Dušan Valent

Hoci je naša planéta stará 4,55 miliardy rokov, niet na nej miesta, kde by sa zachoval oceán starší ako dinosaury. Na vine je oceánske dno, ktorého ťažká kôra sa priveľmi „ochotne“ zahlbuje do žeravých útrob zemského plášťa. Dôkazy tohto procesu, akési jazvy po zaniknutých oceánoch s&nbsp;typickými horninami oceánskeho dna, nachádzame aj na území Slovenska. A&nbsp;rovnaký osud, ktorý postihol zaniknuté „oceány Slovenska“, podľa najnovších zistení postihne aj Atlantik.

Atlantický oceán sa v&nbsp;súčasnosti rozpína. Na dvoch miestach v&nbsp;ňom však prebieha taktiež zahlbovanie (subdukcia) oceánskej kôry: v&nbsp;mori Scotia neďaleko Antarktídy a&nbsp;v&nbsp;oblasti súostrovia Malé Antily v&nbsp;Karibskom mori. V&nbsp;oboch prípadoch ide o&nbsp;zvláštne subdukčné zóny, ktoré nevznikli v&nbsp;Atlantiku, ale sa tam eventuálne rozšírili odinakadiaľ a&nbsp;nijako neohrozujú samotný oceán. Po­dľa novej štúdie geológov z&nbsp;Lisabonskej univerzity podobný proces postihne okolie Gibraltáru. Zlomy, pozdĺž ktorých prebieha zahlbovanie starého oceánskeho dna v&nbsp;oblasti Stredozemného mora, sa rozšíria na západ. Ibaže táto „subdukčná invázia“ zasiahne staré, ťažké oceánske dno na okraji Atlantiku, ktoré takpovediac čaká na najmenší podnet, aby sa zahĺbilo do zemského plášťa. Výsledok – rast Atlantického oceánu sa zvráti a&nbsp;pobrežie Portugalska sa začne približovať k&nbsp;New Yorku. Obe pobrežia sa prípadne spoja a&nbsp;Atlantik zanikne. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Zóna zahlbovania zemskej kôry pri Gibraltári nevznikne z&nbsp;ničoho, ale nadviaže na podobnú aktivitu, ktorá tam prebiehala od obdobia približne pred tridsiatimi miliónmi rokov v&nbsp;treťohorách. V&nbsp;súčasnosti tam geologická aktivita zdanlivo neprebieha – seizmologické dáta potvrdili, že v&nbsp;hlbinách sa nachádza zahlbovaná platňa, ale nezistili prakticky žiaden pohyb. Nová štúdia portugalských geológov však zistila, že podzemie Gibraltáru je aktívne, len zažíva fázu spomalenia, pretože dochádza k&nbsp;zahlbovaniu veľmi úzkej dosky zemskej kôry, ktorá so sebou ťahá celú atlantickú platňu. Výskumníci taktiež vyvinuli nový počítačový 3D model pohybov zemskej kôry. Geológovia vyzdvihujú, že keď pri simuláciách vychádzali zo stavu v&nbsp;dávnych treťohorách, model úspešne reprodukoval vznik súčasného rozloženia horninových blokov. A&nbsp;keď vedci v&nbsp;simuláciách pokračovali 20 miliónov rokov do budúcnosti, pozorovali, ako prebiehajúce zahlbovanie pod dnom Stredozemného mora rozhýbalo subdukčnú zónu pri Gibraltári. A&nbsp;tá so sebou následne strhla i&nbsp;kôru Atlantiku.

„Je to neuveriteľne cenné zistenie, pretože príležitosti na pozorovanie úplného začiatku akéhokoľvek tektonického procesu sú nesmierne vzácne,“ hovorí hlavný autor štúdie João Duarte. „Počiatok subdukcie je obzvlášť ťažké pozorovať, pretože za sebou nezanecháva takmer žiadne stopy. Keď sa začne, vymaže záznam o&nbsp;počiatočných fázach. Zahlbujúca sa platňa končí v&nbsp;plášti a&nbsp;už nikdy nebude odkrytá na povrchu.“ Poznatok, že subdukčná zóna pri Gibraltári nie je mŕtva, iba dočasne spomalená, podľa geológov znamená, že v&nbsp;oblasti možno v&nbsp;budúcnosti očakávať silné zemetrasenia. Pripomínajú, že práve neďaleko odtiaľ v&nbsp;roku 1755 nastalo jedno z&nbsp;najsilnejších zemetrasení modernej histórie. Otrasy s&nbsp;magnitúdou 9 vtedy spôsobili ničivú cunami, devastáciu Lisabonu a&nbsp;smrť 60- až 100-tisíc ľudí.

Atlantický oceán to má zrátané: Pod Gibraltárom sa začali diať veľké veci

Výber pre vás

Atlantický oceán to má zrátané: Pod Gibraltárom sa začali diať veľké veci

Súvisiace články

Naháňate sa za šťastím? Môže vám to zničiť život, hovorí expert na depresiu

Kolízia Zeme s Venušou? Katastrofa, o ktorej ani netušíme, že nám hrozí

Záhada nárastu ľudského mozgu: Môžu za to kyslé uhorky?

Výber pre vás