Peter Hupka

Máte obavy, že pre koronavírus nestihnete letnú dovolenku? Čo keby ste ju posunuli na jeseň? Skupina gréckych ostrovov v juhovýchodnej časti Egejského mora nazývaná Dodekanézy je totiž najkrajšia po sezóne, keď si domáci obyvatelia začnú užívať pokoj a príjemné teploty. Toto konštatovanie platí najmä pre menšie a ťažšie dostupné ostrovy Dodekanéz či vnútrozemie väčších ostrovov. Hoci nik z domácich nepopiera, že návštevníci mnohým z nich prinášajú značnú časť sezónneho príjmu, je prekrásne si povedať padla a venovať sa samým sebe.

„Hnevá ma, keď na&nbsp;západe Európy majú kopu rečí o&nbsp;tom, akí sme my Gréci leniví a&nbsp;neporiadni. Spýtajte sa kohokoľvek z&nbsp;môjho mesta, koľko zarába, ako žije a&nbsp;aké tu máme ceny - od&nbsp;nehnuteľností až po&nbsp;jedlo!“ rozhorčuje sa inak až ležérne pokojná pani Katerína, žijúca s mužom Sotirisom na severovýchodnej časti Rodosu. Pri bližšom pohľade na&nbsp;to, koľko času trávia domáci v&nbsp;práci, jej musíme dať za&nbsp;pravdu. Lebo zamieňať si grécky prístup k&nbsp;životu s&nbsp;lenivosťou by nebolo spravodlivé.

Katerínu hnevá i&nbsp;to, koľko zbytočností jej krajina nakupuje v&nbsp;zahraničí, s&nbsp;dôrazom najmä na&nbsp;zbrojársky priemysel. Veď i&nbsp;podľa oficiálnych štatistík niektoré roky smerovalo až pätnásť percent nemeckého exportu zbraní práve do&nbsp;Grécka. „Bilióny eur idú na&nbsp;nezmyselné ponorky, tanky a&nbsp;potom nám tie isté štáty vykrikujú, že dlhujeme!“ dozvedáme sa.

Európskou tlačou pred časom prebehli správy o&nbsp;obrovských korupčných škandáloch bývalého ministra obrany Akisa Tsochadzopulosa, ktorý od&nbsp;nemeckých firiem Siemens a&nbsp;Ferrostaal bral miliónové úplatky v&nbsp;eurách. Len cena spomínaných štyroch ponoriek sa podľa tlače pohybovala rádovo v&nbsp;biliónoch eur! „Verí ešte niekto na&nbsp;krízu tak, ako nám bola predostieraná?“ pýtajú sa mnohí Gréci dodnes.

Po takýchto slovách je možno dobré schladiť sa v mori, napríklad na susednom, severnejšie ležiacom ostrove Kos. Pláž Therma na jeho juhovýchodnom okraji je presne to miesto, kde bude každému príjemne i v neskoršej časti roka. Vďačiť za&nbsp;to možno&nbsp;termálnemu prameňu, ktorý tu spod skál ústi priamo do&nbsp;mora a&nbsp;v poloblúkovitom bazéne, napoly prírodnom, možno nájsť akurátnu teplotu vody - v&nbsp;lete i&nbsp;v&nbsp;zime. Domáci smerujú na&nbsp;Thermu často aj po&nbsp;zotmení, keď si ju v&nbsp;samote možno vychutnať najlepšie.

V&nbsp;niečom sa s&nbsp;Grékmi zhodneme. Oni i&nbsp;my máme svoju domovinu napriek škandálom radi. Presvedčiť sa o&nbsp;tom môžeme už nasledujúci deň na&nbsp;nábrežnej promenáde rovnomenného mesta Kos, správneho centra ostrova. V&nbsp;radoch pochodujú vyparádení vojaci, náhodní okoloidúci ich fotografujú a&nbsp;domáci sa tešia.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/dodekanezska-jesen-odkladate-pre-koronu-dovolenku-tieto-ostrovy-su-mimo-sezony-najkrajsie" target="_blank" rel="noopener">VIAC FOTO&nbsp; z gréckych ostrovov Dodekanézy nájdete v GALÉRII &gt;&gt;</a>

To, že sú na&nbsp;svojich chlapcov hrdí, dokazuje aj výraz starého pána stojaceho v&nbsp;pozore v&nbsp;ľahkom záklone a&nbsp;s&nbsp;rukou na&nbsp;srdci. Spieva slová piesne, ktorej tóny hrá vojenská kapela: „… kai san prota andrioméni, chere o&nbsp;chere, eleftheria!“ Gréckej hymny.

Hoci sú jesenné mesiace v&nbsp;oblasti známe stabilným slnečným počasím a&nbsp;teplotami nad dvadsať stupňov, nie je to vždy pravidlo. Náhla búrka môže v&nbsp;okamihu vyprázdniť ulice, zmyť prach z&nbsp;ciest a&nbsp;osviežiť vzduch. Kým dorazíme do&nbsp;horskej dedinky Zia, je po&nbsp;daždi a&nbsp;výstup na&nbsp;vrch Dikeos, vysoký 836 metrov - najvyšší na&nbsp;ostrove -, je ešte príjemnejší. Napriek „iba“ trojcifernej nadmorskej výške má Dikeos ostrý horský ráz. Je skalnatý, so svahmi strmo spadajúcimi do&nbsp;nížiny na&nbsp;severe a&nbsp;priamo do&nbsp;morských vôd na&nbsp;juhu.

Príjemný vlhký vzduch zľahčuje dýchanie, len kamenný chodník je po&nbsp;daždi mierne klzký. Z&nbsp;úzkej lesnej roklinky nás vedie na&nbsp;vrcholový hrebeň a&nbsp;po&nbsp;ňom miernejšie k&nbsp;najvyššiemu bodu, kde stojí malá kaplnka. Pohľady na&nbsp;všetky strany sú pohladením a&nbsp;stoja za&nbsp;všetku námahu.

Smerom na&nbsp;juh leží typický vulkanický ostrov Nisyros, na&nbsp;severe dominuje vyprahnutý Pserimos a&nbsp;hory Kalymnosu. Členité turecké pobrežie osvetlené zapadajúcim slnkom sa zdá tiež na&nbsp;dosah ruky. Egejské more sa pomaly ponára do&nbsp;tmy, no hra odtieňov a&nbsp;svetiel pokračuje. Stráviť na&nbsp;vrchole hory noc dáva každému výstupu celkom inú dimenziu.

Jedna z&nbsp;ciest späť „do&nbsp;civilizácie“ vedie zriedkavo navštevovanými lúkami k&nbsp;pevnosti Paleo Pyli. Pri troche šťastia sa možno zoznámiť s&nbsp;ďalšími obyvateľmi ostrova. V&nbsp;suchom trávnatom poraste sa ozýva nápadne hlučné šuchotanie a&nbsp;klepkanie. Nie sú za&nbsp;tým žiadne veľké tvory, len trojica korytnačiek žltohnedých, Testudo graeca. Kým dvojica z&nbsp;nich sa pokúša o&nbsp;párenie, narážajúc si navzájom do&nbsp;panciera, nadbytočný jedinec sa po&nbsp;neúspešnom pokuse zaujať samičku vydáva inam.

Príjemnými zákutiami v&nbsp;tieni stromov sa cez Paleo Pyli dostaneme do&nbsp;súčasného Pyli. Klasickej gréckej dediny s&nbsp;malými domami, niekoľkými kostolmi a&nbsp;tavernami, kde na&nbsp;terasách v&nbsp;jesennom slnku diskutujú starší páni z&nbsp;dediny.

Majiteľ jednej z&nbsp;kaviarní sa novým hosťom poteší a&nbsp;s&nbsp;vervou rozjareného vidiečana nám nalieva „svoje archívne pálenky“, ktoré považuje za&nbsp;najlepšie. Odmenou mu je úsmev s&nbsp;rumencom v&nbsp;tvári a&nbsp;rozhovor - nič viac si ani neželá.   

Trajekty na&nbsp;susedný Kalymnos vyrážajú z&nbsp;neďalekého mestečka Mastichári, z&nbsp;malého prístavu so sochou Neptúna. Cestovný poriadok je vyriešený typicky gréckym spôsobom - niekde na&nbsp;múriku je nalepený ošumelý čierno-biely papier s&nbsp;časmi, prehnaným vysvetľovaním detailov sa jeho autor neobťažoval.

„Nebojte sa, loď pôjde! Neviem presne o ktorej, ale počkáme spolu a bude nám veselšie,“ vraví jednoduchou angličtinou usmievavý štyridsiatnik. Volá sa Stavros a&nbsp;zo severu pevninského Grécka sa vybral až sem, aby si pozrel tavernu, ktorú si chce&nbsp;prenajať na&nbsp;nasledujúcu sezónu na&nbsp;malom ostrove Lipsi neďaleko Patmosu. „Rád robím jedlá z&nbsp;rýb a&nbsp;iných darov mora a&nbsp;počas sezóny to tu môže byť fajn!“ vyznáva sa zo svojich plánov, kým pri móle naozaj kotví trajekt a&nbsp;príjemným večerom sa ním plavíme na&nbsp;druhú stranu.

„Je tu krásne, ale večer by som si v prístave na Kalymnose dával pozor. Mám tu kamarátov, občas sa tu zastavím. Možno by ste sa čudovali, koľko je tu drog!“ vraví s dešpektom Stavros a krásna silueta mesta nad morom náhle dostáva trhliny. My, neznalí pomerov, však nič výnimočné nepozorujeme a&nbsp;prechádzame Pothiou, ako sa prístavné mestečko nazýva, ďalej do&nbsp;vnútrozemia.

Nočný výstup na 676-metrovú horu Profitis Ilias, ktorá je najvyšším bodom Kalymnosu, stojí za trošku námahy a nepohodlia. Strmý chodník sa začína v mestečku Chorió a prekonáva takmer šesťstometrové prevýšenie. Cez skalnatú dolinu, z&nbsp;ktorej stien nás pozorujú mnohé oči nočných pavúkov, vedie do&nbsp;sedielka severne od&nbsp;samotného vrcholu a&nbsp;ďalej cez jaskynku s&nbsp;kaplnkou Aghios Ioannis až k&nbsp;najvyššiemu bodu. Ten nepôsobí ako vrchol hory - dominuje mu kostolík zasvätený prorokovi Iliasovi.

Všetko však má i svoje výhody. V suchých priepustných skalách by sme vodu hľadali márne, no pred kostolíkom stojí studňa s vedrom. Podobne ako na Dikeose na Kose je i tu útulňa - miestnosť pre tých, ktorí sa v tichu a vo výške rozhodnú stráviť noc. Mesačný svit, svetlá mestečiek a&nbsp;hĺbka doliny nad osadou Metochi, rovná temná hladina mora i&nbsp;pohľad na&nbsp;najvyšší vrchol Kosu, kde sme spali predošlú noc, to všetko dáva okamihu punc jedinečnosti. Odmena za&nbsp;kroky do&nbsp;tmy býva sladká.

Po úsvite sa slnečné lúče dostávajú do zákutí každej malej doliny na ostrove, vykresľujúc do detailov jeho pútavé tvary. Povrch Kalymnosu tvoria predovšetkým karbonáty, vďaka čomu možno nájsť na ostrove viacero jaskýň, a je obľúbený aj medzi horolezcami. Terénom číslo jeden je pre nich severná časť ostrova - strmé skalné steny s&nbsp;množstvom kvalitne odistených ciest sem v&nbsp;posledných dekádach lákajú čoraz viac priaznivcov športu, v&nbsp;ktorom sa sila spája s&nbsp;technikou a&nbsp;so psychickou odolnosťou.

„Horolezci a domáci môžu spolu vychádzať fajn!“ vraví päťdesiatnik Stefan z Drážďan, ktorý sa sem každoročne vydáva na skalolezecké výstupy so svojou manželkou. „Deti nám odrástli a teraz so ženou konečne robíme to, čo sme nestihli za mladi!“ dodáva so šibalským úsmevom Stefan. S&nbsp;dvojicou sa stretávame počas stopovania úzkymi ostrovnými cestami smerom do&nbsp;dediny Emporios, ktorá je najsevernejším obývaným miestom na&nbsp;Kalymnose.

Na margo spolužitia má Stefan pravdu. V malej kaviarni pri ceste podvečer s pivom v ruke družne diskutujú milovníci skál a dvojica domácich babičiek. Jedna z nich, Angeliki, žije už niekoľko desaťročí na Floride, no stále ju to ťahá najmä domov. &nbsp; „Tam je možno viac peňazí, ale to je všetko. Tu som medzi svojimi, v prostredí, kde som vyrástla a kde som šťastná. My Gréci sa vždy radi vraciame domov a určite nielen my...“ rozpráva sympatická šesťdesiatnička.

Z&nbsp;Kalymnosu smerujeme na&nbsp;Patmos ležiaci severnejšie, ktorý má len tri tisícky stálych obyvateľov. Tí žijú na&nbsp;území s&nbsp;rozlohou tridsaťštyri štvorcových kilometrov a&nbsp;ani tunajšie vrchy „nevy­čnievajú z&nbsp;radu“ - i&nbsp;tie najvyššie majú sotva tristometrovú výšku.

Neveľký, no členitý ostrov láka najmä pútnikov. Smerujú do&nbsp;Jaskyne apokalypsy - na&nbsp;miesta, kde vraj apoštol Ján napísal Zjavenie, poslednú z&nbsp;dvadsiatich siedmich kníh Nového zákona. Po&nbsp;grécky sa dielo nazýva Odkrytie - Apokalypsis. Svätý Ján, ktorý ako jediný z&nbsp;Ježišových učeníkov nezomrel mučeníckou smrťou, žil na&nbsp;ostrove vo vyhnanstve koncom vlády rímskeho cisára Domiciána.

Nemenej slávnym miestom je opevnený Kláštor svätého Jána Teológa, dominujúci návršiu nad hlavným mestom ostrova, Chorou. Obe pamiatky sú od roku 1999 zapísané na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Veterný a&nbsp;tichý Patmos však neláka len svojou religiozitou. Prejsť sa na&nbsp;čisto prírodnú pláž Psili Ammos, kam vedie len chodník pre peších, a&nbsp;pozorovať jašterice vyhrievajúce sa na&nbsp;slnku poteší každého milovníka samoty. Rovnako ako návšteva Zátoky svätého Nikolaja, ležiacej medzi mysmi Zulufi a&nbsp;Sardella na&nbsp;severe ostrova.

Tu možno nájsť malú rybársku osadu, ktorá ani na&nbsp;podrobnejšej mape Patmosu nie je označená názvom, a&nbsp;pokochať sa večerným pohľadom na&nbsp;susedné ostrovy. Spoločnosť vám celkom určite bude robiť len vietor a&nbsp;miestni poľnohospodári.

„Katzikí ke&nbsp;krasí kókkino!“ - „Kozľacinu a&nbsp;červené víno!“ znie lámanou gréčtinou z&nbsp;úst návštevníkov objednávka večere v&nbsp;malej taverne na&nbsp;námestíčku dediny Kámpos na&nbsp;severe Patmosu a&nbsp;domácim sa rozihrá úsmev na&nbsp;tvári. Tešia sa, keď sa cudzinec pokúsi o&nbsp;pár gréckych slov, tešia sa, keď prichádza opätovne. Nielen majitelia, ale všetci dedinskí štamgasti. Akoby úsmevmi a&nbsp;gestami vraveli: „Už si náš!“

Po&nbsp;pár dňoch sa zdravíme ako starí známi a&nbsp;je nám to všetkým príjemné. Rovnako ako jazda na&nbsp;mopede po&nbsp;poháriku vína, ako atmosféra tunajších večerov. Na&nbsp;Patmose nikto nič nerieši - tu platia ostrovné pravidlá, nie Európskej únie.

Dodekanézy sú ako planétky z Exupéryho Malého princa. Každý ostrov je iný, každý má svoju vlastnú atmosféru, vlastný príbeh. Je na každom z nás, či uprednostní pohodlie a komfort alebo čaro obyčajného a tak trochu neznámeho. To najlepšie na gréckych ostrovoch je ich rozmanitosť a počet. Každý si môže nájsť svoju tajnú dočasnú skrýšu pred svetom, a to počas ľubovoľnej časti roka. Napríklad v čírych, pokojne plynúcich jesenných dňoch.

Dodekanézska jeseň: Odkladáte pre koronu dovolenku? Tieto ostrovy sú mimo sezóny najkrajšie!

Výber pre vás

Dodekanézska jeseň: Odkladáte pre koronu dovolenku? Tieto ostrovy sú mimo sezóny najkrajšie!

Súvisiace články

Nákaza v pekle: Ak sa koronavírus dostane sem, budeme mať naozaj veľký problém!

FOTO: Moskva v čase korony: „Keď ťa Boh nemá rád, dovolí, aby si sa narodil v zlej dobe“

Výber pre vás