Venuje sa &scaron;portov&yacute;m t&eacute;mam,

Ján Ďurčo

Od šampanského, čokolády, pitia vo fontánach a zastávok v baroch cez bagety, cestoviny až po avokádo, kuskus, bulgur či quinou. Aj tak by sa v stručnosti dal opísať vývoj stravovania jazdcov na slávnych cyklistických pretekoch Tour de France, ktoré na konci tohto týždňa spoznajú meno víťaza 106. ročníka. Slováci dúfajú, že zdravá a výživná strava dotlačí do parížskeho cieľa aj nášho Petra Sagana. Najlepšie opäť v zelenom drese najaktívnejšieho pretekára.

Víťazi úvodných ročníkov pretekov, ktoré dnes pútajú pozornosť celého sveta, by žasli, akú dôležitosť prikladajú jednotlivé stajne jedlu. Nielen najnovšie technológie, ale aj správne stravovanie rozhoduje, kto sa pretlačí medzi najlepších. „Ak to, čo spálite, nedostanete do tela späť, nemáte šancu uspieť. Naposledy som tomu neprikladal až takú dôležitosť a tak to aj dopadlo. Hodinu som bol schopný ísť naplno a potom som sa zrazu cítil ako prázdna nádoba,“ vysvetľoval vlani reportérovi AP dánsky cyklista z tímu Astana Jakob Fuglsang po sklamaní z konečného 12. miesta. Na konci druhého týždňa aktuálnej Tour mu patrila nádejná 8. priečka.

Historický prvý víťaz z roku 1903 Francúz Maurice Gaurin by sa dnes jeho slovám asi nestačil čudovať. V etapách, ktoré trvali aj dlhšie než 15 hodín, a na ťažkých bicykloch za jeho čias stravu nikto príliš neriešil. Gaurin jedol v baroch, pil vo fontáne a lial do seba červené víno, aby do cieľa nekonečných strastiplných etáp vládal dôjsť. Aj jeho krajan Henri Cornet, šampión z roku 1904, mal na Tour na súčasné pomery jedinečný jedálny lístok. Pil horúcu čokoládu, varil si čaj a popíjal šampanské.&nbsp; Alkohol nedodával jazdcom len energiu, kedysi vraj aj zabezpečoval lepšiu zábavu. Ako počas ročníka 1935, keď sa v&nbsp;jednej z&nbsp;etáp takmer celý pelotón dal nahovoriť na pár drinkov s&nbsp;miestnymi fanúšikmi pri trati. Francúz Julien Moineau údajne v&nbsp;tom čase v&nbsp;hlavnom balíku nebol, „alkoholickú prestávočku“ zmeškal, no vďaka tomu vyhral etapu. Boli to neporovnateľné časy. Ešte v&nbsp;roku 1920 sa tvrdilo, že fajčenie zväčšuje pľúca, a&nbsp;tak sa jazdcom odporúčalo, aby si pred štartom zapálili. Mnohí tak s&nbsp;radosťou robili.

Neskôr prišli do módy bagety. Svet cyklistiky sa z pohľadu stravovania výrazne zmenil v roku 1965, keď firma Gatorade vymyslela športový nápoj. „Išlo najmä o sodík, ktorý pomáhal zabezpečovať rovnováhu organizmu,“ vysvetľoval expert na výživu Allen Lim. Je všeobecne známe, že potením sa sodík z tela stráca, a takto si ho jazdci dokázali rýchlo dopĺňať. O&nbsp;dvadsaťdva rokov sa objavili športové gély, ktoré obsahovali dostatok energie, no pritom nezaťažovali žalúdok. Veľmi rýchlo sa medzi jednotlivými stajňami stali bežnou súčasťou etapového menu.

Jazdci okrem toho stále jedli len to, čo sa v&nbsp;krajine dalo zohnať. Keďže preteky sa konali vo Francúzsku, boli to bagety, cestoviny. A&nbsp;občas aj spomínaný pohár vína. „Tie časy sú definitívne preč. Dnes to musia byť naozaj zdravé suroviny. Ani tie však na všetko nestačia. Aj ja som mal na Tour momenty, keď som bol taký unavený, že som počas večere nedokázal dostať vidličku k&nbsp;ústam,“ priznal sa bývalý nemecký jazdec Jens Voigt, víťaz dvoch etáp na Tour de France.

Neskôr sa rozmohli zasa sacharidy, no austrálsky cyklista Michael Rogers mal proti&nbsp;nim výhrady. „Množstvo energie, ktoré musíme telu dodávať, je ohromné. Ak by sme všetci roky do seba tlačili len cukor, skončili by sme s&nbsp;cukrovkou. Pri zdravej a&nbsp;vyváženej strave nepodávame len lepšie výkony, ale vyhneme sa aj množstvu zdravotných problémov. Moja rada aj pre začiatočníkov znie - neprijímať viac cukru, ako potrebujete,“ vysvetlil Rogers v&nbsp;knihe Hannah Grantovej Kuchařka Grand Tour. Uznávaná kuchárka Grantová varila v&nbsp;kodanskej reštaurácii Noma, ktorú vyhlásili za najlepšiu reštauráciu na svete. No odišla odtiaľ, aby mohla variť kitesurfistom a&nbsp;neskôr aj cyklistom. Pripravovala potom jedlá pre dánsky tím Riis Cycling, no aj stajňu Tinkoff-Saxo, za ktorú pretekal Španiel Alberto Contador či náš Peter Sagan.

Dnes má takmer každá ambiciózna stajňa vlastných kuchárov a jazdci raňajkujú i večerajú v tímovom kamióne. Kedysi im kuchári chystali jedlo v hotelových kuchyniach z miestnych surovín. Dnes už má väčšina tímov na to svoje autá a vlastné potraviny. Aj preto, že hotelové kuchyne sa vedeniu tímov málili. „Tá troška zeleniny, čo Francúzi podávali k cestovinám, bývala často rozvarená. V Belgicku bola väčšina jedál vysmážaná. V Španielsku zasa miešali hranolčeky z predchádzajúceho dňa s rajčinovou polievkou. Bolo takmer nemožné nájsť výživné a chutné jedlo,“ posťažovala sa svojho času Hannah Grantová.&nbsp; A&nbsp;čo je dnes medzi cyklistami v&nbsp;móde? Sagan si na raňajky dáva ryžu s&nbsp;vajcom, na večeru cestoviny, šalát a&nbsp;potom nejaké mäso. Čech Roman Kreuziger momentálne v&nbsp;službách stajne Dimension Data frčí na iných ingredienciách. „Dnešné trendy sú avokádo, quinoa, kuskus, bulgur. K&nbsp;tomu som schopný pokojne si dať šesť zo siedmich dní rybu. Cestoviny som na tejto Tour ešte nemal,“ priznal sa v&nbsp;rozhovore pre idnes.cz Kreuziger.

„Máme menšie porcie, je to pestrejšie, farebné, aby sme jedli aj očami a&nbsp;viac nám to chutilo. Dnes máme ratatouille každý tretí deň, no nedokážem si predstaviť, že by nám to robil kuchár aj v&nbsp;minulosti,“ dodal Kreuziger, ktorý jazdí už v&nbsp;piatom profesionálnom tíme. Tímového kuchára má k&nbsp;dispozícii od roku 2009.

Tour de France, to sú z fyzickej stránky mimoriadne náročné tri týždne. Cyklisti v závislosti od náročnosti etapy denne spália od 5- do 8-tisíc kalórií, čo je trojnásobok v porovnaní s tým, čo spáli priemerný cyklista. Portál welovecycling to rozmenil na drobné. „Cyklista, ktorý váži 70 kíl, musí do seba dostať ekvivalent 55 banánov, aby získal dostatočnú energiu,“ píše server. Základom sú preto výdatné raňajky. „Začínam ovsenou kašou, k tomu jogurt, ovocie, kúsok chleba, kávu. A počas pretekov do seba dostanem asi šesť gélov a dva ryžové koláčiky,“ vraví Austrálčan Jack Haig zo stajne Mitchelton - Scott. „Po etape si dám aj gumové cukríky. Nie veľa, lebo sú sladké, no sú to sacharidy, čiže zdroj energie pre telo,“ dodal.

Od šampanského po quinou: Vieme, aké jedlo tlačí Sagana k víťazstvu

Výber pre vás

Od šampanského po quinou: Vieme, aké jedlo tlačí Sagana k víťazstvu

Súvisiace články

„Utratila som milióny bez toho, žeby som si to všimla,“ tvrdila rebelka i narkomanka Saganová.

Posadnutý Sagan! Za dva roky sa nechal poriadne "počmárať": Opičí sa po manažérovi?!

Sagana chcú za Najväčšieho Slováka. Tím, ktorý nakrúcal videovizitku, dostal studenú sprchu!

Výber pre vás