Zdražejú benzín, nafta a plyn? Útoky pirátov v Červenom mori ohrozujú medzinárodný obchod

Piráti útočia dronmi a raketami na lode. Ceny vyleteli o stovky percent

Piráti donútili Teslu zastaviť výrobu. Útoky na lode ohrozujú medzinárodný obchod

Vivien Cosculluela

Význam Červeného mora pre medzinárodný obchod siaha do hlbokej minulosti. Keď grécky moreplavec Hippalus v&nbsp;prvom storočí pred naším letopočtom zoz­námil ostatných lodníkov s&nbsp;využitím monzúnových vetrov, vytvoril námornú trasu medzi indickým pob­režím a&nbsp;Červeným morom. Odvtedy mohutne získalo na dôležitosti. „Cez Suezský prieplav sa realizuje približne 12 percent medzinárodného obchodu a&nbsp;takmer 40 percent výmen medzi Európou a&nbsp;Áziou,“ približuje Lukáš Parízek, predseda Rady slovenských exportérov. Lenže od polovice novembra sa tieto čísla prepadli. Prečo? Lebo ozbrojená náboženská a&nbsp;politická skupina z&nbsp;Jemenu, známa ako Húsíovia, útočí na lode, ktoré prepravujú tovar cez región.

&nbsp;
Ide o&nbsp;šiitsku islamistickú politickú a&nbsp;vojenskú organizáciu, ktorá vznikla v&nbsp;90. rokoch 20. storočia v&nbsp;Jemene. Húsíovia kontrolujú Saná, hlavné mesto krajiny, a&nbsp;severozápad vrátane pobrežia Červeného mora. V&nbsp;týchto oblastiach žije väčšina obyvateľov a&nbsp;skupina de facto riadi vládu, vyberá dane a&nbsp;tlačí peniaze.
&nbsp;
Medzinárodne uznávaná jemenská vláda sídli v&nbsp;južnom prístave Aden. Dohliada na ňu osemčlenná prezidentská rada, ktorej bývalý prezident Abd Rabú Mansúr Hádí odovzdal moc v&nbsp;roku 2022.

Kto sú Húsíovia

Všetko sa začalo 19. novembra, keď Húsíovia uniesli komerčnú loď. Odvtedy prepadli viac ako tri desiatky ďalších pomocou dronov, rakiet a&nbsp;rýchlych člnov. Deklarujú, že ide o&nbsp;odvetu za izraelské útoky na hnutie Hamas a&nbsp;Gazu. Nie je to nič prekvapivé. Skupina sa totiž úzko spája s&nbsp;Iránom, úhlavným nepriateľom židovského štátu. Ich tvrdenie však má trhliny. Húsíovia nemôžu vedieť, ktoré plavidlá sú izraelské a&nbsp;ktoré nie. „Nedokážem si predstaviť, akým spôsobom by to vôbec chceli rozlišovať, pretože v&nbsp;oceánoch je veľmi málo lodí, ktoré plávajú priamo pod izraelskou vlajkou,“ hovorí Michael Romancov, politický geograf z&nbsp;Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v&nbsp;Prahe a&nbsp;odborník na námorné právo. Ako vysvetľuje, dôvod je jednoduchý. Vyspelé štáty vztyčujú vlastnú vlajku na úplnom minime nák­ladných lodí. „Drvivá väčšina svetovej obchodnej flotily pláva pod vlajkou takzvaných výhodných štátov, ktoré sú hospodársky, právne aj inak slabé,“ dodáva Romancov.

Veľké lodné spoločnosti teda prestali využívať Červené more a&nbsp;namiesto toho cestujú oveľa dlhšou trasou okolo južnej Afriky. Podľa výpočtov softvérovej spoločnosti Veson Nautical je rozdiel medzi cestou cez Suezský prieplav a&nbsp;okolo Mysu dobrej nádeje až 6&nbsp;300 kilometrov. Kým prvá meria 18 555 kilometrov, druhá má 24 858 kilometrov. Pri priemernej rýchlosti plavidla 16,43 uzla to predstavuje o&nbsp;osem a&nbsp;pol dňa dlhšiu výpravu. Špecializované námornícke médium Lloyd’s&nbsp;List odhaduje, že ročne prejde Červeným morom až 17-tisíc lodí, ktoré prepravujú tovar za tisíc miliárd dolárov. Ropa predstavuje viac ako pätinu z&nbsp;celku, no nejde len o&nbsp;ňu. Plavidlá prevážajú všetky druhy produktov, ktoré možno vidieť v&nbsp;obchodoch, vrátane televízorov, oblečenia, tenisiek a&nbsp;športového vybavenia. Ceny prepravy doslova vyleteli. Koncom októbra bol svetový index spoločnosti Drewry, ktorý analyzuje osem rôznych námorných trás, na úrovni približne 1 300 dolárov za 40-stopový kontajner. Koncom januára predstavoval 3 964 dolárov, čo zodpovedá zvýšeniu o&nbsp;dvesto percent.

Pre spotrebiteľov to znamená dve veci, a&nbsp;to drahší alebo chý­bajúci tovar. Nábytkársky gigant Ikea varo­val, že v&nbsp;prípade pretrvávajúcich problémov s&nbsp;dopravou by mohlo dôjsť k&nbsp;oneskoreniu dodávok výrobkov. Automobilová spoločnosť Tesla z&nbsp;rovnakého dôvodu už pozastavila linky vo svojej jedinej európskej továrni. Existujú tiež obavy, že obchádzka lodí by mohla zvýšiť ceny ropy, a teda benzínu a nafty. Oba najznámejšie druhy spomínanej komodity – americká WTI a&nbsp;anglický Brent – zdraželi od decembra približne o&nbsp;dvanásť percent. Treba však poznamenať, že stále sú podstatne lacnejšie ako vlani na jeseň. Húsíovia však strelili do viacerých tankerov a&nbsp;kríza ešte nie je zažehnaná. Navyše to nie je na energetickom poli všetko. Priemysel varuje, že útoky by mohli ovplyvniť dodávky skvapalneného zemného plynu do Európy. Trinásť percent komodity na kontinent prichádza práve cez Červené more. Viaceré signály však ukazujú, že by sme sa nemali príliš strachovať. Kontajnerové sadzby sú stále hlboko pod úrovňou z&nbsp;roku 2021, keď poplatky za dopravu prudko vzrástli v&nbsp;dôsledku zvýšeného dopytu po uvoľnení obmedzení. „Predpokladám, že táto lokálna kríza bude dočasná, nepotrvá dlho, a&nbsp;preto verím, že sa ceny aj dĺžka prepravy čoskoro vrátia na úroveň spred útokov,“ dodáva Parízek.

Útoky Húsíov vyvolali politické reakcie naprieč svetom. Hoci naša krajina nemá more, ministerstvo zahraničných vecí nezostalo ticho. „Slovenská republika odsudzuje útoky jemenských Húsíov na komerčné plavidlá v&nbsp;Červenom mori. Tieto nepriateľské akcie vykonávané v&nbsp;strategicky dôležitých vodných trasách ohrozujú medzinárodný obchod, námornú bezpečnosť aj dodávky potravín, paliva a&nbsp;humanitárnej pomoci,“ odpísal nám tlačový odbor rezortu. Iné štáty zasiahli diplomaticky, ale aj vojensky. USA a&nbsp;Spojené kráľovstvo s&nbsp;pomocou Austrálie, Bah­rajnu, Kanady a&nbsp;Holandska v&nbsp;januári udreli z&nbsp;mora a&nbsp;zo vzduchu na pozície Húsíov v&nbsp;Jemene. „Cieľom tejto akcie bolo obnoviť bezpečnosť námornej plavby, ktorá je jednou z&nbsp;najdôležitejších podmienok fungovania moderného sveta,“ dopĺňa Romancov. Hoci sa nezúčastňujú na odvete, čoraz viac krajín preventívne posiela vojenské lode. „Francúzsko bude plniť svoje povinnosti a&nbsp;prispievať k&nbsp;námornej bezpečnosti v&nbsp;tejto oblasti, aby sa zabránilo akejkoľvek eskalácii. Na tento účel je v&nbsp;Červenom mori naďalej nasadená fregata,“ vyhlásilo ministerstvo zahraničných vecí krajiny galského kohúta. Tá síce nepreviedla útok na Húsíov, v&nbsp;decembri však zostrelila dva z&nbsp;ich dronov.

Zdražejú benzín, nafta a plyn? Útoky pirátov v Červenom mori ohrozujú medzinárodný obchod

Súvisiace články

KOMENTÁR Prečo sme pozabudli na vojnu na Ukrajine?

Neovláda štátny jazyk? Francúzsky minister spôsobil národný škandál

Zbrane, drogy a falošné doklady. Polícia zatvorila obrovské nelegálne trhovisko

Výber pre vás