Peter Hupka

Osemmiliónové hlavné mesto Kolumbie Bogota patrí k najvyššie položeným na svete. Jeho priemerná nadmorská výška dosahuje 2 640 metrov. Aj keď väčšinu turistov na prvý pohľad viac zaujme šarmantnejší Medellín či Cartagena, návšteva kolumbijskej metropoly je v mnohom inšpiratívna.

Hoci sa nachádzame len štyri a&nbsp;pol stupňa na&nbsp;sever od&nbsp;rovníka, teplejšie oblečenie je dobré nechať si na&nbsp;sebe. V&nbsp;Bogote nezriedka prší a&nbsp;je tu o&nbsp;poznanie čerstvejšie než v&nbsp;nižšie položených regiónoch krajiny. Horám v&nbsp;okolí mesta i&nbsp; pôde využívanej poľnohospodármi táto klíma svedčí. A&nbsp;práve v&nbsp;kolumbijskej metropole možno nájsť&nbsp;El Dorado. Nie je však zo zlata. Mýtický názov, vychádzajúci z&nbsp;legiend domorodého etnika Muiscov, si prepožičalo tunajšie medzinárodné letisko.

Bogota nemá metro ani iné moderné siete mestskej dopravy, no aj lacnejšie riešenia plnia svoj účel. Stoštrnásťkilometrová sieť zrýchlených autobusov na&nbsp;vyvýšenej platforme s&nbsp;vyhradenými jazdnými pruhmi - Trans­Milenio - má v&nbsp;meste dvanásť liniek označených A&nbsp;až K&nbsp;a&nbsp;ročne prepraví 701 miliónov cestujúcich, pričom&nbsp;jedna jazda vyjde v&nbsp;prepočte na&nbsp;šesťdesiat centov.

Zvláštne riešenia sa tu netýkajú len mestskej dopravy. Kolumbijská metropola nemá s&nbsp;výnimkou zopár lokalít v&nbsp;centre ulice pomenované po&nbsp;osobnostiach, výročiach či kvetoch alebo&nbsp;živočíchoch. Vystačia si tu s&nbsp;číslami a&nbsp;dvojicou slov.

Ulice s názvom Carrera sa tiahnu v smere sever - juh a tie nazývané Calle zasa v smere východ - západ. Štandardná bogotská adresa potom znie napríklad: „Križovatka Carrera 17 a s Calle 119 a.“ V prípade hlavnejších tried to môže byť ľahké, no na menších cestách si často nie sú istí ani domáci či taxikári. Z hľadania konkrétneho miesta môže byť dobrodružná, ale i otravná expedícia. Objavná alebo taká, na ktorej budete blúdiť v kruhoch oveľa dlhšie, než by ste chceli. Tak či onak, ak máte v Bogote dohodnuté stretnutie na mieste, ktoré nepoznáte, je dobré sa tam vybrať dosť zavčasu a najlepšie si cestu vopred naštudovať na mape či pomocou street view.

Ľudia znalí pomerov už len z&nbsp;čísla ulice vedia odhadnúť, kým ste. „Je to ľahké, bohatí bývajú na&nbsp;severe mesta. Čiže ak za&nbsp;niekým pôjdem napríklad na&nbsp;Calle 153, viem, že má určite slušnú prácu,“ vraví položartom domáci štyridsiatnik Luis.

Čísla sú dôležité aj v&nbsp;inom ohľade. Jedným zo spôsobov, ako miestna samospráva rieši znečistenie ovzdušia, je rozdelenie áut podľa poslednej číslice poznávacej značky. A&nbsp;či sa do&nbsp;ulíc na&nbsp;tom svojom dostanete, závisí od&nbsp;toho, či je práve párny alebo nepárny deň. V&nbsp;nepárny dátum majú zákaz jazdy autá s&nbsp;nepárnymi číslami a&nbsp;naopak. Výnimky majú len diplomati a&nbsp;invalidní občania,&nbsp;pokuta za&nbsp;nedodržanie zákazu predstavuje až pätnásťdňový plat. Bogota má okrem toho každoročne vyhlásený deň či niekedy dokonca týždeň bez áut. Štyri kolesá za&nbsp;dve však domáci vymieňajú ešte častejšie a&nbsp;s&nbsp;radosťou.

Cyklistika má v&nbsp;Kolumbii dlhoročnú tradíciu a&nbsp;práve v&nbsp;Bogote sa narodil i&nbsp;Egan Bernal, ktorý sa v&nbsp;roku 2019 stal prvým latinskoamerickým víťazom legendárnej Tour de France. Hornatý terén, v&nbsp;akom trénujú, robí z&nbsp;Kolumbijčanov dobrých vrchárov, no je tu ešte čosi navyše - prístup k&nbsp;tomuto peknému športu.

Ak zavítate do&nbsp;Bogoty cez víkend, zažijete cyklistický ošiaľ. Niektorí obyvatelia metropoly si svojich nablýskaných dvojkolesových miláčikov odvezú za&nbsp;hranice mesta a&nbsp;voziť sa začnú až tam, no ide skôr o&nbsp;chuť vyraziť za&nbsp;hradbu ulíc než nevyhnutnosť. Cez víkend totiž patria i&nbsp;mnohé hlavné triedy Bogoty cyklistom. Dokážete si predstaviť deň pracovného voľna v&nbsp;Bratislave s&nbsp;diaľnicami zúženými na&nbsp;polovicu s&nbsp;tým, že celý jazdný dvoj- či trojpruh majú pre seba jedine cyklisti? To, čo by medzi našincami zjavne vyvolávalo trúbenie, nervozitu a&nbsp;hádky, je v&nbsp;Kolumbii bežné. A&nbsp;je radosť pozerať, aká je atmosféra v&nbsp;metropole v&nbsp;takých dňoch. Na&nbsp;bicykloch sa jej ulicami preháňajú celé rodiny, a&nbsp;to úplne bezpečne. Lebo, keď sa chce, dá sa naozaj mnoho!

Prechádzka po&nbsp;Avenide Jiménez v&nbsp;blízkosti Parku novinárov v&nbsp;čase podávania obedného menu môže byť neočakávaným útokom na&nbsp;viaceré zmysly. Či bolo najprv nahliadnutie cez okienko do&nbsp;jednej z&nbsp;reštaurácií, alebo naopak, prvou bola vôňa, je v&nbsp;konečnom dôsledku jedno. Výsledok je vždy rovnaký - zlapali vás! Napríklad na&nbsp;niečo neveľmi zdravé, no o&nbsp;to chutnejšie.

Bandeja paisa je typické jedlo kolumbijskej kuchyne a&nbsp;skladá sa z&nbsp;červených fazuliek so slaninou, z&nbsp;ryže, niekoľkých druhov pečených klobás vrátane miestnej krvavničky morcilla i&nbsp;klobásky chorizo, praženej slaniny chicharrón, volského oka, slaného banánu, kukuričnej dolky arepa, omáčky hogao, avokáda a&nbsp;citróna. Vskutku výdatný pokrm jedávajú mnohí domáci najčastejšie na&nbsp;obed a&nbsp;spája v&nbsp;sebe prvky domorodej i&nbsp;koloniálnej kuchyne.

„Spláchnuť sa to patrí čímsi špeciálnym z&nbsp;Bogoty,“ utrúsi čašník a&nbsp;aj táto jeho rada patrí k&nbsp;dobrým. I&nbsp;v&nbsp;Kolumbii si našťastie ľudia čoraz viac uvedomujú, že nadnárodné korporácie nerobia najlepšie pivo a&nbsp;obyvatelia hlavného mesta radi uprednostnia domáce produkty remeselného pivovaru s&nbsp;trochu zavádzajúcim názvom. Nejde však o&nbsp;žiadnu britskú verejnoprávnu televíziu, tu skratka BBC patrí miestnemu pivovaru Bogota Beer Company. A&nbsp;mená chuťovo vydarených pív sú inšpirované miestnymi geografickými názvami: Candelaria, Chapinero a&nbsp;Monserrate.&nbsp;

Vyhliadkový kopec Monserrate, vysoký až 3&nbsp;152 metrov, ležiaci na&nbsp;východnom okraji mesta, je veľmi príjemné miesto. Vzdialení len pár desiatok minút od&nbsp;rušných ulíc sa na&nbsp;ňom môžete ocitnúť v&nbsp;zelených lesoch plných kvetov a&nbsp;živočíchov. Jeho názov je odvodený od&nbsp;katalánskeho pohoria Montserrat a&nbsp;vydať sa sem možno visutou i&nbsp;pozemnou lanovkou či približne trojkilometrovým chodníkom s&nbsp;prevýšením šesťsto metrov.

Monserrate si každý vychutná po&nbsp;svojom. Niekoho najviac nadchne výhľad na&nbsp;nekonečné ulice metropoly, iných zlákajú nespočetné stánky s&nbsp;občerstvením a&nbsp;so suvenírmi, ďalší dá prednosť návšteve kostola s&nbsp;názvom Basílica Santuario del Señor de Monserrate, postaveného priamo na&nbsp;vrchole hory. Možno najkrajší je i&nbsp;tak pohľad na&nbsp;opačnú stranu - preč od&nbsp;mesta, do&nbsp;hlbokých, vždyzelených lesov, ktorými neďaleko odtiaľto prebieha hranica provincií Bogota a&nbsp;Cundinamarca.

Pri prehliadke bogotských horizontov zaujme i&nbsp;neďaleký pahorok Guadalupe vysoký 3&nbsp;360 metrov. Ten zdobí takisto kostol, ale i&nbsp;gigantická socha Panny Márie. „Oblý zalesnený vrchol je pomenovaný po&nbsp;najvýznamnejšom mariánskom pútnickom mieste v&nbsp;španielskej Kastílii a&nbsp;jeho patrónke Márii Guadalupskej z&nbsp;Badajoz a&nbsp;nie, ako sa niektorí mylne domnievajú, podľa známejšej Panny Márie Guadalupskej z&nbsp;Mexika,“ dozvedáme sa od&nbsp;domácich a&nbsp;v&nbsp;duchu premýšľame, či autor pätnásťmetrovej skulptúry chcel tak trochu konkurovať vrchu Corcovado v&nbsp;brazílskom Riu. Ešte pútavejšie môže byť oboznámiť sa s&nbsp;miestnou kultúrou a&nbsp;náboženstvom z&nbsp;čias pred príchodom španielskych dobyvateľov.

Domorodí Čibčovia, známi ako etnikum Muiscov, obývali hornaté časti centrálnej Kolumbie v&nbsp;oblasti Altiplano Cundiboyacense, kde leží dnešná Bogota. Išlo o&nbsp;konfederáciu kmeňových zväzov, aká nemala šancu španielskym nájazdom odolať. Podľa posledných sčítaní ľudu dnes žije v&nbsp;oblasti posledných približne 14-tisíc Čibčov, ktorých kultúra už dávno do&nbsp;veľkej miery splynula so zvykmi&nbsp;väčšinového obyvateľstva.&nbsp;

Čibčovia boli dobrí zlatníci, tkáči a&nbsp;hrnčiari, posvätnými pre nich boli predovšetkým jazerá na&nbsp;ich území, napríklad Siecha, Guatavita či Suesca. Na&nbsp;ich brehoch sa pravidelne konali náboženské rituály, pri ktorých obetovali zlato a&nbsp;smaragdy. Pri obeti bohyni Mesiaca Chíi na&nbsp;brehu malého okrúhleho jazera Guatavita ležiaceho hlboko v&nbsp;lesoch býval náčelník, zipa, pokrytý zlatým prachom, ktorý zo seba počas obetovania zlaté ozdoby zmýval do&nbsp;vôd. Je logické, že správy o&nbsp;takýchto rituáloch boli neskôr fantáziou nenásytných dobyvateľov dohnané až k&nbsp;výmyslu zlatého mesta El Dorado, ktorého hľadaním boli priam posadnutí.

Na&nbsp;čele božstva Čibčov bola najvyššia bytosť Chiminigagua. Stvoriteľ, ktorý vytvoril svetlo a&nbsp;Zem. Podľa legendy bola na&nbsp;počiatku len temnota, no Chiminigagua do&nbsp;nej vyslal dvojicu vtákov, z&nbsp;ich zobákov vzniklo svetlo a&nbsp;vesmír sa zrazu rozžiaril. Ďalším významným božstvom etnika bol boh Slnka Sué a&nbsp;jeho manželka, bohyňa Mesiaca Chía. Čibčovia sa úspešne venovali astronómii a&nbsp;božský pár podľa nich tvoril ideálnu dvojicu v&nbsp;čase zatmení.

Ďalším božstvom bola Bachué - bohyňa matka, boží posol a&nbsp;učiteľ Bochica, rebelujúca bohyňa sexuality Huitaca, boh blesku a&nbsp;hromu Chibchacum či boh dúhy Cuchavira. Pohyb a&nbsp;plodnosť mali za&nbsp;patróna boha menom Chaquén a&nbsp;nezabúdalo sa ani na&nbsp;umenie a&nbsp;tanec - tie mal pod patronátom boh Nencatacoa.

Vzťah Čibčov k&nbsp;prírode i&nbsp;prekrásne šperky, aké dokázali vytvoriť, napríklad slávnu zlatú plť objavenú v&nbsp;roku 1969 pri meste Pasca, predstavovali celkom iný svet a&nbsp;hodnoty než tie, ktoré vyznávali dobyvatelia. Pod ich vedením na&nbsp;území dnešnej Kolumbie vznikla Nová Granada. Táto najvyššia územná jednotka španielskej správy v&nbsp;Amerike, španielsky Virreinato de la Nueva Granada, zahŕňala i&nbsp;územie Ekvádoru, Panamy, Venezuely a&nbsp;častí Peru, Guayany a&nbsp;Brazílie. Jej centrom bolo mesto Santa Fé de Bogotá, ktoré sa napokon po&nbsp;vyhlásení nezávislosti Kolumbie stalo jej metropolou.

Svoju jedinečnú Bogotu si tu napokon nájde každý sám. Ulice plné usmiatych študentov sú veľkou nekončiacou sa výstavou. Expozície umenia sa prelínajú s&nbsp;obrazmi, ktoré na&nbsp;stenách ošarpaných budov vytvárajú mladí milovníci grafitov. V&nbsp;„hrbatom centre“ strmých uličiek, medzi domami štvrte La Candelaria sa môžete nechať pohltiť pozitívnym krikom všetkých tých, ktorí sa práve vracajú zo školy, pozhovárať sa či vyskúšať niektorú z&nbsp;netradičných metód prípravy kávy - napríklad v&nbsp;„dvojhlavom“ moka kávovare zohrievanom liehovým kahancom.

Všade naokolo cítiť chuť baviť sa, rovnako silnú ako energia tunajších neustále sa meniacich kopovitých oblakov, občas prinášajúcich osviežujúci dážď, a&nbsp;zelených hôr, z&nbsp;ktorých priam srší život! Vystihnúť a&nbsp;presnejšie opísať dušu hlavného mesta druhej najľudnatejšej krajiny Južnej Ameriky nemusí byť ľahké, len ak jej nevenujeme zaslúženú pozornosť. „Bogotou mnohí z&nbsp;tých, ktorí do&nbsp;Kolumbie zavítajú, iba akosi preplávajú po&nbsp;ceste za&nbsp;miestami s&nbsp;väčším cvengom,“ vraví José-Luis, jeden z&nbsp;domácich obyvateľov, a&nbsp;dodáva: „Myslia si, že je tu chladné počasie i&nbsp;atmosféra, že to tu až tak nežije. Možno to však bude preto, že Bogotu neobjavovali s&nbsp;otvorenými očami!“

Bogotu si, samozrejme, neidealizujeme, no Kolumbia, ešte nedávno neslávne známa najmä obchodníkmi s&nbsp;drogami, urobila veľa na&nbsp;ceste k&nbsp;lepšej a&nbsp;bezpečnejšej krajine. Odkazom na&nbsp;nedávnu minulosť môže byť však i&nbsp;dnes kurz valút v&nbsp;zmenárňach - ten je pre prítomnosť devíz s&nbsp;pochybným pôvodom zámerne podhodnotený a&nbsp;je oveľa výhodnejšie peniaze vyberať z&nbsp;bankomatu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/metropola-oblakoch-neuverite-kto-vsetko-bogote-premava-dialniciach" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Nie je dobré ani zatúlať sa. Iba niekoľko blokov od&nbsp;vzorne upraveného centra, kde dňom i&nbsp;nocou hliadkujú policajti, sa možno dostať do&nbsp;niektorej zo zón tolerancie a&nbsp;v&nbsp;momente sa „ocitnúť na&nbsp;inej planéte“. Ako to načrtáva názov, na&nbsp;týchto miestach sa mnohé toleruje - prítomnosť množstva migrantov zo susednej Venezuely, prostitúcia, drogy, nelegálne podniky. Hoci starosta Bogoty sľúbil zóny tolerancie postaviť mimo zákona, pravdepodobne sa i&nbsp;v&nbsp;prípade úspechu takejto akcie iba posunú ďalej z&nbsp;centra a&nbsp;tým aj&nbsp;ďalej od&nbsp;zrakov prekvapených turistov.

Metropola v oblakoch: Neuveríte, kto všetko sa v Bogote premáva po diaľniciach

Výber pre vás

Metropola v oblakoch: Neuveríte, kto všetko sa v Bogote premáva po diaľniciach

Súvisiace články

V tieni nebezpečného dedičstva: "To sú tie Stalinove míny, ktoré všade v ZSSR poukladal."

Staré pamírske časy: V údolí dravej horskej riečky Šachdara akoby nejestvoval čas

FOTO Ugunskrusts alebo svastika? Aj takúto dilemu riešia v Pobaltí

FOTO Životný štandard v Japonsku? Úmorná práca, život v garsónke a nezmyselné televízne šou

FOTO Gladiátor aj Asterix: Hollywoodski filmári vedia, prečo chodia natáčať práve sem!

FOTO Japonské protiklady: Liečivý pokoj vidieka, ale aj šikana detí zmiešaného pôvodu

FOTO Príbeh kolumbijskej kávy: Najlepšie zrná idú na export, priznávajú výrobcovia

Výber pre vás