Peter Hupka

Sú miesta, od ktorých nemáte veľa očakávaní. A práve vtedy príde prekvapenie - pri prvom nádychu tunajšieho vzduchu, pri prvom pohľade na domácich či pri prvej vete, ktorú s nimi prehodíte, si v duchu poviete: „Tu bude dobre!“ Hlavné mesto Čile je jedným z nich.

Hoci Čile je svojím tvarom výrazne atypické, Santiago leží takmer presne v&nbsp;jeho strede. Je hlavným a&nbsp;najväčším mestom osemnásťmiliónovej krajiny, ktorá z&nbsp;juhu na sever meria vzdušnou čiarou až 4&nbsp;270 kilometrov, pričom jej priemerná šírka zo západu na východ je len 177 kilometrov. S&nbsp;veľkou pravdepodobnosťou bude prvým miestom, ktoré v&nbsp;tejto sympatickej juhoamerickej republike navštívite, než sa vydáte na púšte vyprahnutého severu či za ľadovcami a&nbsp;horami Patagónie na juhu. Santiago je zároveň skvelým úvodom či dokonalou bodkou za takouto cestou, hoci za návštevu určite stojí aj samo.

„Ten, kto do Čile letí, zažije pri pristávaní nezabudnuteľné divadlo!“ vraví nám pred cestou jeden z&nbsp;tunajších známych a&nbsp;skutočnosť je ešte magickejšia než akékoľvek slová. Svitanie nad Andami, pohľad na 6&nbsp;962-metrovú Aconcaguu, najvyšší končiar Ameriky, a&nbsp;klesanie do rozľahlej kotliny, ktorú Santiago vypĺňa, sú zážitkom i&nbsp;pre tých, ktorí cestujú relatívne často. A&nbsp;hneď ako vystúpite na tunajšiu pôdu, pochopíte, že i&nbsp;v&nbsp;metropole sa tu žije pokojnejšie a&nbsp;relaxovanejšie než na starom kontinente. V&nbsp;centre mesta môžete byť z&nbsp;letiska bez zhonu približne za pol hodiny jazdy autobusom.

Pristátie v&nbsp;Santiagu môže mať jedinú menšiu komplikáciu: uistite sa, že neprevážate žiadne zakázané potravinárske produkty. Čile je pri ich importe obzvlášť opatrná krajina a&nbsp;všetko, čo nie je pasterizované, zavárané alebo inak spracované, môže byť problém, pričom pokuty za nedodržanie podmienok deklarácie privážaných potravín rastlinného a&nbsp;živočíšneho pôvodu sú vysoké.

Obyvatelia Santiaga i&nbsp;Čiľania všeobecne sú spravidla veľmi milí a&nbsp;srdeční ľudia. Priateľskejší a&nbsp;ústretovejší než obyvatelia susedných krajín. I&nbsp;keď žijeme v&nbsp;období, keď je porovnávanie čoraz menej žiaduce, na uvedenom fakte sa zhodujeme s&nbsp;desiatkami návštevníkov tohto kúta zeme. Napokon, kde inde vám ešte odpíšu vari všetci tí, ktorých kontaktujete správou v&nbsp;istej známej celosvetovej skupine, kde si ľudia navzájom ponúkajú bezplatné ubytovanie. To, čo je inde takmer bizarným snom, sa v&nbsp;Santiagu stáva realitou. Na tri správy dostávame tri kladné odpovede.

Vôbec pritom nejde o&nbsp;ušetrenie neveľkej sumy, ale o&nbsp;priblíženie života v&nbsp;krajine očami miestnych, z&nbsp;pohľadu, z&nbsp;akého ho z&nbsp;hotelovej izby a&nbsp;s&nbsp;knižným sprievodcom v&nbsp;ruke nemáte šancu zažiť. S&nbsp;Germanom, sympatickým trid­siatnikom „z&nbsp;lepšej časti mesta“, skočíme na obed, blúdime uličkami centra i&nbsp;Barria Bellavista a&nbsp;večer navštívime jeho kamarátku Cynthiu, slobodnú matku malého zvedavého syna. Cynthia verí, že na druhýkrát jej všetko vyjde, bude žiť na vidieku a&nbsp;mať veľkú rodinu. Zatiaľ však žije a&nbsp;pracuje v&nbsp;meste a&nbsp;po večeroch, sledujúc filmy, obdivuje USA.

„V&nbsp;tom nie je práve typickou Čiľankou, no verí, že život tam je ľahký a&nbsp;práca dobre platená,“ vraví na adresu svojej známej German. Prechádzajúc popri pomníku prezidenta Allendeho nie je zložité pochopiť, prečo sa domáci na Spojené štáty dodnes väčšinou dívajú s&nbsp;nedôverou či dešpektom. Vinia ich z&nbsp;priamej či nepriamej účasti na vojenskom prevrate v&nbsp;roku 1973, ktorý dostal k&nbsp;moci diktátorského generála Pinocheta a&nbsp;začal najkrvavejšiu epochu moderných dejín krajiny. Desaťtisíce ľudí zatkli, mučili a&nbsp;popravili, mnohí bez stopy zmizli. Len počas prvého pol roka vládnutia vojenská chunta popravila vyše tisíc ľudí a&nbsp;najmenej ďalšie dve tisícky boli zavraždené počas rokov diktatúry.

„Prívrženci Pinocheta si počínali celý ten čas obzvlášť brutálne, unášali a&nbsp;vraždili najmä ľavicovo zmýšľajúcich ľudí. Mnohé z&nbsp;prípadov sú známe len lokálne, iné pozná celý národ. Ako prípad Caso Degollados s&nbsp;tromi unesenými a&nbsp;podrezanými opozičnými politikmi, ktorých zavraždili v&nbsp;marci 1985,“ dozvedáme sa. „Alebo Caso Quemado, prípad mladých ľudí upálených zaživa. Účastníčkou tejto udalosti z&nbsp;júla 1986 bola i&nbsp;vtedy osemnásťročná Carmen Gloria Quintana, ktorú počas národného protestu pri stavbe barikády v&nbsp;santiagskej štvrti Los Nogales zadržala vojenská hliadka. Kým väčšine mladých sa podarilo ujsť, Carmen a&nbsp;jej kamaráta Rodriga vojaci surovo zbili, poliali benzínom a&nbsp;zapálili. S&nbsp;ťažkými popáleninami, vybitými zubmi a&nbsp;so zlomenou sánkou ich odviezli na opustené predmestie, hodili do priekopy a&nbsp;nechali pomaly zomierať. Carmen zachránili náhodní okoloidúci poľnohospodári, jej kolega fotograf Rodrigo Rojas de Negri zomrel o&nbsp;štyri dni v&nbsp;nemocnici. Naše mesto i&nbsp;naša krajina sú takýchto príbehov plné a&nbsp;sú príliš bolestivé a&nbsp;príliš čerstvé, než aby sme na ne zabudli.“

Až po roku 1991 sa niektoré prípady napokon dostali na súd. V&nbsp;roku 1993 odsúdili vedúceho hliadky v&nbsp;prípade Caso Quemado na 600 dní väzenia a&nbsp;až v&nbsp;roku 2019 po prelomení paktu mlčania v&nbsp;čilskej armáde bola trojica vojakov na dôchodku obvinená z&nbsp;vraždy Rodriga a&nbsp;pokusu o&nbsp;vraždu Carmen a&nbsp;odsúdená na desať rokov. Ôsmi ďalší dostali trojročné tresty za spoluúčasť.

Klimatológ z&nbsp;opačného konca sveta

Santiago je dnes kozmopolitné mesto a&nbsp;na tunajšej univerzite učia ľudia z&nbsp;celého sveta. Jedným z&nbsp;nich je profesor klimatológie Deniz z&nbsp;Istanbulu. Čilská metropola sa stala jeho druhým domovom a&nbsp;zároveň základňou na vedecké i&nbsp;turistické cesty po horách Patagónie. „Domov sa zatiaľ natrvalo určite nechystám, vieme, aká je tam nálada a&nbsp;situácia. Život v&nbsp;Čile nemá chybu, žiadalo by si to len vedieť trochu lepšie po španielsky!“ vraví Deniz, ktorého povolanie znie v&nbsp;rodnej turečtine ako menší jazykolam - iklim bilimci.

V&nbsp;živote nie je dôležité, koľko človek má, ale ako je s&nbsp;tým spokojný. Náš ďalší hostiteľ Daniel je toho dokonalým príkladom. Hoci pracuje ako predavač v&nbsp;obchode a&nbsp;žije v&nbsp;relatívne chudobnej štvrti Puente Alto na juhu mesta, je spokojný a&nbsp;pôsobí absolútne vyrovnaným dojmom. Má rád prírodu a&nbsp;jeho priatelia naňho nedajú dopustiť.

I&nbsp;preto trávi príjemné piatkové večery v&nbsp;rodnom meste práve s&nbsp;nimi. Aby bolo veselo, stačí vlastný dom a&nbsp;malý dvor, netreba navštevovať drahé podniky. „Piatkový večer patrí priateľom,“ vraví Daniel pripravujúc žemle a&nbsp;špekáčiky na opekanie so svojimi bezprostrednými kamarátmi, ktorí sú zároveň susedia z&nbsp;Puente Alto. Zabavia sa spolu, zahrajú kartovú hru uno či zaspievajú s&nbsp;gitarou.

Hory Patagónie, kam sa zo Santiaga vyberieme, sú krásne. No na večery plné spolupatričnosti s&nbsp;príjemne obyčajnými a&nbsp;o&nbsp;to lepšími ľuďmi z&nbsp;Danielovho okolia budeme spomínať intenzívne. Napokon sa naše cesty nečakane prepletú - jedného z&nbsp;nich, večného turistu Jorgeho, stretneme úplnou náhodou o&nbsp;vyše dvetisíc kilometrov južnejšie pod žulovými vežami Národného parku Torres del Paine.

Za majestátnosťou hôr zo Santiaga netreba chodiť tak ďaleko. Príjemný trek sa začína už v&nbsp;dosahu mestskej dopravy, neďaleko od stanice metra Grecia. S&nbsp;Danielom a&nbsp;Jorgem smerujeme cez komúnu Peñalolén ležiacu vo východnej časti mesta do doliny Quebrada de Macul v&nbsp;rovnomennom národnom parku. „Dalo by sa tu túlať celé dni, no prejdeme sa aspoň k&nbsp;vodopádu, kam chodíme najradšej. A&nbsp;je to len dve hodiny chôdze,“ vraví Daniel a&nbsp;teší za z&nbsp;toho, že ruch veľkomesta v&nbsp;okamihu zmizol za oponou skalnatých svahov.

Dívať sa však oplatí pozorne - na tunajšie kvety, hmyz, detaily, ktoré je škoda nechať si ujsť. Užívame si i&nbsp;to, že je pracovný deň a&nbsp;návštevníkov parku nie je veľa. V&nbsp;tichu a&nbsp;samote sa tak môžeme v&nbsp;čistom padajúcom prúde studenej horskej vody vodopádu i&nbsp;okúpať.

„Večer sa patrí navštíviť The Clinic, bar neďaleko Múzea umenia, Bellas Artes!“ znie Jorgeho plán na koniec dňa a&nbsp;odmietnuť nie je dôvod. Patrí sa však stihnúť i&nbsp;posledné metro na juh mesta, pešo by sme tam nedošli do rána a&nbsp;taxík stojí príliš veľa.

Aj cesta metrom môže byť príjemným rozptýlením. V&nbsp;natriasajúcom sa vozni sa zhovárame s&nbsp;trojicou mládežníkov s&nbsp;pestro pomaľovanými tvárami. Tí sa vracajú z&nbsp;koncertu elektronickej hudby, ktorému vravia festival farieb. „Je to sviatok pochádzajúci z&nbsp;Indie - hinduistický sviatok Holí, ktorý je oslavou večnej a&nbsp;božskej lásky Krišnu a&nbsp;Radhy,“ zisťujeme od veselej skupinky. „Nazýva sa aj festivalom farieb, lásky či jari a&nbsp;zároveň symbolizuje víťazstvo dobrých síl nad zlom. V&nbsp;iných častiach sveta si získal priaznivcov vďaka jeho pútavej vizuálnej zložke, keď sa ľudia posýpajú farebnými práškami, a&nbsp;popularitu tak nadobudol i&nbsp;medzi mladými v&nbsp;Čile. I&nbsp;čas jeho konania je tu pozmenený na začiatok jari na južnej pologuli, posunutý o&nbsp;pol roka oproti jari na severnej časti planéty.“ Počas rozhovoru nás s&nbsp;úsmevom pozoruje staršia pani sediaca opodiaľ a&nbsp;z&nbsp;každého pohybu jej tela vidieť, že by sa na podobné bláznovstvo niekedy sama dala nahovoriť.

Každé mesto musí mať vyhliadku, odkiaľ možno oceniť jeho veľkosť či krásu. V&nbsp;Santiagu je najznámejším vyhliadkovým vrcholom kopec San Cristóbal, na ktorý vedie pozemná lanovka. Jeho vrchol leží v&nbsp;nadmorskej výške 880 metrov a&nbsp;je tretím najvyšším bodom v&nbsp;meste. Domorodý názov pahorku znie Tupahue - Božie miesto.

Dnes je jeho dominantou 22 metrov vysoká socha Panny Márie, inaugurovaná pred stotrinástimi rokmi. Cerro San Cristóbal, ako sa kopec po španielsky nazýva, je však miestom pre všetkých - hostí metropolitný park, zoologickú i&nbsp;botanickú záhradu. Tí, ktorí sa nechcú kúpať „len tak hocikde“, radi navštívia niektorý z&nbsp;bazénov so skvelým výhľadom a&nbsp;s&nbsp;dĺžkou takmer sto metrov. Tie sú v&nbsp;prevádzke počas teplejšej polovice roka - od novembra do marca - a&nbsp;ich názvy Tupahue a&nbsp;Antilén sú takisto odkazom na domorodú kultúru Čile.

Na vrchol Tupahue smerujú najrôznejšie typy ľudí - turisti, športovci, zaľúbenci. Brazílčania zo Sao Paula a&nbsp;Natalu si urobia selfie s&nbsp;úsmevom a&nbsp;dokonalým chrupom, istý turecký filmár a&nbsp;Denizov známy sa sem vyšiel prejsť s&nbsp;novou čilskou známosťou, korpulentnou dámou, ktorú včera našiel na sociálnej sieti.

Západ slnka zo San Cristóbalu je magický, no nadol už musíme pešo, lanovka dávno nepremáva. O&nbsp;to lepšie sa nám kráča po strmých podvaloch jej trate. Ibaže brána je zamknutá. „Park predsa nie je žiaden holubník!“ ako by povedali vo filme Srdečný pozdrav zo zemegule. Je čas sa vynájsť a&nbsp;vyskočiť do ulíc cez otvorené okno spodnej stanice lanovky.

Santiagom stačí kráčať a&nbsp;tie najlepšie miesta a&nbsp;okamihy si vás nájdu. Do jedného z&nbsp;podnikov v&nbsp;Barriu Bellavista nás vtiahne živá kapela a&nbsp;tóny obľúbených piesní Buena Vista Social Club. Pri stole nebudeme dlho sami a&nbsp;ani na parkete. Spoločnosť nám robí džezová speváčka Marie Antoine Thaisová, ktorej otec je Belgičan a&nbsp;matka Čiľanka, jej priateľ psychoanalytik Rodrigo Aguilera a&nbsp;ich kamarátka Dayana Osoriová, ktorá zbožňuje tanec salsa a&nbsp;podľa vlastných slov „má čierne srdce ako zo Senegalu“.

Európa s&nbsp;ľahkosťou&nbsp; Južnej Ameriky

Santiago je mesto, ktoré neradi opúšťajú i&nbsp;tí, ktorí sa najlepšie cítia v&nbsp;prírode. Ideálnou rozlúčkou s&nbsp;pulzujúcim mestom je nedeľný večer. Na zasýtenie tela postačí colación, ľahká pôstna večera predávaná ako menu a&nbsp;skvelé pivo varené nemeckými prisťahovalcami z&nbsp;mesta Valdivia v&nbsp;pivovare Kunstmann.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/pulzujuce-srdce-cile-santiago-prezilo-utrpenie-jeho-obyvatelia-napriek-tomu-miluju-zivot" target="_blank" rel="noopener">FOTO pulzujúceho srdca Čile v GALÉRII</a>

Dušu poteší vyhliadkový vŕšok Santa Lucía, uličky štvrte Barrío Lastaría, no najmä ľudia z&nbsp;parku Parque Forestal. Bezstarostní ako deti, sediaci na tráve bez ohľadu na to, či žijú na noblesnom severe mesta alebo na chudobnom juhu. Večerné slnko sfarbuje ulice Santiaga svetlom zlatej hodinky a&nbsp;zovšadiaľ cítiť šťastie. Z&nbsp;vravy, z&nbsp;piesní pouličných hudobníkov, z&nbsp;kriku detí, ktoré zažívajú najkrajšie obdobie života. A&nbsp;kúsok z&nbsp;neho na nás všetkých ostatných prenášajú. Preto, lebo sme na mieste, kde nikto nič nerieši a&nbsp;nik sa za nič nehanbí - v&nbsp;šťastnej metropole Santiago de Chile!

Pulzujúce srdce Čile: Santiago prežilo utrpenie, jeho obyvatelia napriek tomu milujú život

Výber pre vás

Pulzujúce srdce Čile: Santiago prežilo utrpenie, jeho obyvatelia napriek tomu milujú život

Súvisiace články

FOTO Dve tváre raja: Ostrovy Mykonos a Ikaria vás očaria, každý na iný spôsob

Metropola v oblakoch: Neuveríte, kto všetko sa v Bogote premáva po diaľniciach

Obdarené Gruzínsko: "Čoraz viac z nás začína kalkulovať. To nie je pre nás prirodzené“

Život s drakmi: „Varany pôsobia ležérne, ale sú mrštné a môžu znenazdajky zaútočiť"

Výber pre vás