Dôchodok či materská pre prostitútky. Dostali rovnaké práva ako všetky ostatné zamestnankyne

Dôchodok, materská či platené voľno prostitútkam ubližujú, tvrdí bývalá sexuálna pracovníčka

Bývalá prostitútka pre P7D: Dávať sexuálnym pracovníčkam práva znamená schváliť ich zneužívanie

Vivien Cosculluela

Dvadsaťdeväť minút po polnoci. Uprostred upršanej májovej noci sa v&nbsp;belgickom parlamente udiala svetová premiéra – poslanci prijali revolučnú legislatívu, ktorá umožňuje prostitútkam vykonávať povolanie na základe pracovnej zmluvy ako každý iný zamestnanec. Odteraz budú mať nárok na dôchodok, zdravotné a&nbsp;sociálne poistenie, rodinné dávky, platené voľno či materskú dovolenku. „Novému zákonu, ku ktorému sme aj my prispeli, tlieskame. Nadväzuje na dekriminalizáciu tejto činnosti z&nbsp;roka 2022 a&nbsp;na potrebu zabezpečiť primeranú ochranu profesionálom v&nbsp;tomto sektore,“ povedala pre PLUS 7 DNÍ Marianne Chargois, hovorkyňa Belgickej únie sexuálnych pracovníkov. Zmenu však neprivítali všetci. Zástancovia zrušenia prostitúcie v&nbsp;nej vidia zhoršenie aktuálneho stavu. „Právne predpisy, ktoré normalizujú sexuálne vykorisťovanie, násobne ubližujú ženám. Dávajú zneužívaniu, ktorému sú vystavené, štátnu pečať,“ vysvetlila nám Kanaďanka Andrea Heinz, bývalá sexuálna pracovníčka, exmajiteľka nevestinca a&nbsp;<a rel="noopener" href="https://redlightexpose.com/" target="_blank">odborníčka na tému sexuálneho zneužívania</a>. Pozreli sme sa preto na argumenty oboch táborov, ale aj na situáciu na Slovensku, kde sa prostitúcia nachádza v&nbsp;akomsi medzipriestore.

Sexuálne pracovníčky sa odjakživa stretávajú s&nbsp;násilím, no nie iba s&nbsp;fyzickým zo strany zákazníkov či pasákov, hoci je najmarkantnejšie. Značná časť spoločnosti ich navyše odsudzuje, robí z&nbsp;nich druhoradé občianky. Nový belgický zákon si kladie za cieľ tento mnohonásobný tlak odstrániť alebo aspoň zmierniť. „Legislatívny text v&nbsp;prvom rade chráni sexuálne pracovníčky vďaka tomu, že zahŕňa štyri základné slobody. Každá žena v&nbsp;tomto biznise má teraz právo odmietnuť klienta, sexuálny akt, môže pohlavný styk kedykoľvek zastaviť a&nbsp;vykonať ho spôsobom, ktorý si želá,“ zhŕňa Chargoisová. Okrem toho stanovuje, že zamestnávateľ nesmie za žiadnych okolností prijať opatrenia proti prostitútkam, ktoré využili jednu zo spomínaných slobôd. V&nbsp;prípade zneužívania a&nbsp;porušenia ich práv sa sexuálne pracovníčky budú môcť obrátiť na špeciálny úrad, ktorý situáciu preverí a&nbsp;prípadne zasiahne.

Zákon zabezpečí fyzickú a&nbsp;psychickú bezpečnosť prostitútok, no zároveň z&nbsp;nich urobí zamestnankyne. Ukončí právnu a&nbsp;spoločenskú diskrimináciu sexuálnych pracovníčok tým, že im umožní využívať všetky výhody plnohodnotnej zmluvy. „Cieľom nových pravidiel je aj vylúčiť nečestných manažérov alebo vykorisťovateľov,“ dodáva Chargoisová. Na to, aby sa pasák stal normálnym zamestnávateľom, musí požiadať o&nbsp;povolenie. Bez neho sa vystaví riziku trestného stíhania za kupliarstvo. Aby mu ho dali, bude musieť mať čistý register trestov a&nbsp;zaručiť bezpečné pracovné prostredie. V&nbsp;praxi to napríklad znamená, že priestory bude musieť vybaviť tlačidlom núdzového volania, ktoré budú môcť prostitútky použiť v&nbsp;prípade problému s&nbsp;klientom.

Podľa zástancov úplného zrušenia prostitúcie ide však o&nbsp;kozmetické úpravy, ktoré nevyriešia zásadný problém tohto biznisu, a&nbsp;to nadvládu organizovaného zločinu a&nbsp;pasákov, ktorí vyvíjajú na ženy neúprosný nátlak. Hovoria, že každá prostitútka je už len pre povahu svojej roboty obeťou. „Neexistuje absolútne žiadny spôsob, aby klient alebo štátny zamestnanec mohol s&nbsp;istotou zistiť, kto je samostatná sexuálna pracovníčka a&nbsp;kto je tam pod tlakom tretej strany. Obraz ‚šťastnej prostitútky‘ je súčasťou propagandy, ktorú nám vnucujú, a&nbsp;často si ho vykorisťované osoby prisvojujú ako prostriedok emocionálnej a&nbsp;mentálnej sebazáchovy,“ pripomína Heinzová. Riešenie? Takzvaný model rovnosti, známy aj ako severský model. Pokladá prostitúciu za porušovanie ľudských práv a&nbsp;snaží sa najstaršie remeslo odstrániť. „Mal by sa prijať všade, lebo snaha ‚zlepšiť‘ aktuálny stav iba odvádza pozornosť od cieľa, čo je zlikvidovať vykorisťovateľské systémy. To, že štát zavedie pravidlá, je to isté, ako keď prasaťu nanesiete rúž na pysk,“ hovorí bývalá majiteľka nevestinca. Tvrdí, že prostitúciu nemožno pokladať za zdravú alebo produktívnu prácu. Vždy ide o&nbsp;sexuálne zneužívanie za odmenu. „Čím dlhšie som mimo prostitúcie, tým som zdravšia a&nbsp;šťastnejšia. Veci sa stanú oveľa jasnejšími, keď sa zbavíte tohto systému a&nbsp;ohromnej moci rýchlych peňazí,“ vraví Heinzová, ktorá pôsobila v&nbsp;biznise medzi rokmi 2006 až 2013. Hovorí, že keď to brala ako normálnu prácu, verila, že práva ako tie, ktoré prináša belgický zákon, vyriešia jej ťažkosti. „Bolo to oveľa jednoduchšie ako priznať si, že sme marginalizované ženy, ktoré sa ocitli v&nbsp;systéme vykorisťovania, a&nbsp;že naše problémy v&nbsp;skutočnosti pochádzajú od mužov, ktorí nám platia za to, aby sme ich sexuálne znášali,“ uvedomuje si dnes.

Riaditeľka <a rel="noopener" href="https://www.ozodyseus.sk/" target="_blank">slovenského občianskeho združenia Odyseus</a> Dominika Jašeková upozorňuje aj na nedostatky legislatívneho textu. V&nbsp;prvom rade pripomína, že sa vzťahuje na sexbiznis, ale nie na služby v&nbsp;online priestore, striptíz či pornopriemysel. „Zákon tiež limituje, kto môže byť takto zamestnaný – naprík-lad študentstvo vysokej školy nie. Existuje aj ďalšie riziko. Samosprávy budú môcť regulovať sexbiznis do takej miery, že ho nebude možné legálne vykonávať, čo môže viesť k&nbsp;ďalším ohrozeniam,“ približuje. Hoci Belgická únia sexuálnych pracovníkov text víta, jej hovorkyňa Marianne Chargois hovorí, že neguje celú jednu skupinu. „Sexuálne pracovníčky bez legálneho štatútu alebo pobytu v&nbsp;Belgicku nebudú môcť využívať tieto výhody. Rozhodne odmietame, aby sa zákon používal ako zbraň na kriminalizáciu ľudí bez dokladov, ktorí nemajú inú možnosť, ako pracovať nelegálne,“ dodáva.

Ako k&nbsp;tomu pristupujeme v&nbsp;našej krajine? Zjednodušene povedané, Slovensko sa nachádza medzi oboma tábormi. „Prostitúcia sama osebe nie je trestná. Trestné je konanie uvedené v&nbsp;skutkovej podstate trestného činu kupliarstva,“ spresnila Miriama Gašparíková, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti. Slovami zákonníka je páchateľ ten, „kto iného zjedná, pohne, zvedie, využije, získa alebo ponúkne na vykonávanie prostitúcie alebo kto koristí z&nbsp;prostitúcie vykonávanej iným, alebo umožní jej vykonávanie“. Na rane je teda pasák, no sexuálnu pracovníčku a&nbsp;klienta nemožno trestne stíhať za ich „transakciu“. Proti nim by však orgány mohli vyvodiť administratívnoprávnu zodpovednosť v&nbsp;rámci správneho trestania, ak by nejakým spôsobom vzbudili verejné pohoršenie. Do úvahy prichádza aj postih za priestupok proti verejnému poriadku. Netrestáme teda prostitúciu, ale iba sprievodné javy. Nestaviame ju mimo zákona, no na druhej strane ju ani neregulujeme legislatívou. Pravidelne sa však objavujú snahy o&nbsp;jej legalizáciu zo strany politikov, ktorí prichádzajú s&nbsp;rôznymi argumentmi. Bývalý poslanec OĽaNO Tomáš Šudík pred troma rokmi napríklad otvoril tému a&nbsp;od legislatívnej úpravy si sľuboval prísun peňazí do verejnej kasy, väčšiu ochranu prostitútok či lepšie zabezpečenie ich zdravotných prehliadok.

Vravel vtedy, že sexbiznis na Slovensku generuje sumu zhruba sto miliónov eur ročne, čo by po zdanení mohlo priniesť do rozpočtu približne 20 miliónov eur. Štatistický úrad za rok 2018 však odhadol tržby z&nbsp;prostitúcie ešte vyššie, na 217 miliónov eur, a&nbsp;počet sexuálnych pracovníčok na 6 211. „Vyvstáva otázka, či je správne z&nbsp;každej ekonomickej činnosti robiť pracovný pomer. To na jednej strane znamená ochranu pre poskytovateľov, ale aj obmedzenia, stratu flexibility a&nbsp;anonymity. Zavedenie zdanenia môže znamenať pokles produkcie,“ podotýka Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a&nbsp;spoločenských analýz. Prednostné by však malo byť bezpečie a&nbsp;zdravie prostitútok. Násilie predstavuje podľa Jašekovej ich najväčší problém, pričom sa veľmi často ani neobrátia na orgány činné v&nbsp;trestnom konaní. „Z&nbsp;nášho prieskumu násilia na pracovníčkach v&nbsp;sexbiznise vyplynulo, že z&nbsp;dvanástich, ktoré mali s&nbsp;tým skúsenosť – najčastejšie išlo o&nbsp;fyzické alebo psychické násilie zo strany partnera či blízkej osoby –, len dve túto skutočnosť nahlásili na polícii,“ vraví. Dôvodom podľa nej je, že majú negatívne skúsenosti s&nbsp;orgánmi činnými v&nbsp;trestnom konaní, zažili predsudky, stigmatizáciu či zlé zaobchádzanie. „Pred tým, než budeme ukazovať na ľudí zo sexbiznisu prstom a&nbsp;karhať ich za to, že to nenahlasujú, treba sa najprv pozrieť na to, ako sa tieto prípady na polícii riešia, ako sa k&nbsp;týmto ľuďom správajú inštitúcie, ako sa na nich pozerá verejnosť. Nečudujem sa, že problémy nenahlásia, keďže sa boja ďalšieho násilia zo strany polície a&nbsp;prehlbujúcej sa traumy,“ uzatvára Jašeková.

Dôchodok či materská pre prostitútky. Dostali rovnaké práva ako všetky ostatné zamestnankyne

Súvisiace články

Večera pre megabohatých. Stojí neskutočných 170-tisíc eur a podávajú ju na neuveriteľnom mieste

Adriana Sklenaříková druhýkrát mama? Možno, ale mám jeden problém, ľutuje topmodelka

Prezident Emmanuel Macron sa rozhodol pre extrémny krok. Čo to znamená pre Slovensko?

Kupčil so zlatom a zanevrel naňho krutý diktátor. Čo robil na Slovensku pofidérny podnikateľ?

George Clooney v ohrození? Vyhráža sa mu jeden z najmocnejších ľudí na svete

Výber pre vás