Dušan Valent

Ťažko nájdete exkluzívnejšiu skupinu kozmických telies. Len pätnásť takmer zo 4&nbsp;200 doposiaľ objavených planét spĺňa parametre „supernapuchnutej“ exoplanéty. Navonok pripomínajú obry ako Jupiter alebo Saturn - tvorí ich prevažne plyn a&nbsp;dosahujú gigantické rozmery. V&nbsp;ich útrobách sa však odohráva čosi zvláštne. Čosi, pre čo sa celkom vymykajú všetkému, čo poznáme v&nbsp;slnečnej sústave.

Saturn je obzvlášť vhodný na porovnanie. Na pomery slnečnej sústavy je mimoriadne „riedky“ - jeho priemerná hustota je o niečo nižšia ako hustota vody. Ibaže okolo hviezdy Kepler 51 (asi 2 600 svetelných rokov od Zeme) obiehajú tri „supernapuchnuté“ svety, ktorých hustota je 20- až 30-krát nižšia ako hustota vody. Preto sa niekedy prirovnávajú k polystyrénu alebo k&nbsp;cukrovej vate.

„Tieto svety sú extrémnym príkladom, prečo sú exoplanéty také fascinujúce,“ hovorí americká astrofyzička Zachory Berta-Thomp­sonová z&nbsp;Coloradskej univerzity v&nbsp;Bouldri. „Umožňujú nám skúmať svety, ktoré sú celkom odlišné od toho nášho, a&nbsp;zasadzujú planéty v&nbsp;slnečnej sústave do širšieho kontextu.“

Kľúč k&nbsp;vysvetleniu ohromného nepomeru medzi rozmermi a&nbsp;hmotnosťou „supernapuchnutých“ planét sa podľa niektorých astronómov skrýva v&nbsp;atmosférach týchto čudesných svetov. Berta-Thompsonová s&nbsp;kolegami sa preto pokúsili v&nbsp;prenesenom aj doslovnom význame nazrieť do ich plynného obalu.

Ako nazriete do atmosféry telies vzdialených tisíce svetelných rokov? Musíte byť kreatívny. Výskumníci pozorovali hviezdu Kepler 51 a&nbsp;čakali na tranzit jej planét, keď obiehajúci svet mierne cloní svoju materskú hviezdu. Časť svetla prechádza atmosférou a&nbsp;odnáša si akúsi chemickú značku: molekuly niektorých chemických látok blokujú konkrétne vlnové dĺžky, takže ak astrofyzici porovnajú svetelné spektrum hviezdy počas tranzitu exoplanéty a&nbsp;po jeho skončení, môžu určiť, aké hlavné zložky tvoria atmosféru tranzitujúcej planéty.

Pozorovania dvojice planét Keplera 51 (b a&nbsp;d) však priniesli sklamanie. Vlnové dĺžky nič neprezradili, pretože vysoko v&nbsp;atmosférach oboch svetov sa očividne nachádza akási nepriehľadná vrstva. „Očakávali sme, že narazíme na vodu, ale nedokázali sme spozorovať žiadne signatúry tejto molekuly,“ hovorí členka výskumného tímu Jessica Libby-Robertsová.

Astrofyzici sa teda obrátili na počítačové simulácie. Hľadali správnu kombináciu plynov, ktorá by viedla k veľkým rozmerom, nízkej hustote a nepriehľadnému závoju. Zistili, že atmosféru skúmaných planét zrejme tvorí vodík a hélium s vrstvou metánu. Nepriehľadný závoj z&nbsp;metánu existuje aj v&nbsp;slnečnej sústave. Zahaľuje mesiac Saturna Titan.

Výskumníci taktiež zistili, že atmosféry skúmaných svetov extrémne rýchlo unikajú do kozmického priestoru. Toto zistenie by mohlo vysvetliť, prečo sú „supernapuchnuté“ planéty také zriedkavé - krátko po vzniku doslovne vyfučia ako nadrozmerný prepichnutý balón. Postupne z&nbsp;nich zostanú takzvané minineptúny, telesá väčšie ako Zem, ale menšie ako Neptún.

Výskumníci hovoria o&nbsp;veľkom šťastí, že planetárny systém Keplera 51 vznikol len pomerne nedávno (asi pred 500 miliónmi rokov). „Tieto planéty sú zvláštne preto, lebo ich pozorujeme v&nbsp;takej skorej fáze vývoja ako máloktoré iné,“ hovorí Zachory Berta-Thompsonová.

Planéty ako cukrová vata: Nie sú také sladké, ale extrémne „riedke“. A extrémne vzácne

Výber pre vás

Planéty ako cukrová vata: Nie sú také sladké, ale extrémne „riedke“. A extrémne vzácne

Súvisiace články

Ako sa modliť vo vesmíre: Arabský kozmonaut musel riešiť svoj let s duchovnými

Zvláštny úkaz na Urale: Hory pukajú, vidno to až z vesmíru

Keď hviezdy blednú: Aj Slováci pátrajú po vzdialenom živote a hrozbách z vesmíru...

Výber pre vás