Matúš Német

Problém s pokrývaním nákladov spojený s vládnymi sociálnymi balíčkami či rekreačnými poukazmi priznala aj štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Generálna riaditeľka poisťovne Ľubica Hlinková nám v rozhovore opísala, čo hrozí štátnej poisťovni, ak sa do systému nenalejú dodatočné peniaze.

Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) vyhlásila, že v sektore zdravotníctva momentálne chýba približne 200 miliónov eur, čo je spôsobené najmä sociálnymi balíčkami vlády a zvýšením mzdového ohodnotenia zamestnancov nemocníc. Ako vnímate túto situáciu ako šéfka najväčšej poisťovne?

Situáciu vyhrotila súčasná kombinácia viacerých faktorov s priamym negatívnym dosahom na rozpočet verejného zdravotného poistenia. Najmä zvýšenie miezd v zdravotníctve, sociálne balíčky, rekreačné poukazy, zníženie platieb za poistencov štátu aj nižší ako prognózovaný rast ekonomiky. Viackrát sme verejne deklarovali, že celkové riziká, ktoré nie sú zahrnuté do plánovaného výsledku hospodárenia na rok 2019, predstavujú 169 miliónov eur (29 miliónov v oblasti výnosov za ekonomicky aktívnych poistencov a 140 miliónov v oblasti nákladov na zdravotnú starostlivosť). Za prvý kvartál roka 2019 VšZP zaknihovala stratu skoro 16 miliónov eur. Taký vývoj som predpokladala vzhľadom na možné riziká, ktoré som identifikovala hneď po nástupe do funkcie.

Hovorí sa aj o tom, že Asociácia nemocníc na poisťovne vyvíja tlak.

Ak sa Asociácia nemocníc Slovenska opakovane vyjadruje, že vypovie zmluvy, keď nebudú splnené jej požiadavky, je to rétorika, ktorá napätie zvyšuje. Na druhej strane už pre samotný nedostatok peňazí z uvedených dôvodov vnímam situáciu ako napätú aj ja. Pri nákupe zdravotnej starostlivosti sa však musím riadiť prijatým obchodno-finančným plánom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorý určuje naše finančné limity a možnosti vyjsť požiadavkám nemocníc v plnom rozsahu v ústrety. Pri takto rozdaných kartách s nemocnicami združenými v ANS pravidelne od marca rokujeme, aby sme dosiahli dohodu, ktorá by preklenula toto obdobie a do budúcnosti zachovala platný zmluvný vzťah s členmi ANS. V prvom rade ide o to, aby sme spoločne s nemocnicami zabezpečili kontinuitu zdravotnej starostlivosti pre našich poistencov a ich pacientov.

Prebiehajú rokovania v tejto veci medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a ministerstvom zdravotníctva?

Situáciu súvisiacu s ANS aktívne komunikujeme s ministerstvom zdravotníctva. Informáciu o tom, že vzhľadom na nedostatok zdrojov VšZP je dôvodný predpoklad, že nebude možné dospieť k uspokojivej dohode s predstaviteľmi ANS na rok 2019, sme na ministerstvo posielali ešte koncom februára tohto roka. S ministerstvom opakovane rokujeme o dodatočnej potrebe zdrojov, ktorá vyplynula zo zhoršených ekonomických prognóz a z legislatívnych úprav prijatých v roku 2018. Len od októbra 2018 sme na ministerstvo zaslali tri listy týkajúce sa nedostatku zdrojov na rok 2019. Okrem toho sa uskutočnilo viacero stretnutí s rezortom financií či stretnutie na pôde zdravotníckeho výboru Národnej rady.

Existujú aj nejaké reálne výsledky riešenia tejto situácie?

Ministerstvo zdravotníctva verejne deklarovalo, že robí všetko pre to, aby bolo v systéme toľko peňazí, koľko systém reálne potrebuje, a potvrdilo, že o dofinancovaní rezortu s ministerstvom financií rokuje. Od výsledkov týchto rokovaní závisia aj naše možnosti dofinancovania nemocníc od 1. mája pre pokrytie ich nárokov na sociálny balíček a rekreačné poukazy. Treba povedať, že od 1. januára 2019 sme členom ANS zvýšili platby o viac ako 30 miliónov eur, aby mohli kompenzovať výdavky na valorizáciu miezd. Dôležitá bude výška dofinancovania. VšZP chýbajú zdroje nielen na vykrytie potrieb súvisiacich so sociálnym balíčkom a s rekreačnými poukazmi, ale aj ostatných legislatívnych či iných nutných nárastov nákladov, napríklad na pokrytie výpadku zdrojov z dôvodu nerealizovania revízie úhrad v oblasti liekov a podobne.

Čo by reálne hrozilo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ak by k dofinancovaniu nedošlo? Máte už vyčíslené nejaké reálne straty?

V prípade, že by neprišlo k dofinancovaniu a VšZP by kontinuálne stratovo hospodárila počas tohto roka, spôsobilo by nám to nesplnenie zákonnej minimálnej hranice vlastného imania, a teda sankciu zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Či už v podobe ozdravného plánu, respektíve v podobe nútenej správy nad VšZP. Legislatívou podmienené zvýšené personálne náklady, ktoré v absolútnom vyjadrení predstavujú 89 miliónov eur.

Akými nástrojmi disponuje samotná poisťovňa, aby situáciu zvrátila?

Ako predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka VšZP robím v rámci svojich kompetencií všetko pre to, aby VšZP túto situáciu zvládla. Aktívne zapracúvame opatrenia vyplývajúce z implementačného plánu revízie výdavkov vo väzbe na program Hodnota za peniaze. Budeme optimalizovať nákup zdravotnej starostlivosti, revíznou činnosťou zdokonaľovať kontrolu výdavkov na zdravotnú starostlivosť, zvyšovať produktivitu práce našich zamestnancov, konsolidovať sieť pobočiek a tiež racionalizovať ostatné prevádzkové aktivity. Bez dofinancovania však VŠZP bude môcť uhrádzať len to, na čo jej budú stačiť zdroje, aby neohrozila vlastnú existenciu.

Šéfka VšZP Ľubica Hlinková: „Osud poisťovne je v rukách politikov.“

Výber pre vás

Šéfka VšZP Ľubica Hlinková: „Osud poisťovne je v rukách politikov.“

Súvisiace články

Preventívne prehliadky aj bez vás: Poisťovňa prišla na podvodné správanie lekárov

Bedrový kĺb v Rakúsku, umelé oplodnenie v Brne: Slovenská poisťovňa vám operáciu musí zaplatiť

Martin Bucek: Jedna zdravotná poisťovňa nie je riešením

Výber pre vás