Dušan Valent

Pojem lovci a&nbsp;zberači v&nbsp;povedomí širokej verejnosti vyvoláva predstavu jednoduchého mierumilovného života v&nbsp;maličkých roztrúsených a&nbsp;neustále sa presúvajúcich skupinkách. Táto predstava je niekedy oprávnená, no často celkom mylná. Archeologické nálezy už desaťročia demonštrujú, že tam, kde dávni lovci a&nbsp;zberači stabilne nachádzali dostatok potravy, vytvárali početné organizované a&nbsp;niekedy násilné komunity, ktoré žili čiastočne alebo úplne usadlo. A&nbsp;dokonca budovali megastavby. Najnovší objav ich identifikoval na nečakanom mieste – v&nbsp;Európe. A&nbsp;okrem toho na morskom dne.

O&nbsp;megaštruktúrach pravekých lovcov a&nbsp;zberačov vieme približne storočie. Letecké fotografie z&nbsp;ázijských a&nbsp;blízkovýchodných púští odhalili doposiaľ približne šesťtisíc. Typicky ide o&nbsp;rozsiahle kamenné valy, ktoré podľa odborníkov slúžili ako bariéry uľahčujúce lov veľkej zveri na šírej rovine. V&nbsp;husto osídlenej Európe sa podobné útvary nezachovali – akákoľvek hromada skál sa obvykle stala zdrojom stavebného materiálu. Zažili sme to aj na Slovensku, kde obyvateľstvo takmer úplne rozobralo unikátne kamenné múry pravekej pevnosti v&nbsp;Spišskom Štvrtku (postavená približne pred 3 600 rokmi v&nbsp;bronzovej dobe). Našťastie existujú miesta, ktoré zlodejov kameňa odradia. Napríklad morské dno. A&nbsp;práve odtiaľ pochádza pozoruhodný objav nemeckých výskumníkov. Podaril sa Jacobovi Geersenovi z&nbsp;Leibnizovho ústavu pre výskum Baltského mora. Keď so svojimi študentmi pomocou sonaru mapoval morské dno Meklenburského zálivu, v&nbsp;hĺbke 21 metrov rozpoznal zvláštnu podlhovastú masu kamenia. Keď štruktúru, neskôr nazvanú Blirkenwall, preskúmal podrobnejšie, zistil, že dosahuje dĺžku 971 metrov a&nbsp;tvorí ju približne 1 700 naukladaných kameňov rôznej veľkosti. Väčšina meria menej ako meter a&nbsp;váži do sto kilogramov, desať balvanov má však hmotnosť niekoľko ton. Spôsob, akým sú kamene valu uložené, predovšetkým rozmiestnenie najväčších balvanov, podľa Geersena indikuje, že štruktúra nevznikla činnosťou ľadovcov alebo cunami, ale ide o&nbsp;dielo človeka. Podľa odborníka val vznikol a&nbsp;používal sa po ústupe pevninského ľadovca z&nbsp;tejto oblasti, čiže niekedy pred 10-tisíc až 13-tisíc rokmi. Ako však topiace sa ľadovce plnili oceány, morská hladina ho úplne pohltila. Práve zaplavenie podľa vedcov umožnilo, že val zostal aj po toľkých miléniách „tak dokonale zachovaný“.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/impozantny-blirkenwall-vedci-objavili-megastavbu-dne-mora" target="_blank">FOTO megaštruktúry z morského dna v GALÉRII</a>

Štruktúra s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou slúžila na uľahčenie lovu sobov a&nbsp;bizónov. Kým však ázijské a&nbsp;blízkovýchodné „púštne múry“ predstavovali pasce v&nbsp;tvare písmena V, baltský múr vyzeral aj slúžil inak. Pôvodne lemoval breh zaniknutého pravekého jazera, pričom unikajúce zvieratá usmerňoval do vody, ktorá soby a&nbsp;bizóny spomalila dostatočne na to, aby ich ľudia ulovili. „Keď prenasledujete a&nbsp;ženiete zvieratá, bežia popri týchto štruktúrach, nepokúšajú sa ich preskočiť,“ vysvetľuje Geersen, podľa ktorého je možné, že usadeniny vo väčšej hĺbke skrývajú druhý, paralelný múr. „Stavby z&nbsp;kamennej doby nám dokážu poskytnúť unikátne informácie o&nbsp;spôsobe života ľudí z&nbsp;ľadovej doby a&nbsp;mezolitu,“ pokračuje vedec. „Objavy mega­štruktúr prichádzajú v&nbsp;poslednom období z&nbsp;celého sveta, nie však z&nbsp;Európy. Toto nálezisko navyše predstavuje jednu z&nbsp;najstarších známych loveckých stavieb na svete a&nbsp;zároveň sa v&nbsp;Európe radí medzi najväčšie štruktúry akéhokoľvek typu datované do kamennej doby.“

Impozantný Blirkenwall: Vedci objavili megastavbu na dne mora

Výber pre vás

Impozantný Blirkenwall: Vedci objavili megastavbu na dne mora

Súvisiace články

Indiánsky módny výstrelok: Jedinečný kožuch z psej vlny

Kolízia Zeme s Venušou? Katastrofa, o ktorej ani netušíme, že nám hrozí

Záhada nárastu ľudského mozgu: Môžu za to kyslé uhorky?

Výber pre vás