Peter Hupka

Arménske domy z kameňa majú v sebe niečo nadčasové, ťažko hádať obdobie, v ktorom vznikli. Podmania si vás hneď po prekročení hraníc neveľkého štátu s rozlohou necelých dvoch tretín Slovenska, napríklad na frekventovanej ceste z Tbilisi do Jerevanu. Väčšina budov je postavená z kvalitne opracovaných blokov ružovkastého vulkanicko-sedimentárneho tufu.

Domy, ktoré môžu pôsobiť na&nbsp;prvý pohľad stroho, dokonale zapadajú do&nbsp;scenérie tunajších hôr a&nbsp;vynikajúco s&nbsp;nimi farebne ladia. Či ide o&nbsp;historické sakrálne stavby, bežné domy, alebo moderné diela uznávaného architekta Baghdasara Arzumanjana, majú určitú spoločnú, typicky arménsku líniu.   

„Mohli by sme naozaj aj trochu pomalšie!“ domáha sa svojich práv čoraz viac cestujúcich, zvyšujúc hlas na&nbsp;vodiča modrého mikrobusu smerujúceho&nbsp;do&nbsp;arménskej metropoly z&nbsp;Gruzínska. Vodič sa skutočne prekonáva. Na&nbsp;krátkom úseku takmer vyletíme z&nbsp;cesty a&nbsp;vzápätí vo veľkej rýchlosti o&nbsp;centimetre minieme auto vchádzajúce na&nbsp;benzínovú pumpu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/araratom-19-fotografii-ktora-vam-odhalia-skutocne-armensko" target="_blank" rel="noopener">VIAC FOTO Z Arménska nájdete v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Keď sa na&nbsp;horizonte zjaví bájny Ararat, cesta sa rozšíri na&nbsp;štvorprúdovú a&nbsp;začne klesať k&nbsp;Jerevanu, väčšina z&nbsp;nás si vydýchne. „S&nbsp;takýmto bláznom už nikdy!“ šepne polohlasom pri vystupovaní naša spolucestujúca, korpulentná dáma v&nbsp;stredných rokoch s&nbsp;typicky sovietskou vizážou.

Kto by v&nbsp;arménskej metropole hľadal väčšie množstvo historických budov, zostane sklamaný. No zaujímavý kruhový pôdorys centra a&nbsp;jeho pravouhlé bulváre mu dodávajú neodškriepiteľný šarm. Rovnako ako veľkoryso riešené Kaskády - mohutné vyhliadkové schodisko na&nbsp;severnom okraji centrálneho Jerevanu. Pod Kaskádami možno nájsť&nbsp;skulptúru muža, ktorý sa najväčšou mierou zaslúžil o&nbsp;súčasnú vizáž mesta - neoklasicistického architekta Alexandra Tamaniana.

V&nbsp;srdci Jerevanu nájdeme aj&nbsp;jeho najznámejšie dielo, budovu Opery. Iba bájna biblická hora Ararat, symbol všetkých Arménov, už neleží na&nbsp;ich území. Vrchol 5&nbsp;137-metrového neaktívneho stratovulkánu sa nachádza približne tri desiatky kilometrov od&nbsp;hranice na&nbsp;tureckom území. A&nbsp;tam mu nepovedia inak ako Büyük Ağrı Daği.   

Arméni sú veľmi hrdí na&nbsp;skutočnosť, že ich krajina ako prvá na&nbsp;svete zaviedla kresťanstvo ako štátne náboženstvo. Stalo sa tak v&nbsp;roku 301 a&nbsp;k&nbsp;Arménskej apoštolskej cirkvi sa i&nbsp;dnes hlási 93 percent tunajšieho obyvateľstva. Nemožno sa preto čudovať, že sakrálne pamiatky sú častým cieľom rodinných i&nbsp;priateľských výletov po&nbsp;celej krajine.

„Ani nevravte, že ste obišli Noravank! Tentoraz sa tam určite musíte zastaviť!“ vravia naši jerevanskí priatelia a ich slová sú takmer príkazom. Kláštor zo začiatku trinásteho storočia leží približne v tretine cesty spájajúcej Jerevan s iránskou hranicou. Presnejšie, v jednom z bočných údolí, ktorým preteká riečka Amaghu. Okolité červenkasté útesy lahodia oku a&nbsp;sú i&nbsp;dôležitým vtáčím územím. Hniezdi tu napríklad bradáň žltohlavý, jeden z&nbsp;najväčších jastrabovitých vtákov až s&nbsp;trojmetrovým rozpätím krídel.

Kláštorný komplex pozostáva z niekoľkých sakrálnych stavieb, ktorým dominuje kostol Surb Asvatsatsin - Chrám svätej Bohorodičky. Do jeho hlavných priestorov na poschodí sa vydajú len tí odvážnejší. Vedú tam zapustené kanti­levrové schody bez zábradlia a hoci k nim nedávno pridali laná, za ktoré sa možno pridŕžať, pri výstupe majú návštevníci zmiešané pocity. „Takéto schody sem postavili, aby sa nik neotáčal chrámu chrbtom ani pri zostupe!“ vysvetľuje nám jeden z domácich návštevníkov Noravanku. Prišiel sem&nbsp;s&nbsp;rodinou z&nbsp;Jerevanu, aby dôležité miesto kultúrneho dedičstva ukázali svojej návšteve - Arménom žijúcim v&nbsp;Európe.

Najjužnejšia arménska provincia Sjunik je z&nbsp;dvoch strán lemovaná azerbajdžanským územím - Azerbajdžanom na&nbsp;severovýchode a&nbsp;Nachičevanskou autonómnou republikou, azerbajdžanskou exklávou, na&nbsp;juhozápade. Sjunikom vedie dôležitá dopravná tepna spájajúca Jerevan s&nbsp;územím Iránu. Keďže tri štvrtiny dĺžky arménskych hraníc sú z&nbsp;dôvodu blokády Azerbajdžanom a&nbsp;Tureckom uzatvorené, tranzit tovarov cez Gruzínsko a&nbsp;Irán je pre krajinu dôležitý.

Iránsko-arménske vzťahy sú napriek rozdielnemu náboženstvu na&nbsp;veľmi dobrej úrovni a&nbsp;krajiny sú v&nbsp;rámci regiónu strategickými partnermi. Nejestvujú medzi nimi teritoriálne nároky, spája ich spoločná história a&nbsp;Irán je domovom približne dvestotisícovej arménskej menšiny.

„Nemáme spolu najmenšie problémy! Niektoré naše najstaršie chrámy sú v&nbsp;Iráne. Surb Stepanos a&nbsp;Surb Tadeosi vank,“ dozvedáme sa na&nbsp;margo vzťahov s&nbsp;veľkým susedom od&nbsp;obyvateľov strategicky dôležitej provincie Sjunik.

Úzke a&nbsp;kľukaté arménske cesty vedú zväčša terénom, kde by nebolo možné postaviť diaľnice, ani keby na&nbsp;tento účel nechýbali financie. Väčšine domácich to však neprekáža. Čas tu dodnes plynie inak než v&nbsp;uponáhľanej strednej Európe a&nbsp;aspoň je čas pozhovárať sa. Obzvlášť to platí o&nbsp;zaujímavých diskusiách s&nbsp;ochotnými domácimi vodičmi na cestách stopom či pri živých rozhovoroch so susedmi v&nbsp;preplnených maršrutkách - mikrobusoch, ktoré tu z&nbsp;veľkej miery nahrádzajú štandardnú autobusovú dopravu.

Arméni sa nevyhýbajú ani citlivým témam, medzi ktoré patrí napríklad otázka prípadnej normalizácie vzťahov s&nbsp;dvojicou susedných krajín - Tureckom a&nbsp;Azerbajdžanom. Hoci by to mohlo priniesť opätovnú možnosť využívať hraničné priechody a&nbsp;dôležité dopravné ťahy, najmä železnicu vybudovanú ešte v&nbsp;časoch Sovietskeho zväzu, s&nbsp;veľkou pravdepodobnosťou je to nemožné.

Na&nbsp;príklade z&nbsp;reálneho života situáciu objasňuje tridsiatnik Takavor, jeden z&nbsp;domácich. „Možno si spomínate na&nbsp;prípad Ramila Safarova, azerbajdžanského dôstojníka, ktorý na&nbsp;školení v&nbsp;Budapešti v&nbsp;spánku chladnokrvne sekerou zavraždil nášho krajana Gurgena Margarjana a&nbsp;pokúsil sa zabiť i&nbsp;jeho kolegu Hajka Makučjana. Hoci bol odsúdený na&nbsp;doživotie, maďarská vláda ho neskôr vydala do&nbsp;Azerbajdžanu, kde ho prezident okamžite omilostil a&nbsp;národ z&nbsp;neho spravil hrdinu. S&nbsp;niekým, kto heroizuje zabíjanie v&nbsp;spánku, nemožno rokovať!“ dozvedáme sa.

VIAC FOTO Z Arménska nájdete v GALÉRII&gt;&gt;

Hoci by mohol niekto namietať, že išlo o&nbsp;ojedinelý prípad, jeho dozvuky na&nbsp;azerbajdžanskej pôde boli vskutku alarmujúce. Tamojšia ombudsmanka Elmira Suleymanová sa o&nbsp;vrahovi vyjadrila ako o&nbsp;„patriotickom vzore pre azerbajdžanskú mládež“ a&nbsp;zďaleka nebola jedinou vplyvnou persónou v&nbsp;štáte, ktorá takéto počínanie schvaľovala.

Miestna tlač sa neskôr pokúšala akt ospravedlniť vyjadreniami, podľa ktorých obete znevážili azerbajdžanskú vlajku, výsluchy páchateľa to však nepotvrdili. Dokazuje to aj vyjadrenie samotného Safarova, ktorý vyhlásil, že „jeho poslaním je zabiť všetkých Arménov, lebo pokým žijú, Azerbajdžanci trpia“.

V neveľkej horskej dedinke Hardžis ležiacej neďaleko mesta Goris na juhu krajiny je už od svitania rušno. Domáci gazdovia si už stihli posedieť pri káve alebo čaji a vychutnať si na priedomí prvú cigaretu. Ich ďalšia činnosť sa opakuje každý deň ešte predtým, než sa začnú venovať ostatným prácam na&nbsp;hospodárstve. Ranná rutina spočíva v&nbsp;tom, že z&nbsp;maštalí vyvedú dobytok a&nbsp;postavia sa s&nbsp;ním na&nbsp;hlavné dedinské ulice. So susedmi si pritom vymenia nielen pozdravy, ale i&nbsp;čerstvé&nbsp;novinky zo života.

Kravy a&nbsp;teliatka si už onedlho prevezmú „profesionálni pastieri“, muži z&nbsp;dediny, ktorí ich vyvedú na&nbsp;horské lúky a&nbsp;pastviská. „Pastieri sa ani neunavia, putujú nahor koňmo!“ vysvetľuje náš domáci kamarát Margavdžóz, s&nbsp;ktorým sme sa zoznámili pri jednej z&nbsp;predošlých návštev oblasti.

Život pastierov síce nie je jednoduchý, pracovné prostredie im však možno len ticho závidieť! Sú ním lesy a&nbsp;lúky ležiace vo vyše dvojtisícovej nadmorskej výške. Dovidieť z&nbsp;nich desiatky kilometrov naokolo a&nbsp;rastie tu príjemne voňavá tráva a&nbsp;množstvo lúčnych kvetov. Tých niekoľko áut, ktoré Hardžisania vlastnia, zostáva hlboko v&nbsp;doline a&nbsp;navôkol panuje dokonalé ticho.

Spleťou nezreteľných cestičiek kráčame až na&nbsp;vrchol hory, ktorú domáci volajú Sömbeyin Ört. „Tam dolu bol za&nbsp;socializmu sovchoz, dnes je zničený podobne ako mnohé iné veci,“ ukazuje nám Grigori, jeden z&nbsp;domácich obyvateľov.

Než nás späť do dediny zoženie blížiaca sa búrka, Grigori nám prednáša o arménskej histórii i o jeho obľúbenom vojenskom veliteľovi Andranikovi. Postupne však pripisuje arménsky pôvod vari každému, koho spomenieme, a záujem o históriu územia Slovenska zaklincuje vetou: „Cyrila a Metoda poznám, to boli tiež Arméni!“ Debata vzápätí utíchne a&nbsp;venujeme sa radšej hĺbavému tichu hôr.

I keď je Arménsko krajinou uzavretou horami, má svoje more. Je ním blankytne modré vysokohorské jazero Sevan, ktorého hladina leží takmer v dvojtisícovej nadmorskej výške. Jazero má rozlohu veľkosti okresu Liptovský Mikuláš a najväčšiu hĺbku 86 metrov. Dobrá dostupnosť z hlavného mesta z neho robí hlavné miesto oddychu v krajine. „V&nbsp;lete sme všetci na&nbsp;Sevane! Kúpeme sa, opekáme šašlíky, oddychujeme s&nbsp;rodinami a&nbsp;priateľmi. No a&nbsp;v&nbsp;zime sme na&nbsp;chate alebo lyžujeme. Nemusíme nikam cestovať, doma máme všetko!“ vraví na&nbsp;tému domácich dovoleniek Jerevančan Vahik.

Nie všetci Arméni však uprednostňujú pasívny oddych. Dlhoročný kamarát Ašot, pochádzajúci takisto z Jerevanu, so svojimi synmi opravuje a konštruuje terénne autá, s ktorými sa potom zúčastňujú na regionálnych pretekoch. „Máme dielňu na&nbsp;južnom okraji mesta. Cez deň pracujeme, aby sme mali z&nbsp;čoho žiť, a&nbsp;večer pre radosť,“ dozvedáme sa.

Ašot však priznáva, že momentálne hrá prím jeho večne usmiata malá dcéra. Na&nbsp;otázku, či ju má s&nbsp;tou istou ženou ako oboch dospelých synov, odpovedá sympatický takmer päťdesiatnik bleskurýchle a&nbsp;rázne: „Čo ste sa zbláznili?! Jasné, že s&nbsp;tou istou! Tu ste na&nbsp;Kaukaze, nie v&nbsp;Európe!“

Aj keď v&nbsp;Arménsku žijú len tri milióny obyvateľov a&nbsp;v&nbsp;susednej, medzinárodne neuznanej republike Arcach, známejšej ako Náhorný Karabach, ďalších stotridsaťtisíc, počet Arménov na&nbsp;svete presahuje jedenásť miliónov. Z&nbsp;toho vyplýva, že viac ako dve tretiny príslušníkov národa žijú v&nbsp;diaspóre, najmä v&nbsp;Rusku, USA, európskych krajinách, Libanone, Sýrii či Austrálii.

Jedným z&nbsp;najvýznamnejších dôvodoch masového vysťahovalectva bola neslávne známa genocída Arménov z&nbsp;rokov 1914 až 1923, ktorá za&nbsp;sebou zanechala približne pol druha milióna mŕtvych a&nbsp;obrovské množstvo násilne presídlených ľudí.

Podľa viacerých historických prameňov predstavovala arménska populácia vo svojom pôvodnom regióne pred prvou svetovou vojnou až šesťnásobok dnešného počtu obyvateľov Arménskej republiky. Obývali rozsiahle oblasti východného Turecka, severu Iránu a&nbsp;juhu Gruzínska.

Represie a vraždenie počas posledných rokov existencie Osmanskej ríše a v počiatkoch mladej Tureckej republiky prinútili mnohých Arménov utiecť a usídliť sa inde. Jedným z mnohých príkladov môže byť ich presťahovanie počas francúzskeho mandátu nad Sýriou a Libanonom do týchto krajín, kde tvoria životaschopnú komunitu dodnes. A nielen tam. Arménske korene malo a má množstvo svetoznámych osobností. Za všetkých možno spomenúť geniálneho maliara morí Ajvazovského, speváčku Cher - Cherilyn Sarkisianovú či legendárneho šansoniera Charla Aznavoura. Aj oni dokazujú, že je nepodstatné, z&nbsp;akej veľkej krajiny človek pochádza. Najdôležitejšia je životná energia a&nbsp;nasadenie, s&nbsp;akými ideme - napriek nepriazni osudu - za&nbsp;svojím cieľom!

Pod Araratom: 19 fotografií, ktorá vám odhalia skutočné Arménsko!

Výber pre vás

Pod Araratom: 19 fotografií, ktorá vám odhalia skutočné Arménsko!

Súvisiace články

Ako si žije slovenská eurosmotánka: Plat začína na 4500 eurách a tie výhody!

Rozprávková Európa: V takejto bláznivej mape by ste sa určite nevyznali. Ale pobaví

V tieni nebezpečného dedičstva: "To sú tie Stalinove míny, ktoré všade v ZSSR poukladal."

Prestupný rok 2020: Pohromy sa už začali a prídu vraj ďalšie!

FOTO Strastiplná cesta na strechu Etiópie: Pozrite si fascinujúce zábery z hory Raš Dašän

Výber pre vás