Poznáte diablov jazyk? Oproti nemu je maďarčina detskou hrou

Ani diabol sa tento jazyk nedokázal naučiť. Oproti nemu je maďarčina detskou hrou

Diablov jazyk. Naučiť sa po maďarsky je v porovnaní s ním detskou hrou

Vivien Cosculluela

Zvláštny prišelec. Necítiť z&nbsp;neho síru? Je. Pred niekoľkými storočiami sa v&nbsp;Baskicku, v&nbsp;západnej časti pohoria Pyreneje na hranici medzi Francúzskom a&nbsp;Španielskom, usadil diabol. Strávil tam sedem rokov a&nbsp;podľa legendy sa z&nbsp;miestneho jazyka naučil iba dve slová – bai a&nbsp;ez, teda áno a&nbsp;nie. Keď odišiel do iných končín cez Most Svätého Ducha v&nbsp;meste Bayonne, aj to málo zabudol. Ľudské duše satan ovládne bez problémov, ale reč Baskov sa ukázala ako príliš komplikovaná. Vzdal to.

Určite rozmýšľate, prečo je tento jazyk až taký náročný. Či mýtus náhodou nepreháňa. Nie, nepreháňa. Ako príklad uvedieme jednoduchú vetu v&nbsp;slovenčine: Martin mi kupuje noviny. Do baskičtiny sa dá preložiť nasledovne: Martinek egunkariak erosten dizkit. Už podmet prekvapí. Z&nbsp;Martina je Martinek. Prečo? Nie, nejde o&nbsp;inú podobu tohto krstného mena. Koncovka -k&nbsp;sa pridáva, lebo sloveso je prechodné. Samohláska e uľahčuje výslovnosť. Egunkariak, čiže noviny, zase nesú príponu -ak, pretože predmet je zároveň priamy a&nbsp;v&nbsp;množnom čísle. Martin a&nbsp;noviny boli pomerne jednoznačné, no so slovom erosten vchádzame do predpeklia. Ide o&nbsp;gerundium, čiže slovo odvodené od slovesa, ktoré opisuje prebiehajúci dej. Doslova kupujúci. Nevieme však, kto komu kupuje. A&nbsp;tu sa otvárajú dvere do pekla. Dizkit pozostáva z&nbsp;troch častí. Predpona di- sa používa v&nbsp;prítomnom čase, keď má sloveso predmet on, ona, to či oni. Iný predmet, iná predpona. Ďalej zki znamená, že predmet prechodného slovesa je v&nbsp;množnom čísle. Ak by bol v&nbsp;jednotnom čísle, prípona by bola -a. A&nbsp;koncovka -t sa dá preložiť ako mne, pre mňa. Z&nbsp;jednoduchej vety sa stáva skladačka, v&nbsp;ktorej sa takmer každá časť každého slova viaže na ostatné gramatické okolnosti.

Okrem jeho neskutočnej náročnosti nikto nevie, odkiaľ euskara – ako svoj jazyk volajú baskovia – pochádza. „Ide o&nbsp;geneticky izolovanú reč. Inými slovami, nepatrí do žiadnej známej jazykovej rodiny,“ približuje pre PLUS 7 DNÍ Argia Olçomendy, profesorka baskičtiny na univerzite vo francúzskom meste Bordeaux. Olçomendyová k&nbsp;záhadnému pôvodu reči pristupuje veľmi opatrne. „Všetkým hypotézam, ktoré sa pokúšajú spojiť baskičtinu s&nbsp;konkrétnym kmeňom, všeobecne chýba empirický základ a&nbsp;metodologická presnosť,“ dodáva. No pripomína jednu výnimku. Jediné, čo môžeme s&nbsp;určitosťou tvrdiť, je, že existuje súvislosť medzi baskičtinou a&nbsp;jazykom na starovekých nápisoch z&nbsp;Akvitánska datovaných do obdobia medzi prvým a&nbsp;tretím storočím nášho letopočtu. Tých je však pomerne málo, ide o&nbsp;štyristo antroponymov – ľudských mien – a&nbsp;okolo 70 teonymov – mien božstiev. Teórie, ktoré sa od začiatku dvadsiateho storočia rodili, pritom spájajú baskičtinu so širokým vejárom jazykových skupín. Stretávame sa s&nbsp;analýzami, podľa ktorých patrí k&nbsp;indoeurópskym rečiam, ale aj k&nbsp;ugrofínskym, teda okrem estónčiny k&nbsp;maďarčine či fínčine. Iní jazykovedci zase písali o&nbsp;vzťahu euskara ku kaukazským, k&nbsp;iberským či dokonca africkým jazykom, ako je berberčina, dogončina či egyptčina. Alebo k&nbsp;japončine. Keď už spomíname reč našich južných susedov, zahrajme si hru. Ako sa povie po maďarsky Martin mi kupuje noviny? Martin újságot vesz nekem. Nie je to nič komplikované. Vesz je tretia osoba jednotného čísla slovesa kupovať v&nbsp;prítomnom čase, újságot noviny a&nbsp;nekem mne. Žiadne gramatické hlavolamy. Kto povedal, že je maďarčina komplikovaná? To sme iba v&nbsp;očistci.

Hoci baskičtina nemá štatút štátneho jazyka, jej používanie je čulé. Najnovšie dáta sa pohybujú medzi 800-tisíc a&nbsp;1,9 milióna ľudí, ktorí jazyk ovládajú na rôznych úrovniach. Až 12,6 percenta obyvateľov tohto krásneho regiónu ho používa v&nbsp;každodennom živote popri francúzštine či španielčine. Podľa UNESCO má baskický jazyk v&nbsp;autonómnom spoločenstve na severe Španielska slabú pozíciu najmä v&nbsp;provincii Navarra a&nbsp;vo francúzskom Baskicku je dokonca vo veľkom ohrození. „V&nbsp;španielskej časti sa však v&nbsp;posledných desaťročiach urobili veľké pokroky, čo sa týka jeho štandardizácie. Je úradným jazykom s&nbsp;rovnakým štatútom ako kastílčina,“ pripomína Olçomendyová s&nbsp;tým, že jeho prežitie je napriek ťažkostiam zaručené.

Poznáte diablov jazyk? Oproti nemu je maďarčina detskou hrou

Súvisiace články

V mori striehne mäsožravá baktéria. Aké sú príznaky ochorenia?

Dve mladé ženy sa pustili do záchrany tisícročnej tradície. Ich začiatky boli extrémne náročné

James Bond ako strachopud? V mojom románe sa bojí lietať, hovorí známy spisovateľ

Výber pre vás