Matúš Német

Nedostatok sestier v systéme a riešenie príchodu zdravotníkov z tretích krajín. To sú odborné stratégie rezortu zdravotníctva, ktoré zdá sa môžu naraziť na problém. Srbsko, ako jedna z krajín, s ktorým sa v rámci prílevu zdravotníkov na Slovensko počíta, nemá však podľa sestier anesteziológie o prácu v slovenských nemocniciach záujem. Srbom vadí okrem peňazí aj celkové nastavenie našich nemocníc. O Srboch sa pritom nedávno vyjadrila ministerka Kalavská, že majú byť hybnou silou v <a href="https://www.nasezdravie.sk/" target="_blank" rel="noopener">našom zdravotníctve</a>.

Svoje stanovisko k prípadnej migrácii srbských sestier na Slovensko predostrela Ljiljana Zerzevská za Srbské anestéziologické sestry, ktorá sa začiatkom júna zúčastnila odbornej konferencie slovenských sestier v anesteziológii v Novom Smokovci. Zerzevská v rámci svojho príspevku odkázala ministerstvu zdravotníctva, že pri migrácii za prácou uprednostnia pred Slovenskom krajiny ako sú napríklad Nemecko, Holandsko alebo Veľká Británia. Dôvodom ich rozhodnutia budú pracovné podmienky, mzdové ohodnotenie, vnímanie povolania sestra a benefity ktoré im Slovenská republika určite nebude môcť ponúknuť na takej úrovni ako západné krajiny Európy.

O problémoch v slovenskom zdravotníctve hovorili aj ostatní účastníci konferencie. Účastníci sa zhodli na tom, že jedným z najvypuklejších problémov a nie len slovenského zdravotníctva je aj naďalej nedostatok a preťaženosť zdravotníckeho personálu. „Slovenské sestry pracujúce na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny upozornili na fakt, že mnohokrát sa v službe musia starať o viac pacientov ako zvládajú a umožňuje im to platná legislatíva. Opúšťajú svojich pacientov na lôžku len pre to, aby mohli zabezpečiť anestéziologickú starostlivosť súčasne aj o iného pacienta počas operácie, “ uviedol Milan Laurinc zo Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Ako dodal Laurinc, aj tieto skutočnosti môžu negatívne vplývať na kvalitu poskytovania starostlivosti o kriticky chorých pacientov a zvyšovať ich nespokojnosť s poskytovanou starostlivosťou, kde sestra ťahá za kratší koniec povrazu.

Na margo prílevu cudzincov do nášho zdravotníctva sme nedávno hovorili aj s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou. „Keď som sa nedávno stretla s českým pánom ministrom zdravotníctva, tak ten mi povedal, že vďaka Slovákom funguje české zdravotníctvo. My máme tiež záujem o lekárov či sestry z tretích krajín, ale nie na úkor kvality. To budem vždy hovoriť. A preto aj po vzore okolitých krajín sme pripravili určité opatrenia,“ uviedla. Podľa Kalavskej lekár z tretej krajiny si musí najskôr dať uznať na vzdelávaciu ustanovizeň rovnocennosť dokladu, že je doktor. Akonáhle sa mu uzná, môžete ísť pracovať do nemocnice. Pre neatestovaných lekárov z cudziny navrhlo ministerstvo ročnú stáž, ktorú absolvujú pod dozorom atestovaného lekára. „Počas tohto obdobia môžete požiadať o vykonanie špecializovanej skúšky. Rovnako musíte podstúpiť jazykovú skúšku. Len pre zaujímavosť, v priebehu mája ju vykonalo z tretích krajín asi tridsať uchádzačov so stopercentnou úspešnosťou,“ dodala ministerka. Podľa ministerstva majú najviac záujem pracovať na Slovensku Ukrajinci a spomínaní Srbi.

Srbské sestry o slovenskom zdravotníctve: Slabé benefity a neúcta k povolaniu

Výber pre vás

Srbské sestry o slovenskom zdravotníctve: Slabé benefity a neúcta k povolaniu

Súvisiace články

Pacienti si môžu vydýchnuť? Štátna poisťovňa a nemocnice našli spoločnú reč

Nemocnice do štrajku? V slovenskom zdravotníctve hrozí stav, ktorý nemá obdobu

Naše nemocnice im boli málo: Okrem Fica aj títo politici hľadali odbornú pomoc v zahraničí

Balíček zíva prázdnotou: Nemocnice aj odbory varujú pred neúnosným stavom

Výber pre vás