Peter Hupka

<p>Človek je našťastie tvor sezónny a veľmi selektívny. A plný očakávaní. Vyberá si miesta, o ktorých počul či čítal čosi pozitívne, aj to len v dňoch, keď mu vyhovuje teplota, vietor a momentálny úhrn zrážok. V čase, keď hrozí isté nepohodlie - nemýľme si ho s nebezpečím -, sa tak ľahko môže stať, že i kopce inak vyhľadávanej Kréty budete mať takmer, alebo i úplne, sami pre seba. A v oblakoch a hmlách, cez ktoré občas presvitnú lúče slnka, aby tuláka presvedčili, že vyššie už nič hrubohmotné nie je, si môže každý predstaviť, aký bol tunajší svet pred príchodom našej civilizácie, keď miestne legendy neboli len rozprávkami.</p>

<h2>Ida a&nbsp;Diove jaskyne</h2>
<p>Pohorie Ida alebo Psiloritis je najvyšším horským masívom Kréty. Zároveň má najväčšiu prominenciu, relatívnu výšku vrcholu, spomedzi všetkých gréckych hôr. Podľa gréckej mytológie bola Ida zasvätená titanke Rhei, manželke Krona a&nbsp;matke Dia. Dnes je na vrchole, vo výške 2&nbsp;456 metrov nad morom, pravoslávna Kaplnka svätého kríža - Timios Stavros. Takéto stavanie chrámov po zmene náboženskej orientácie krajiny nie je nič výnimočné nielen v&nbsp;Grécku a&nbsp;často sa týka kultových miest alebo časového prekrytia sviatkov i&nbsp;na našom území.</p>
<p>Vráťme sa však ku gréckym bájam, v&nbsp;ktorých má toto pohorie výnimočné postavenie. Titana Krona mal podľa veštby zbaviť moci nad svetom práve jeho syn. Kronos všetky svoje deti - Hestiu, Démétera, Héru, Poseidóna i&nbsp;Háda - prehltol hneď po ich narodení. Rheia nechcela stratiť aj Dia, svoje najmladšie dieťa, preto po jeho narodení dala Kronovi prehltnúť skalu zabalenú v&nbsp;plienkach. Tá napokon zachránila i&nbsp;jeho súrodencov - skala Krona v&nbsp;žalúdku ťažila, a&nbsp;preto ju neskôr vyvrhol spolu s&nbsp;ostatnými deťmi.</p>
<p>Zeus sa Rhei narodil v&nbsp;tunajšej jaskyni Idaion Antron, ktorej obrovský portál leží vo východnej časti Idy v&nbsp;poldruhatisícovej nadmorskej výške. Iné zdroje ako miesto Diovho zrodu uvádzajú jaskyňu Psychró na planine Lasithi. Podobne sa čiastočne rozchádzajú príbehy Diovej mladosti. Väčšinou sa však zhodujú na tom, že malého Dia vychovala Gaia a&nbsp;starali sa oňho kúréti a&nbsp;nymfy Adrásteia a&nbsp;Ídaia. Živil sa mliekom božskej kozy Amaltheie a&nbsp;medom včiel. Keď Zeus dorástol, po desaťročnom boji po boku svojich súrodencov, kyklopov a&nbsp;storukých obrov hektatoncheirov zvíťazil nad titanmi, veštba sa naplnila a&nbsp;Diovi pripadla vláda nad nebom a&nbsp;zemou - potom, čo si žrebom rozdelili vládu so svojimi bratmi.</p>

<h2>Kováči Daktylovia</h2>
<p>Diovo zrodenie dalo vzniknúť i&nbsp;ďalším zaujímavým postavičkám - trpaslíkom Daktylom z&nbsp;Idy. Keď Rheia rodila boha Dia, vtlačila svojich desať prstov, v&nbsp;gréčtine dáktili - prsty, do zeme, po čom z&nbsp;nej vyskočilo desať trpaslíkov - päť mužov a&nbsp;päť žien. Tí podľa legendy počas lesného požiaru v&nbsp;pohorí Ida našli ložiská železnej rudy, naučili sa ju spracovávať do užitočných tvarov a&nbsp;ľuďom priniesli umenie kováčstva.</p>
<p>Daktylovia z&nbsp;Idy boli takisto považovaní za zázračných liečiteľov a&nbsp;niektorí doboví autori im pripisujú aj objavenie tajomstva zlievania kovov do bronzu. O&nbsp;Daktyloch hovorí i&nbsp;stratená poéma z&nbsp;pera Hesioda Idaioi Daktyloi. Kováčske umenie dnes už pod Idou nenájdete. No keď v&nbsp;horských dedinkách, napríklad v&nbsp;Livadii, kde sa cesta na najvyšší vrchol Kréty začína, zazriete tmavých urastených mužov v&nbsp;plášťoch pripravovať na ohni večeru, možno sa vám v&nbsp;mysli vynorí práve povesť o&nbsp;Daktyloch.</p>
<h2>Na strechu ostrova</h2>
<p><em><strong>„Jój, máte to na vrchol ešte sedemstopäťdesiat výškových metrov, nechcete moje trekingové paličky?“</strong></em> ponúka svoje vybavenie stúpajúcim turistom usmiata pani Dragica, pochádzajúca z&nbsp;Banja Luky v&nbsp;bosnianskej Srbskej republike. <em><strong>„Žijem tu už dvadsaťpäť rokov, môj muž je z&nbsp;Kréty a&nbsp;máme obchod s&nbsp;mobilnými telefónmi,“</strong></em> prezrádza pozitívne naladená žoviálna pani, ktorá sa prizná, že sa jej veľmi páči melodickosť slovenčiny.</p>

<p>Jej ponuku však nie je potrebné prijať: chodníček je na miestne pomery až vzorne upravený a&nbsp;hoci do sedla, na križovatku s&nbsp;chodníkom E4, vedie pomerne strmo, ďalej už ide o&nbsp;kráčanie za odmenu. Rovnako pozitívny je šľachovitý starší pán Kyriakos, ktorý nám najprv podáva ruku „po koroňácky“, zovretú v&nbsp;päsť na letmý dotyk hánkami. Keď mu však podáme otvorenú dlaň, zoširoka sa usmeje a&nbsp;vystíska nám pravice ako poriadny chlap.</p>
<p>Na vrchole nás čaká len vietor a&nbsp;široké pohľady na všetky svetové strany, Egejské i&nbsp;Líbyjské more. A&nbsp;dvojica veselo naladených domácich turistov, ktorí milovníkom hôr poradia hneď niekoľko svojich tajných a&nbsp;obľúbených výletov horami Kréty.</p>
<h2>Kozy každodenné, kozy božské</h2>
<p><em><strong>„Tieto sa nedostanú na pekáč, chováme ich na mlieko!“</strong> </em>vraví pastier Michalis, ukazujúc na stádo, ktoré stráži na okraji planiny Lasithi.</p>
<p>Ovce a&nbsp;kozy sú na Kréte všade. Kým stádovité ovce musí obháňať pes, zatiaľ, čo ich pastier počas „motopastvy“ vytrubuje spoza volantu svojho terénneho vozidla, kozy sú iná kapitola. Rohaté, prefíkané a&nbsp;pri jedle vyberavé domáce zvieratá nájdete v&nbsp;každom kúte krétskych hôr. Žijú takmer voľne a&nbsp;chované sú na mlieko i&nbsp;na mäso. Občas na vás pozrú takmer s&nbsp;ľudským šibalským úsmevom, inokedy si zručne prednými nohami pritiahnu lístky a&nbsp;vetvy obľúbených druhov stromov. Alebo sa za vami vyberú takmer behom „vysomrovať“ si kúsok suchého chleba.</p>
<p>A&nbsp;ako to bolo s&nbsp;božskou kozou Amaltheiou, ktorej mlieko pil v&nbsp;detstve Zeus? Ten jej neskôr z&nbsp;vďaky daroval zlatého psa, ktorý ju strážil. Známym pojmom sa stal jeden z&nbsp;jej rohov, naplnený darmi, pre ktorý sa vžil termín „roh hojnosti“. Po smrti božskej kozy ho dostala bohyňa šťastnej náhody a&nbsp;blahobytu Tyché, patrónka moreplavcov a&nbsp;predkresťanská patrónka Konštantínopola. A&nbsp;Amaltheina koža bola napokon použitá na Diovom božskom štíte - egide.</p>

<h2>Vrchol slúžiaci vede</h2>
<p>Observatórium na 1&nbsp;752-metrovom vrchole Skinakas, ležiacom vo východnej časti masívu Psiloritis, je spoločným projektom Krétskej univerzity, gréckej výskumnej nadácie FORTH a&nbsp;nemeckého Inštitútu Maxa Plancka. Jeho výstavba zabrala menej než dva roky a&nbsp;motivovaná bola najmä návratom Halleyho kométy na jar 1986. Observatórium je vybavené viacerými ďalekohľadmi, z&nbsp;ktorých najmodernejší je typu Ritchey-Chrétien a&nbsp;má zrkadlo s&nbsp;priemerom 1,3 metra.</p>
<p>Na Skinakase pozorujú najmä interagujúce galaxie, aktívne jadrá galaxií, planetárne hmloviny, pozostatky supernov, gravitačne viazané dvojhviezdy, magnetické polia a&nbsp;kozmický prach našej Galaxie a&nbsp;blazary. Objekty observatória, medzi ktoré patrí aj malá ubytovňa pre vedeckých pracovníkov, nie sú prístupné verejnosti. Návšteva Skinakasu však stojí za opatrnú jazdu úzkou asfaltkou nahor. Najmä pre tých, ktorí už sami na vysoké hory vyjsť nevládzu.</p>
<h2>V&nbsp;jednoduchosti je krása</h2>
<p>Horská cesta spájajúca vrchol Skinakasu s&nbsp;južnou stranou ostrova cez dedinu Gergeri nemá spevnený povrch. Vedie však o&nbsp;to krajším krajom skál, riedkeho lesného porastu a&nbsp;pastvín v&nbsp;strmých svahoch. Podobne ako v&nbsp;iných častiach Kréty i&nbsp;tu možno uvidieť mitatá z&nbsp;plochých kameňov, ako domáci nazývajú jednoduché príbytky pre pastierov a&nbsp;zvieratá s&nbsp;kruhovým pôdorysom.</p>
<p>Mitato, ako znie v&nbsp;gréčtine jednotné číslo pre takúto stavbu, je jednoduchý, no dômyselný úkryt pred zlým počasím. Pastieri si v&nbsp;ňom môžu ľahnúť na skalný stupeň na obvode interiéru, dobytok sa ukryje v&nbsp;strede jednopriestorového mitata, ktoré domáci dokážu postaviť výlučne z&nbsp;materiálu nájdeného na mieste - ploských skál. Mitatá sa podľa znalcov oblasti využívali nielen na prespatie, ale aj ako miesta na výrobu syra.</p>

<p>Rovnako jednoduché a&nbsp;účelné sú polozapustené skalné chodbičky na strihanie oviec či pasce na osy zhotovené zo súčasných materiálov. Postačí plastová fľaška s&nbsp;navŕtanými otvormi, do ktorých sa umiestnia niekoľko centimetrov dlhé rúrky, prečnievajúce dnu do fľašky. Na jej dne je med alebo cukor, ktorý bodavý hmyz naláka dnu. Von však osa vyletieť nedokáže a&nbsp;pasca je tak jej „poslednou štáciou“.</p>
<h2>Biele hory Lefka Ori</h2>
<p>Aj lokálne názvy hôr sú jednoduché a&nbsp;pritom až dokonale vystihujúce skutočnosť. Druhé najvyššie pohorie na ostrove má dva takéto priliehavé názvy. Kým prvý, Lefka Ori - Biele hory, zodpovedá farbe ich vápencových skál, druhé označenie, Madares, je rovnako trefné. Pochádza z&nbsp;gréckeho slova madarós - nepokrytý, plešatý. A&nbsp;naozaj ide o&nbsp;hory holé, takmer úplne bez vegetácie.</p>
<p>Vrcholové partie týchto kopcov sú pomerne vzdialené od civilizácie a&nbsp;tunajšie túry sú dlhé, so značným prevýšením. Na potulky po Lefka Ori sa oplatí privstať si, no i&nbsp;tu je ešte jedna možnosť. Využívajú ju najmä postarší nemeckí turisti, ktorých domáci na džípoch za určitý honorár vyvezú na korbe až do dvojtisícovej nadmorskej výšky po dvadsaťkilometrovej nespevnenej ceste využívanej pastiermi. Uzimení a&nbsp;vytrasení potom za polhodinku vystúpia do sedielka Rousies, kde možno nájsť i&nbsp;vodu.</p>
<p>Veľmi pekný a&nbsp;dobre značený vrcholový hrebeň, stúpajúci k&nbsp;najvyššiemu bodu pohoria, 2&nbsp;453 metrov vysokému vrcholu Pachnes, je potom už len výdatnejšou prechádzkou. Hodina kochania sa mesačnou krajinou s&nbsp;pohľadom na hlboké závrty a&nbsp;kopčeky, pripomínajúce scenérie z&nbsp;Tibetu, stojí za to. Rovnako ako pohľad z&nbsp;vrcholu, ktorého názov sa dá z&nbsp;gréčtiny odvodiť od slova páchni, označujúceho rannú rosu či v&nbsp;krétskom dialekte hmlu. Vrchol zdobí malý drevený krížik, grécka vlajka a&nbsp;niekoľko kamenných valov na ochranu stanu vo vetre. Keďže tunajšie vrchy sú extrémne suché, na Kréte je rozšírený i&nbsp;veľmi pekný zvyk zanechať na kopci vo fľaškách vodu pre turistov, ktorí si to s&nbsp;vlastným pitným režimom dobre nepremysleli.</p>

<h2>Ostrov olivových sadov</h2>
<p>Olivový strom a&nbsp;z&nbsp;jeho plodov získavaný olej sa s&nbsp;gréckou mytológiou, tradíciami, náboženským, ale i&nbsp;každodenným životom spájajú už deväť tisícročí. Olivu často zobrazujú na umeleckých dielach a&nbsp;bez nej by nefungovala ani tunajšia ekonomika. I&nbsp;dnes pokrývajú olivové háje až štvrtinu plochy Kréty a&nbsp;starostlivosť o&nbsp;ne zamestnáva takmer celú tunajšiu komunitu poľnohospodárov.</p>
<p>Na ostrove nájdeme viacero stromov, ktorých vek sa počíta v&nbsp;storočiach, no je tu i&nbsp;jedna oveľa významnejšia oliva, považovaná za najstarší známy strom tohto druhu vôbec. Nájdeme ju v&nbsp;dvestopäťdesiatmetrovej nadmorskej výške medzi dedinou Kavusi a&nbsp;samotou Avgo na severovýchode ostrova. Ide o&nbsp;strom Olea europaea mastoeidis, lokálne nazývaná muratolia, zaštepená do kmeňa divého olivovníka Olea europaea var. oleaster. Obvod jej kmeňa má takmer pätnásť metrov a&nbsp;podľa výpočtov vedcov metódou ročných prírastkov má strom približne 3&nbsp;250 rokov. Na želanie obyvateľov tunajšieho regiónu Ierapetra bola ženská víťazka maratónskeho behu na olympijských hrách v&nbsp;roku 2004 korunovaná vencom z&nbsp;konárikov tohto výnimočného stromu.</p>
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/hory-legiend-ocarujuca-vyprava-krajov-skal-samoty-historie-mystiky/2" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII ►►►</a></h3>
<h2>Chodníky k&nbsp;bohom</h2>
<p>Keď sa k&nbsp;tejto starej olive vydáte pešo a&nbsp;veríte turistickému značeniu, skončíte oveľa vyššie v&nbsp;horách masívu Óri Thriptis na diaľkovom turistickom chodníku E4, križujúcom ostrov zo západu na východ. Malé poblúdenie nemusí byť vždy na škodu. Na strmom kamenistom chodníčku, kedysi precízne vyskladanom z&nbsp;balvanov, prechádzame napoly spustnuté záhrady, kde zastal čas. Prevaľujúce sa hmly lákajú čoraz vyššie do hôr, do kraja skál, samoty a&nbsp;mystiky, oddelených od našich bežných ciest len trochou fyzickej námahy. Vovedú vás do sveta žijúceho vlastným pulzom, kde všetky báje majú ešte spojenie s&nbsp;prítomnou realitou. Stačí privrieť oči a&nbsp;chcieť tak trochu snívať.</p>

Hory legiend: Očarujúca výprava do krajov skál, samoty, histórie a mystiky

Výber pre vás

Hory legiend: Očarujúca výprava do krajov skál, samoty, histórie a mystiky

Súvisiace články

5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí

Jadranské panstvo: Rodina obvineného Jozefa Brhela buduje megastavbu rovno pri pláži

Raj na dosah: Zabudnete na stres z pandémie a osamelosť, hoci opatrenia tu striktne dodržiavajú

Grécka vláda chce povzbudiť ľudí k očkovaniu, začína podávať vakcíny proti covidu pred kostolmi

Ku dnu padol ako kameň, nohami sa zapichol do dna: Naozaj plavčíkov nepotrebujeme?

Výber pre vás