčajní ľudia, ani nezávislé osobnosti. Sú to v&nbsp;prvom rade ľudia bytostne závislí od Igora Matoviča a&nbsp;jeho aktuálnych stavov. Čiže výmena na čele sa predstaviť dá, ale nemyslím si, že sa to reálne stane.

Medzi posledné nápady Matoviča patrí regulácia televíznych diskusií tak, že pozvánky by sa mali rozdávať podľa toho, či strana uspela vo voľbách, a&nbsp;frekvenciu návštev bude určovať jej výsledok. Dobrá myšlienka?

Je to hlúpa myšlienka ako skoro všetky od Igora Matoviča. Mám chuť povedať rovnako ako vydávanie vládnych novín, v&nbsp;ktorých sa ministri mali chváliť, čo urobili. Dúfam, že to dopadne rovnako ako vydávanie vládnych novín. Je to nonsens, aby sa politické strany, ktoré sú víťazom dňa, zvýhodňovali na úkor iných. Na základe tohto by sa v&nbsp;podstate nemali možnosť dostať do televíznych debát strany, ktoré vznikajú, a&nbsp;strany, ktoré zhodou okolností neuspeli v&nbsp;konkrétnych voľbách napríklad preto, že im chýbalo pár stoviek hlasov. Už len to, že to niekomu napadlo, je dosť desivé a&nbsp;možno ešte desivejšie je, že sa nájdu ľudia, ktorí to budú obhajovať.

Pred pár týždňami zahviezdil aj Richard Sulík, keď robil rodine Geissovcov sprievodcu po Slovensku popri tom, ako tu natáčali ďalšie diely svojej reality šou. Je v&nbsp;poriadku, keď ako minister hospodárstva podľa jeho slov týmto spôsobom propagoval turizmus?

Je to ďalšia z&nbsp;ukážok, ako Richard Sulík robí politiku. Vstúpil do veľkej politiky tým, že mu budúca premiérka povedala, nech drží balónik. Či sa na to pozrieme cez jeho stretnutia s&nbsp;veľvyslancami, raňajky u&nbsp;Kočnera alebo pozývanie Igora Matoviča na pizzu z&nbsp;piecky. To všetko je jedna línia toho, ako si predstavuje, že by sa mala robiť politika, a&nbsp;ako to aj robí. To, že sa z&nbsp;pozície ministra rozhodol byť sprievodcom po Slovensku je - čo sa týka prínosu pre turizmus a&nbsp;významu bohatstva danej rodiny - nehodné pozície podpredsedu vlády. On to vníma ako niečo, čím pomáha a&nbsp;čo ho zviditeľní, ale v&nbsp;konečnom dôsledku to bude pôsobiť tak, že sa volič oprávnene bude cítiť trápne. A&nbsp;určite sa cítili trápne aj mnohí tí, ktorí sa snažia, aby strana SaS bola serióznou liberálnou politickou stranou.

Prejdime k&nbsp;osobe Borisa Kollára, ktorý ako keby zostával v&nbsp;tieni hádok medzi Matovičom a&nbsp;Sulíkom. Akú má on teraz pozíciu v&nbsp;koalícii?

On je možno v&nbsp;tieni, ale chce byť v&nbsp;tieni. To, že nie je až tak na očiach, mu politicky zachraňuje život. Tak ako v&nbsp;90. rokoch nebol na očiach, tak ako niektorí iní, tak dnes môže byť predsedom národnej rady. To, že sa dokonca niekedy snaží viac či menej úspešne vystupovať ako mediátor týchto konfliktov alebo ako ten, kto jediný má rozum, ale ktorý dokáže aj presadzovať postupne svoju vlastnú agendu, ho stavia do pozície víťaza vládnej koalície. To sa, paradoxne, nepremieta na preferenciách hnutia Sme rodina, ktoré sú stagnujúce.

Pravdepodobne to bude limitmi Borisa Kollára a&nbsp;zvyšku, ktorý okolo neho je. Navzdory tomu, že sa im darí presadzovať záujmy, ktoré majú, Kollár nedokáže získavať viac ako jednociferný počet potenciálnych voličov.

Hlavná téma, s&nbsp;ktorou išlo hnutie Sme rodina do volieb, bola výstavba 25-tisíc nájomných bytov. Minulý týždeň to po viac ako dvoch rokoch konečne odklepli...

Odklepli cestu, ktorá môže viesť k&nbsp;výstavbe nájomných bytov. No 25-tisíc ročne to už s&nbsp;veľkou pravdepodobnosťou nebude pre ekonomickú situáciu možné, tobôž nie ten počet, ktorý sľubovali vo voľbách.

Spadol teraz Kollárovi kameň zo srdca, že už im teraz nebudú môcť vyčítať, že sľubovali výstavbu a&nbsp;ešte nič neurobili? Že už si to môžu pomyselne odškrtnúť?

Minimálne sa zbavili potenciálnej výčitky vo voľbách, že to nepresadili. Je veľmi pravdepodobné, že ich oponenti v&nbsp;diskusiách alebo v&nbsp;kampani im budú pripomínať to číslo. Ale zase Boris Kollár má dostatočné množstvo argumentov, lebo pre Sulíka, lebo pre Matoviča, prečo sa to nepodarilo. Keby sa im však nepodarilo presadiť ani legislatívny rámec, bolo by to fiasko. Takto im to teoreticky môže ešte pomôcť.

Ako im to môže pomôcť?

Lebo budú môcť hovoriť, že najťažšiu časť bitky konečne vyhrali, otvorila sa cesta a&nbsp;po ďalších voľbách vám sľubujeme, že postavíme 25-tisíc bytov ročne. Ich minister Milan Krajniak sa môže cítiť víťazom tohto obdobia, pretože môže byť jedným z&nbsp;najúspešnejších ministrov z&nbsp;hľadiska toho, čo sa mu podarilo presadiť. Určite víťazom bude aj minister obrany Jaroslav Naď, lebo taká modernizácia armády tu doteraz nebola. Ale ani taká podpora rodiny, akú má v&nbsp;názve Sme rodina, tu doposiaľ nebola. To, samozrejme, budú využívať vo volebnej kampani a&nbsp;to, že sa im podarilo presadiť legislatívnu cestu k&nbsp;výstavbe bytov, im zjednoduší argumentovanie.

Spomínali ste pomyselných víťazov medzi ministrami. Kto sú porazení, ktorým sa nedarí?

Sú ministri, ktorí neurobili nič, ale nejaké očakávania od nich ani neboli. Určite je trápne pôsobenie ministerky kultúry Natálie Milanovej a&nbsp;určite je trápne aj pôsobenie ministerky investícií Veroniky Remišovej. Ani rezort hospodárstva nenaplnil očakávania, ktoré boli, ale tam sa menil minister z&nbsp;nie dobrého na možno ešte horšieho. Ani zmeny, ktoré sa očakávali od ministerstva zdravotníctva, sa nenaplnili a&nbsp;tam to možno vnímať ako fiasko. To isté je aj v&nbsp;rezorte školstva. A&nbsp;fungovanie ministerstva vnútra pod vedením Romana Mikulca je napriek tomu, že sa objavujú opakovane tvrdenia o&nbsp;rozviazaných rukách polície, také, že to vyzerá, že sa tam nezmenilo nič. Ak sa ešte potvrdia informácie ohľadom zasahovania ministra do oblastí, kde zasahovať nemal, tak to nebude nič, čo by sa dalo označiť za úspech.

Robert Fico vyhlasuje, že ide vyhrať ďalšie parlamentné voľby. Zároveň však má on, no aj Robert Kaliňák a&nbsp;mnohí ďalší nominanti bývalej vlády na krku obvinenia. Bývalý špeciálny prokurátor za vlády Smeru Dušan Kováčik je už dokonca aj právoplatne odsúdený. Dokáže Fico situáciu zvládnuť tak, že by skutočne mohol vyhrať budúce voľby?

Progres, ktorý mal Smer od konca minulého roka, sa zastavil, nepokračuje rast preferencií. Hoci sa možno pred pár mesiacmi, keď mal Smer snem, kde to Robert Fico vyhlásil, javilo, že sa tak udeje už tento rok a&nbsp;stane sa lídrom preferencií, nateraz sa to zastavilo. Otázne je, či je to pre postoje Smeru k&nbsp;udalostiam mimo Slovenska alebo pre problémy, ktoré má Robert Fico. Na druhej strane sa ukazuje, že najmä Igor Matovič a&nbsp;koalícia robia svojimi rozhodnutiami všetko pre to, aby Smer budúce voľby vyhral. Osobne si nateraz nemyslím, že by sa to mohlo stať a&nbsp;vyhral by voľby. A&nbsp;keby aj vyhral voľby, tak víťazstvo môže byť také, aké bolo u&nbsp;Vladimíra Mečiara. Teda vyhrať voľby, ale nezostavovať vládu. Potom závisí, či to víťazstvo bude reálne alebo len papierové.

Ak nie Robert Fico, bude to Peter Pellegrini, kto bude rozdávať po voľbách karty?

Peter Pellegrini za predchádzajúci rok robil chyby, ktoré stáli Hlas skoro líderskú pozíciu. Ak sa nemýlim, v&nbsp;jednom prieskume bol Smer na prvom mieste a&nbsp;Hlas na druhom. Ale odvtedy sa udialo mnoho udalostí a&nbsp;teraz sa to vrátilo do pozície, že Hlas má relatívne komfortný náskok pred Smerom. Ak Pellegrini nebude robiť politické chyby alebo ho nepostihne rovnaký osud ako Roberta Fica, čo sa týka prípadného obvinenia, nevyzerá to inak, iba že jeho strana vyhrá budúce voľby. A&nbsp;ten, kto vyhrá budúce voľby, bude prvý, kto bude mať právo rozdávať karty.

Dnešná vládna koalícia prešla už mnohými veľkými krízami a&nbsp;všetky doteraz zvládla. Vydržia to už do konca a&nbsp;dovládnu spolu?

V&nbsp;tej otázke šípiť, že ak by nedovládli, nastali by predčasné voľby. Tak sa to často interpretuje. Osobne si myslím, že toto sú veľmi úzkoprsé pohľady na to, ako to môže dopadnúť. Táto vládna koalícia nemusí byť v&nbsp;podobe, ako je teraz. Navzdory tomu vláda, ktorej by predsedal Eduard Heger, môže dovládnuť do roku 2024. To by záviselo od toho, do akej miery by bola strana súčasnej vládnej koalície, ktorá by odišla, ochotná sa spojiť s&nbsp;opozíciou a&nbsp;vysloviť nedôveru vláde. Ak by aj jedna strana odišla z&nbsp;koalície, vláda môže vládnuť ako menšinová. Pre dve strany, ktoré prichádzajú do úvahy - či už Sme rodina, alebo SaS - by bolo dokonca komfortnejšie byť opozičnou stranou, ktorá podporuje vládu, ako byť súčasťou vládnej koalície. Oni si to zatiaľ takto nemyslia. Nemyslím si, že by nastala situácia, ktorá by viedla k predčasným voľbám, že by nastal pád vlády. Hoc napríklad tu je jedno riešenie, kde by sa strany koalície mohli zbaviť zodpovednosti za udalosti, ktoré nás čakajú v roku 2023. 

Aké udalosti máte na mysli?

Ten rok bude kľúčový pre ďalšie voľby z hľadiska dopadov inflácie a všetkých kríz, ktorým sme vystavení. Vládne strany by mohli uvažovať o tom, že existenciu vlády ukončia a nechajú zodpovednosť na prezidentke, aby vytvorila nejakú vládu. Tú síce budú podporovať v parlamente, ale bude zostavená niekým iným. A tá bude niesť zodpovednosť za to, čo sa bude v tom roku diať. Pamäťová stopa voličov nie je veľmi dlhá, pamätajú si to čo sa udialo krátko pred voľbami, nie to čo sa udialo pred dvoma - troma rokmi. Načrtol som dva scenáre, ale súčasné strany vládnej koalície nemajú ambíciu ísť do nejakých zaujímavých a pre niekoho riskantných riešení. Ukazuje sa, že nech sa povie čo sa povie, tak nakoniec to po predsedoch strán všetko stečie ako po teflóne a dovládnu to v tejto podobe ako to je. Za tých okolností ako je to teraz, za tých vybičovaných emócií ako je to teraz.&nbsp;

Obrovský náklad od odborníka: Sulík a Matovič sú nešťastím pre Slovensko. A to nie je všetko

Súvisiace články

Ríííchárd! Ťažký život sprievodcu milionárov. Koľko stálo Sulíkove pretŕčanie v reality šou?

Poradcovia len naoko: Kto radí Igorovi Matovičovi?

Štátnici či urazení pubertiaci? Politici si nakladajú medzi sebou ako v krčme

Výber pre vás