Konstantin a Viktoria liečia choré deti: Na Ukrajinu za našou terapiou cestujú aj Slováci

Konstantin a Viktoria liečia choré deti:  Na Ukrajinu za nimi cestujú aj Slováci

Prarodičia kládli sovietske míny, ony liečia choré deti: Na Ukrajinu za nimi cestujú aj Slováci

Jana Čavojská

Je krásne pozorovať deti s&nbsp;diagnózami ako detská mozgová obrna, Downov syndróm či autizmus, ktoré často majú problém komunikovať a&nbsp;nadviazať kontakt, ako rýchlo začnú dôverovať delfínom. A&nbsp;zdá sa, že priateľské morské cicavce majú tiež radosť z&nbsp;kontaktu. Sú neskutočne komunikatívne. „Už ich rodičia sa narodili v&nbsp;zajatí. Bazén je jediný svet, ktorý poznajú,“ vysvetľuje Konstantin Genov, ktorý s&nbsp;nimi pracuje už roky. „Pre delfína je najhoršie, keď mu nikto nevenuje pozornosť. Keď ho nepohladká, nepobozká, neprihovorí sa mu.“ V&nbsp;meste Truskavec na západe Ukrajiny len tri hodiny cesty od slovenských hraníc absolvujú delfínoterapiu aj deti zo Slovenska. Rodičia, ktorí sa so svojimi ratolesťami vracajú opakovane, tvrdia, že vďaka týmto múdrym a&nbsp;hravým tvorom robia ich deti pokroky.

Niektoré deti sa boja vody. Iné zvieratiek. Preto začínajú terapeuti pomaly. Hlavne ak ide o&nbsp;malého pacienta, ktorý je tam prvý raz. Delfín vyhupne z&nbsp;bazéna, drobec dostane krhličku a&nbsp;oblieva ho vodou. Postupne sa ho začne dotýkať. Podá mu loptičku. Delfíny s&nbsp;otvorenými zubatými papuľkami vyzerajú, ako keby sa neustále smiali. Možno preto tak rýchlo získajú dôveru aj tých najmenších. S&nbsp;podporou terapeuta sa nakoniec neboja skočiť za nimi do bazéna so slanou vodou, v&nbsp;ktorom nedočiahnu na dno – v&nbsp;skutočnosti je hlboký až šesť metrov. Aj tie ustráchanejšie deti po niekoľkých minútach chytia lesklého živočícha s&nbsp;hladkou kožou za plutvy a&nbsp;nechajú ho, aby ich povozil. Je to však len jedna časť terapií v&nbsp;delfináriu Oskar. Dieťa sa zvieraťa dotýka, hrá sa s&nbsp;ním, rozvíja si tak komunikačné schopnosti, jemnú aj hrubú motoriku. Pohybuje sa. Potom ho terapeut vezme do náručia a&nbsp;položí na vodu. Delfín za nimi okamžite pripláva. „Cíti, že dieťa je choré. Identifikuje problematické miesta vďaka svojmu prirodzenému senzoru. Dotýka sa ho presne tam, kde má problém,“ hovorí Viktoriya Botsyuk, ktorá s&nbsp;mamou Katarínou zabezpečuje pobyty v&nbsp;Truskavci pre slovenské rodiny. „Jednému oteckovi sa delfín pri plávaní stále dotýkal ramena. Ten pán potom povedal, že ho mal operované. Inej žene išiel k&nbsp;brušku. O&nbsp;pár dní zistila, že je tehotná. Delfíny to vedeli skôr ako ona. Sú veľmi citlivé.“ Delfinárium otvorili v&nbsp;roku 2015. Jeho riaditeľ Konstantin Genov predtým pracoval v&nbsp;rovnakej oblasti v&nbsp;Kyjeve. „Na západnú Ukrajinu chodí veľa turistov, no delfinárium tu nebolo. Veľa ľudí, veľa detí odtiaľto ešte nevidelo toto zviera.“ Cena desiatich terapií – toľko sa ich odporúča absolvovať, aby bol efekt viditeľný – je 1 500 eur. Na to veľa ukrajinských rodín nemá. Malí pacienti tam cestujú väčšinou zo Slovenska, z&nbsp;Poľska, Česka, Maďarska a&nbsp;Rumunska. Zákony týchto krajín totiž prevádzku delfinárií nedovoľujú.

Podľa Konstantina sa k&nbsp;delfínom nechodí ako do bežnej roboty. „Treba do práce s&nbsp;nimi dávať dušu a&nbsp;milovať ich celým srdcom. Niekto hovorí, že sa o&nbsp;morské cicavce zle staráme. V&nbsp;skutočnosti o&nbsp;ne dbáme viac ako o&nbsp;seba.“ Prarodičia šiestich truskaveckých delfínov boli súčasťou vojenského programu Sovietskeho zväzu. Trénovali ich na kladenie podmorských mín. Keď sa skončila studená vojna a&nbsp;Sovietsky zväz sa rozpadol, skončil sa aj vojenský program. Na život v&nbsp;divočine by sa však už zvieratá nedokázali adaptovať. „Riešením boli predstavenia. Delfíny si nimi zarobili na svoje ryby, lebo prevádzka zariadenia nie je lacná,“ vysvetľuje Konstantin. „Začali sa rozmnožovať a&nbsp;tie naše sú ich potomkovia.“

Najstarší má 30 rokov, dva najmladšie sa narodili v&nbsp;Truskavci. „Raz som bola pri tom, rovno v&nbsp;bazéne,“ smeje sa Viktoriya. „Práve bolo rodičovské plávanie. Samička sa ponorila hlboko pod vodu, zaplávala dva okruhy a&nbsp;pri treťom už vedľa nej plával malý potomok.“ Podľa Viktoriye je fakt, že sa tam narodili dva delfíny, dôkaz, že sa u&nbsp;nich majú dobre. Aj Konstantin tvrdí, že vnímajú všetko ako hru. Hoci okrem terapií vystupujú v&nbsp;šou, kde skáču cez obruče, ťahajú loďku a&nbsp;hrajú sa s&nbsp;loptami. „Mladé kopírujú svoje mamy a&nbsp;otcov. Polovicu programu sa naučia samy. Drezúru robí tréner formou hry. Nie je to pre ne práca. Hlavne sú to samostatné tvory. Ak niečo urobiť nechcú, ni­kto ich neprinúti.“ Aby mohli robiť terapie, prechádzajú tréningom. „Vždy sa však treba s&nbsp;nimi dohovoriť po dobrom. Po zlom to s&nbsp;nimi nefunguje,“ argumentuje Konstantin. „Aj práca s&nbsp;detičkami je ich vlastná vôľa. Lenže ony sú veľmi rady s&nbsp;ľuďmi.“

Konstantin hovorí, že u&nbsp;nich každý môže vidieť, ako sa o&nbsp;svojich morských zverencov starajú a&nbsp;akú radosť a&nbsp;úžitok prinášajú deťom s&nbsp;postihnutím. „Ľudia tu zároveň rozvíjajú potenciál delfínov. Naši terapeuti nie sú len psychológovia. Musia veľmi dobre rozumieť zvieratám, lebo pracujú v&nbsp;páre. Zviera robí svoju časť, terapeut svoju a&nbsp;navzájom sa dopĺňajú. Človek delfínom ukazuje, čo všetko dokážu. Sú to sociálne tvory. Tešia sa z&nbsp;kontaktu. Rady sa učia nové veci, milujú deti, interakciu, dotyky, hladkanie.“ V&nbsp;bazéne to naozaj tak vyzerá. Delfín točí na papuli žltý krúžok a&nbsp;doslova trvá na tom, aby som mu ho hádzala. Sám vyskočí z&nbsp;bazéna, aby dostal pohladkanie. Život v&nbsp;divočine nikdy nepoznal. V&nbsp;slanom bazéne sa už narodil. Podľa Viktoriye nikto zatiaľ presne nedokázal vysvetliť, ako delfínoterapia funguje, no výsledky sú viditeľné. Deti aj dospelí robia pokroky. Napríklad šesťročná Terezka je tam už ôsmykrát. Krásne dievčatko má autizmus, epilepsiu, ADHD, nerozpráva. Vidno však, aká šťastná je s&nbsp;morskými cicavcami. Viktoriya spomína na malú pacientku, ktorú tam v&nbsp;roku 2019 otec priniesol na rukách, lebo nechodila. „Keď tu boli naposledy, už kráčala sama.“ Terapie môžu absolvovať aj dospelí. Bol tam napríklad 33-ročný autista zo Slovenska alebo žena po autonehode, pri ktorej zomrel jej manžel a&nbsp;ona sa zranila tak, že nemohla chodiť. „Mala ťažkú depresiu. Prvý deň bola trochu odmeraná. Potom cítila vďaka delfínom pozitívne emócie, a&nbsp;keď odchádzala, plakala od šťastia. Hovorila, že začne pozerať na život inak.“

Keď vlani Rusko napadlo Ukrajinu, zostalo delfinárium bez príjmu. Na terapie z&nbsp;pochopiteľných dôvodov nikto nechodil. No zvieratá potrebovali jesť. Bolo nutné aj udržiavať kvalitu vody v&nbsp;bazéne a&nbsp;vykurovať priestory. Ani tréneri nemohli zaháľať, lebo ich zverenci musia mať veľa pohybu. Mama Viktoriye Katka vtedy urobila zbierku medzi rodinami, ktoré absolvovali delfínoterapiu v&nbsp;Truskavci. Za tri dni vyzbierala päťtisíc eur. Konstantin hovorí, že ich to zachránilo. Časť peňazí išla na delfíny, za časť nakúpili potrebné veci pre tých členov personálu, ktorí sa rozhodli vstúpiť do armády.

Prvé tri mesiace vojny pacienti zo Slovenska do Truskavca neprišli. „Ale jedna dáma videla vďaka delfínoterapii u&nbsp;syna veľký pokrok, a&nbsp;keďže sa odporúča absolvovať ju raz za šesť mesiacov, veľmi chcela prísť znova,“ spomína Viktoriya. „S&nbsp;mamou sme sa sem párkrát zašli pozrieť, skontrolovať, či je to bezpečné. Zistili sme, že napriek tomu, že sa občas rozozvučia sirény, sa tu nič zlé nedeje. Nakoniec sa nazbieralo sedem rodín.“ Malí pacienti obvykle prichádzajú na päť dní. Absolvujú jednu terapiu dopoludnia a&nbsp;jednu popoludní. Okrem toho si môžu objednať fyzioterapie, masáže či vyšetrenie u&nbsp;ortopéda. V&nbsp;cene desiatich terapií je plávanie s&nbsp;delfínmi aj pre rodičov. „Keďže ich detičky majú zdravotné problémy, sú stále v&nbsp;jednom kole a&nbsp;majú to veľmi ťažké. Vidím, že morské cicavce robia šťastnými aj ich,“ hovorí Viktoriya.

Konstantin dopĺňa, ako veľmi si váži, že Slováci za nimi chodia aj napriek vojne. „Veľmi nám tým pomáhajú. Ceny elektriny, vody a&nbsp;rýb stúpli od začiatku konfliktu o&nbsp;sto až dvesto percent. Štát nám nepomáha nijako. Ani ochrancovia zvierat, ktorí síce tvrdia, že majú delfíny radi, no žiadny z&nbsp;nich sa neprišiel opýtať, či ich máme čím kŕmiť.“ Momentálne robia bezplatné vystúpenia pre presídlencov, ktorí ušli na západ Ukrajiny pred ostrými bojmi. Rehabilitujú sa tam aj vojaci a&nbsp;pre tých so psychickými problémami pripravujú projekt. Aj tí začnú pomocou delfína najprv komunikovať s&nbsp;terapeutom, trénerom a&nbsp;potom sa im bude jednoduchšie hovoriť s&nbsp;inými ľuďmi. Lebo delfíny liečia stres, nespavosť, problémy v&nbsp;komunikácii.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/konstantin-viktoria-liecia-chore-deti-ukrajinu-nasou-terapiou-cestuju-aj-slovaci" target="_blank">FOTO reportáže s ukrajinskými delfínmi v GALÉRII</a>

„Keby si to uvedomili aj poisťovne a&nbsp;preplácali našu činnosť ako liečebnú terapiu,“ vzdychne si na záver Konstantin. Rodiny chorých detí by tak nemuseli šetriť každé euro, organizovať verejné zbierky a&nbsp;zakladať občianske združenia. „Žiaľ, lekári zatiaľ reagujú na delfíny tak ako my na jasnovidky.“

Konstantin a Viktoria liečia choré deti: Na Ukrajinu za našou terapiou cestujú aj Slováci

Súvisiace články

Hrozí katastrofa? Na odstraňovanie nebezpečného azbestu po smršti v Závadke nie sú peniaze

Hrozila hanba: Mladá šampiónka z Veľkých Kapušian takmer neodletela na majstrovstvá Európy

Krása pod závojom: V krajinách prísnych náboženských noriem si ženy nechcú nechať vziať slobodu

Výber pre vás