Plus 7 dní

V každej šiestej domácnosti býva milionár. A&nbsp;s&nbsp;jeho rodinou pravdepodobne Filipínka, ktorá starostlivosťou o&nbsp;ich domácnosť zarobí viac, ako keby pracovala doma, napríklad ako učiteľka. Singapur je mesto paradoxov. Drahým a&nbsp;luxusným hotelom kontruje najlacnejšie jedlo ovenčené michelinskou hviezdou, rozsiahlu urbanizáciu dopĺňajú zelené parky a&nbsp;stromoradia, multikulturalitu občas nahrádza patriotizmus.

Singapur, ktorý je napriek nedostatku prírodných zdrojov jedným zo štyroch pôvodných ázijských tigrov, je mestom s&nbsp;najlepším investičným potenciálom, svetovo tretím najväčším finančným centrom, tretím najväčším devízovým trhom, daňovým rajom a&nbsp;podľa Economist Inteligence Unit už piaty rok aj najdrahším mestom na život. Toto všetko ho predurčuje na to, aby v&nbsp;ňom všade bolo cítiť peniaze. Ešte aj staré budovy postavené v&nbsp;čase, keď bol Singapur britskou kolóniou, vyzerajú ako nové. Napríklad Chijmes - historický komplex budov, kedysi dievčenská katolícka škola, dnes sídlo reštaurácií, barov a&nbsp;svadobnej siene.

Minulosť pripomína aj Divadlo a&nbsp;koncertná sieň kráľovnej Viktórie. V&nbsp;devätnástom storočí to bola radnica, ale keď v&nbsp;roku 1901 kráľovná Viktória zomrela, zodpovední sa rozhodli budovu zrekonštruovať na jej pamiatku. Singapurčania dlho žili pod britskou správou. Celý štát totiž vznikol ako obchodné miesto Britskej východoindickej spoločnosti, keď sa na jeho hlavnom ostrove Pulau Ujong vylodil v&nbsp;roku 1819 Stamford Raffles a&nbsp;v&nbsp;momente mu učarovala jeho strategicky veľmi výhodná poloha. Presne na tomto mieste dnes stojí Rafflesova socha.

Tieto a&nbsp;ďalšie historické budovy, ako je napríklad starý parlament alebo Singapurská národná galéria, však nie sú pre malý ostrovný štát také charakteristické ako moderná architektúra, nablýskané presklené budovy a&nbsp;mrakodrapy týčiace sa do neba. Zospodu je Singapur krásny, ale zhora je doslova fascinujúci. Singapurčania to vedia, preto turistov lákajú do luxusných reštaurácií na strechách či na rôzne vyhliadky.

K&nbsp;tým najslávnejším nesporne patrí Singapore Flyer - 165-metrový kolotoč s&nbsp;uzavretými kabínami, z&nbsp;ktorého sa počas jedného kola pomalým tempom dá uvidieť Singapur z&nbsp;viacerých uhlov a&nbsp;výšok. Ako prvá udrie do očí dráha formuly 1, ktorá prechádza takmer pod týmto obrovským kolotočom. Okrem neho ponúka lákavú vyhliadku legendárny hotel Marina Bay Sands. Tri obrovské veže, v&nbsp;ktorých sú izby hotelových hostí, spája navrchu strecha v&nbsp;tvare lode. Vyhliadka je na predposlednom, 56. poschodí. Tam sa za 23 singapurských dolárov - 14,50 eura - dostanú aj tí, ktorí v&nbsp;hoteli nebývajú.

Odtiaľ vidieť všetko vďaka tomu, že vyhliadka je otvorená na všetky strany. Singapore Flyer, v&nbsp;ktorom sme sa krútili pred dvomi hodinami, most Helix postavený v&nbsp;tvare DNA, cez ktorý sme sa od koncertnej budovy Esplanade v&nbsp;tvare duriana dostali k&nbsp;hotelu Marina Bay Sands. A, samozrejme, množstvo dalších obrovských mrakodrapov, ktoré až po zotmení dostávajú správny dramatický nádych.&nbsp;

„Nech sa páči, prejdite vedľa,“ usmernil nás zamestnanec hotela Marina Bay Sands. Na recepcii sa totiž vytvoril neuveriteľne dlhý rad nových hostí, ktorí si prišli prevziať kľúče od izby. Vedľajší rad bol pre VIP hostí. „To je v&nbsp;poriadku, pokojne si prejdite,“ reagoval zamestnanec na naše námietky.

Slečna na recepcii nás s&nbsp;úsmevom privítala. „Zaplatili ste si štandardnú izbu, ale rada by som vám ponúkla luxusnejšiu izbu na 53. poschodí,“ oznámila nám. A&nbsp;tak sme sa k&nbsp;izbe štyri poschodia pod bazénom s&nbsp;neuveriteľným výhľadom na celé mesto dostali ako slepé kura k&nbsp;zrnu. Rovnako ako väčšina turistov len na jednu noc. Na zvyšok pobytu sme si radšej zohnali lacnejšie ubytovanie.

V&nbsp;Marina Bay Sands nejde o&nbsp;dlhý pobyt, ale o&nbsp;vychutnanie jednej noci a&nbsp;kúpanie v&nbsp;takzvanom nekonečnom bazéne, ktorý sa končí na hrane strechy, čím sa vytvára ilúzia nekonečnosti. Ten bol úplne plný. Na voľné ležadlá bolo treba dlho striehnuť. Keď sme sa chceli dostať na kraj bazéna a&nbsp;užiť si výhľad, museli sme čakať, kým sa všetci dofotia. Vyprázdnil sa až večer, keď sa všetci presunuli o&nbsp;poschodie nižšie do baru.

Za hotelom sa na ploche 101 hektárov rozkladá obrovská záhrada Gardens by the Bay s&nbsp;rôznymi druhmi rastlín, ale aj atrakcií pre turistov, ako sú umelé 50-metrové stromy spájané mostíkom, na ktorý sa dá dostať za osem singapurských dolárov (päť eur). Hoci fauna záhrady je rôznorodá a&nbsp;krásna, nedostihne 150 rokov staré tropické Singapurské botanické záhrady, ktoré sú svetovým dedičstvom UNESCO. V&nbsp;nich sú na každom kroku nádherné orchidey. Tie sú pre juhovýchodnú Áziu typické, orchideové záhrady sú takisto vo viacerých mestách Malajzie. Divo rastú aj v&nbsp;prírode.

Singapur si na zeleň potrpí. Rozsiahla urbanizácia spôsobila, že ostrov stratil 95 percent svojich historických pralesov. Preto sa vláda v&nbsp;roku 1965 rozhodla premeniť Singapur na „záhradné mesto“, ako ho vtedy začali volať. Vybudovali parky a&nbsp;záhrady, na uliciach vysadili stromy a&nbsp;popri cestách aleje. Týmto chceli spríjemniť život svojim obyvateľom. „Aj sa im to podarilo. Moja stará mama tvrdí, že kým tu neboli tie stromy, tak sa počas horúčav omnoho horšie dýchalo. Okrem lepšieho vzduchu robia stromy tieň, čo je skvelé, keď pečie slnko,“ povedal nám Melvyn, náš miestny známy.

O&nbsp;zeleni mesto rozhodlo v&nbsp;roku 1965, keď získalo úplnú samostatnosť a&nbsp;začalo rozhodovať samo za seba. Od svojho vzniku bolo kolóniou Spojeného kráľovstva, len s&nbsp;malou prestávkou počas druhej svetovej vojny, keď ho obsadilo Japonsko. Vtedy v&nbsp;bitke o&nbsp;Singapur padlo 60-tisícové britské vojsko, čo premiér Winston Churchill označil za „najhoršiu katastrofu a&nbsp;najväčšiu kapituláciu v&nbsp;britskej histórii“. Obetiam svetovej vojny je venovaný pamätník Cenotaph, na ktorom je napísané: „Oni zomreli, aby sme my mohli žiť.“ Druhý pamätník, ktorý miestni pre jeho tvar občas volajú čínske paličky, je venovaný civilným obetiam vojny.

Od svojej samostatnosti si Singapur ešte väč­šmi potrpí na to, ako vyzerá. Ulice sú krásne a&nbsp;čisté, na cestách s&nbsp;dokonalým asfaltom nie sú žiadne pruhy ani priechody pre chodcov vyblednuté. Budovy vyzerajú ako z&nbsp;pohľadnice, bez neželaného pouličného umenia. Singapur je slávny svojou bezchybnou čistotou. Každého, kto sa to pokúsi narušiť, čaká mastná pokuta. Odhodenie drobných smetí alebo ohorka z&nbsp;cigarety na zem môže človeka vyjsť na 300 dolárov, ak to urobí prvýkrát.

„Za predávanie žuvačiek môžete ísť do väzenia. Zákon schválili, lebo inak si nevedeli rady so žuvačkami prilepenými napríklad na sedadlách v&nbsp;mestskej doprave,“ hovorí Jaslyn, ktorá v&nbsp;Singapure študuje štvrtý rok. „Pokuta je aj za pľutie, nespláchnutie verejného záchoda alebo močenie vo výťahu. Vo výťahoch majú&nbsp;detektory, takže na to vždy prídu,“ dodala.

Singapur je domovom viacerých národností, veď aj oficiálne jazyky má štyri - angličtinu, malajčinu, tamilčinu a&nbsp;mandarínsku čínštinu. Každá kultúra má svoju štvrť a&nbsp;svoju gastronómiu. Čínska komunita sa stretáva v&nbsp;niekoľkých budhistických chrámoch naprieč mestom. Náš sprievodca Chen nás vzal do jedného z&nbsp;nich. „Nenájdete tu ani jeden klinec. Je to typické pre budhistické chrámy. Všetky tieto obrovské trámy sú vlastne z&nbsp;jedného kusa dreva,“ upozornil nás Chen.

O&nbsp;pár blokov ďalej žiarili budovy vo veselých farbách. Indická štvrť nazývaná Malá India. Ženy prechádzali s&nbsp;nákupom v&nbsp;ruke, oblečené v&nbsp;lesklých sárí, muži posedávali okolo stolov medzi stánkami so samosami, s&nbsp;čerstvým ovocím a&nbsp;so zeleninou, v&nbsp;jednej ruke káva, v&nbsp;druhej cigareta. Ozajstná Malá India, ale ľudí tam nebolo až toľko ako v&nbsp;tej skutočnej.

Hoci Singapur je veľmi multikultúrna krajina, v&nbsp;posledných rokoch sa objavili obavy z&nbsp;veľkého množstva cudzincov hľadajúcich si v&nbsp;ázijskom Švajčiarsku prácu. Pracovný trh láka ľudí z&nbsp;celého sveta, najviac však Filipíncov. Ešte pred 15 rokmi sem podľa Melvyna prichádzali Filipínky pracovať len ako výpomoc do domácností. „Situácia sa zmenila. Už prichádzajú aj kvalifikovaní ľudia, ktorí sa uchádzajú o&nbsp;rôzne pozície, napríklad veľa ich je v&nbsp;zdravotníctve. Lepšie zarobia, nie sú ďaleko od domova a&nbsp;cítia sa bezpečnejšie,“ hovorí Melvyn a&nbsp;jeho slová potvrdzuje najnovšia správa od World Justice Project, podľa ktorej sa Singapurčania cítia vo svojej krajine najbezpečnejšie zo všetkých národov sveta.

Keďže je tu veľká konkurencia na trhu práce, život je o&nbsp;čosi náročnejší ako pred niekoľkými rokmi. Nie je ani najlacnejší. Podľa Global Property Guide jeden štvorcový meter nehnuteľnosti v&nbsp;Singapure stojí priemerne takmer 11&nbsp;800 eur. Napriek tomu&nbsp; 90 percent obyvateľov žije vo vlastných bytoch či domoch. Turisti to pocítia tiež. Dajú sa síce zohnať lacnejšie hotely, za tie peniaze sú však o&nbsp;dosť horšie ako rovnako drahé hotely v&nbsp;iných krajinách juhovýchodnej Ázie.

Je to svojím spôsobom paradox - práve v&nbsp;Singapure predávajú totiž najlacnejšie jedlo ovenčené michelinskou hviezdou. „Volá sa to Hong Kong Soya Sauce Chicken Rice And Noodle a&nbsp;je to obyčajný stánok, obyčajný street food, ale je to neuveriteľne dobré,“ opísal Melvyn. V&nbsp;čase obeda predajú v&nbsp;stánku 150 porcií tohto špeciálneho kuraťa s&nbsp;ryžou. „Stojí to iba dva singapurské doláre (1,25 eura). Mali by ste to ísť vyskúšať,“ dodal Melvyn. Táto rada bola síce veľmi zaujímavá, ale pre dvoch vegetariánov trochu neužitočná. A&nbsp;tak sme svoje krátke singapurské dobrodružstvo ukončili v&nbsp;talianskej reštaurácii na čarovnej ulici pri rieke. Vdaka multikulturalite je tu totiž aj medzinárodných reštaurácií dosť.&nbsp;

Mesto milionárov: Zospodu krásne, zhora fascinujúce

Výber pre vás