<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

<p>Všetci veľkí Poliaci sa narodili na východe. V 19. storočí sa v Európe hovorilo, že tam bije poľské srdce, - vraví Elzbieta Foltyniaková, keď sa usádzame na pohovke spisovateľa Czesława Miłosza. Básnik síce zomrel v lete 2004, ale župan v jeho krakovskom byte stále visí na dverách kúpeľne. Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru bol z tých veľkých Poliakov, ktorí prežili mladosť na tom východe, konkrétne v Litve. Miłosz sa až po desaťročiach strávených v americkej emigrácii vrátil do vlasti. Rozhodol sa dožiť v Krakove, pretože práve toto mesto mu najviac zo všetkých pripomínalo Vilnius.</p>

<h2>Tie roky deväťdesiate</h2>
<p>Dnes sa Krakovčania hrdo zhostili Miłoszovho dedičstva a&nbsp;občas ukážu cudzincom byt, kde ich slávny básnik žil a&nbsp;tvoril. V&nbsp;90. rokoch, keď sa sem z&nbsp;USA prisťahoval, ho však ľudia na Bogusławského ulici nevítali s&nbsp;otvorenou náručou. Mesto mu totiž neveľký byt v&nbsp;centre mesta chcelo darovať. <em><strong>„V&nbsp;tých rokoch sa tu nežilo ľahko, tak si predstavte, aké emócie to vyvolalo. Ľudia sa búrili, že vlastne bohatý človek, ktorý predáva knihy všade vo svete a&nbsp;učí na prestížnej Kalifornskej univerzite, dostane zadarmo byt od mesta, kým rodiny s&nbsp;deťmi za bývanie dajú pol výplaty,“</strong></em> opísala Elzbieta Foltyniaková nálady.</p>

<p>Miłosz si teda povedal, že byt kúpi. Kúpil, z&nbsp;Ameriky sa pobalil, zobral sem aj svoju druhú manželku Carol a&nbsp;presťahoval sa. Keď mal 93 rokov, k&nbsp;tomuto bytu prikúpil ešte jeden. Vraj mal plány byty prepojiť, priečku vybúrať a&nbsp;bývať pohodlnejšie. Nestihol, prišla smrť. Mesto odkúpilo ten byt, ktorý básnik nestihol užívať. Obývaný zdedil syn Antonio a&nbsp;už 15 rokov je v&nbsp;stave, v&nbsp;akom ho zanechal jeho slávny otec. Krakov plánuje kúpiť aj ten, zachovať jeho atmosféru a&nbsp;z&nbsp;druhého bytu urobiť ubytovanie pre spisovateľov, ktorí by chceli prísť svoje diela tvoriť do najkrajšieho mesta Poľska.</p>
<h2>Zeleň a&nbsp;šport</h2>
<p>Básnici a&nbsp;prozaici, ktorí prídu do Krakova tvoriť, nemusia hľadať inšpiráciu len cez sklenenú stenu Miłoszovej obývačky. Druhé najväčšie mesto v&nbsp;40-miliónovej krajine má čo ponúknuť turistom aj domácim. V&nbsp;Krakove žije skoro 800-tisíc ľudí a&nbsp;hoci metro nemá, orientovať sa v&nbsp;ňom je jednoduché. Pešiu zónu v&nbsp;historickom centre namiesto hradieb chránia stromy, ktoré tvoria okolo neho veľký park. Okrem zelene na vás v&nbsp;mestskom jadre zapôsobí veľkorysá architektúra, široké ulice a&nbsp;rozľahlé námestia. Ak sa vyberiete z&nbsp;hociktorého miesta v&nbsp;zelenom páse dnu do centra, všetky uličky vás privedú na hlavné námestie. Rynek Główny.</p>
<p>Nielen parčíky v&nbsp;centre sú radosťou domácich, ale aj veľká lúka Błonia. Nachádza sa hneď za pešou zónou, pri robustnej budove národného múzea. Krakovčania sa tu schádzajú najmä v&nbsp;nedeľu. Na tráve sa preháňajú so psami a&nbsp;s&nbsp;deťmi, púšťajú šarkany a&nbsp;hádžu papekmi. Okolo lúky je asi trojkilometrový pás betónu, po ktorom sa prechádzajú staršie páry, mamičky s&nbsp;kočíkmi i&nbsp;zaľúbení frajeri a&nbsp;okolo nich sa premávajú korčuliari a&nbsp;bicyklisti. Po oboch stranách veľkej lúky v&nbsp;centre vidieť futbalové štadióny. Na jednom z&nbsp;nich vždy v&nbsp;septembri organizujú turnaj jednonohých futbalistov. Športové vyžitie Krakovčanov pokračuje ďalej, za lúkou, kde sa nachádzajú cyklotrasy po oboch brehoch riečky Rudawa. Aj veľká rieka, Visla, ktorá prechádza mestom, je lemovaná pešími zónami po svojom nábreží.</p>
<h2>Dáma lepšia ako Mona Lisa</h2>
<p>Ak ste prišli do Krakova skôr za kultúrou ako za zeleňou, tak­isto ste dobre trafili. Do svojho paláca vás pozýva Isabela Czartoryska. Táto princezná je azda najznámejšia poľská aristokratka 18. a&nbsp;začiatku 19. storočia. Hrdá vlastenka, ale hlavne veľká zberateľka umenia. V&nbsp;Paláci kniežat Czartoryských na Ulici svätého Jána je dnes múzeum, v&nbsp;ktorom sa dozviete o&nbsp;histórii Poľska všetko, ba ešte viac, ako potrebujete poznať. V&nbsp;utorky sú návštevy zadarmo a&nbsp;audiosprievodca za 10 zlotých vám odhalí všetky zaujímavosti obrazov.</p>

<p>Keďže je Poľsko veľká krajina s&nbsp;búrlivou históriou a&nbsp;kniežatá z&nbsp;rodu Czartoryských boli bohaté, na návštevu ich paláca si treba rezervovať najmenej tri hodiny. Najväčším klenotom múzea galérie je Dáma s&nbsp;hranostajom od Leonarda da Vinci. Na rozdiel od svojej kolegyne Mony Lisy si táto žena na plátne užíva relatívny pokoj a&nbsp;vy sa jej pohľadu môžete nabažiť bez davu turistov za chrbtom.</p>
<h2>Kostoly a&nbsp;baziliky</h2>
<p>To, že ste v&nbsp;katolíckom Poľsku, si pripomínať nemusíte. Na každom kroku vám silne zakorenenú vieru v&nbsp;Boha pripomína nejaký kostol alebo bazilika. Hneď pri vstupe do mesta pri zvyšku hradieb a&nbsp;ich veže Barbakan vás víta ikona Panny Márie s&nbsp;Ježišom na rukách. Na Hlavnom námestí stojí Bazilika Mariacka alebo po slovensky Mariánsky kostol, teda náboženský monument zasvätený Kristovej matke. Sprievodkyňa vás upozorní, aby ste si všimli, že veže kostola sú odlišné. Prečo? Legenda hovorí, že baziliku stavali dvaja bratia, jeden šikovnejší ako druhý, a&nbsp;preto sa mu vydarila vyššia a&nbsp;ozdobenejšia veža. Porazený brat z&nbsp;pomsty zabil víťaza, podobne ako Kain Ábela. Poliaci dokonca vravia, že nôž slúžiaci na bratovraždu visí z&nbsp;budovy starej tržnice v&nbsp;strede námestia, kde sa kedysi obchodovalo s&nbsp;látkami.</p>
<p><em><strong> „Máme Bohu za čo ďakovať, preto máme toľko kostolov. Veď je to zázrak, že mesto počas druhej svetovej vojny nezažilo takmer žiadne bombardovanie,“</strong> </em>vraví sprievodkyňa Anna. Radí, aby sme si ako suvenír kúpili buď riadny kus jantáru, alebo typickú keramiku s&nbsp;bodkami. Mimochodom, takú mal vo svojej kuchyni aj Czesław Miłosz. Z&nbsp;bieleho hrnčeka s&nbsp;modrými bodkami pil denne svoju dávku mlieka.</p>
<h2>Židovská štvrť</h2>
<p>Ak už máte za sebou deň športu a&nbsp;deň kultúry, tretí deň turistiky v&nbsp;Krakove môže byť o&nbsp;histórii a&nbsp;o&nbsp;zábave. Za ňou sa vyberte do židovskej štvrte Kazimier. Pred vojnou tu žila štvrtina krakovských Židov a&nbsp;dnes toto „geto“, plné krásnych budov, výborných reštaurácií a&nbsp;spomienok na iné Poľsko, opäť ožíva. Fungujú stále dve synagógy a&nbsp;pred pár rokmi tu dokonca po dlhom čase otvorili prvú škôlku a&nbsp;jasle pre židovskú komunitu.</p>
<p>Ak prídete do Kazimieru na jeseň, päťsto rokov starý židovský cintorín pri synagóge Remuh zdobí žlté lístie a&nbsp;nádvorie prekrásnej kaviarne Karma sa červená od brečtanu. Hlavné námestie židovskej štvrte je síce po večeroch plné ľudí, ktorí sa tlačia v&nbsp;krčmičkách pri hudbe klezmeru, ale inak je to pokojná ľudová štvrť. Ako z&nbsp;filmu Stevena Spielberga Schindlerov zoznam, ktorý sa tu natáčal. Neďaleko ruchu Kazimieru nájdete aj skutočnú Schindlerovu fabriku a&nbsp;vedľa i&nbsp;galériu moderného umenia.</p>
<h2>Komunistický Paríž</h2>
<p>Pre nostalgikov socialistickej éry má Krakov osobitné čaro tiež. Do najvýchodnejšej a&nbsp;najľudnatejšej štvrte mesta, ktorá nesie názov Nowa Huta, však zväčša zavítajú západní turisti. Obľubujú trabantové výlety do betónovej sivej džungle vybudovanej v&nbsp;50. rokoch. Je protipólom bohatého historického centra. Za exkurzie do Nowej Huty v&nbsp;štýlových starých autíčkach zaplatíte však kapitalistické ceny. Američanov, Talianov či Francúzov vezmú cestovné kancelárie vypiť si čaj do kaviarne, aké existujú aj v&nbsp;roku 2021 v&nbsp;menších okresných mestách i&nbsp;na Slovensku. Ukážu im jeden z&nbsp;typických bytov realsocializmu, ktorý zachovali „špeciálne“ pre potreby turizmu. Zmestili doň všetky gýče doby.</p>

<p>Našinec sa môže do Nowej Huty vybrať autobusom 152 z&nbsp;centra, napríklad zo zastávky Teatr Bagatela. Vystúpite na Námestí Ronalda Reagana a&nbsp;okolo seba uvidíte široké bulváre, sivé vysoké bytové domy s&nbsp;vnútroblokmi a&nbsp;s&nbsp;arkádami. Keby Paríž vybudovali komunisti, vyzeral by možno ako toto robotnícke sídlisko. <em><strong>„Kým sa Nowa Huta ešte len budovala, muži stavbári žili prvú zimu len v&nbsp;stanoch. Legenda hovorí, že niektorí pomrzli a&nbsp;pod budovami sa nachádzajú ich zostatky,“</strong></em> hovorí sprievodkyňa Anna. Ako to za socializmu bývalo, ľud mal svojich hrdinov. Pri stavaní obydlí v&nbsp;Nowej Hute ním bol jednoznačne Piotr Ożański. So svojím tímom dvanástich silných chlapov položili za osemhodinovú šichtu až 66&nbsp;232 tehál a&nbsp;stal sa neskôr aj inšpiráciou pre hlavnú postavu filmu Andrzeja Wajdu Človek z&nbsp;mramoru.</p>
<h2>Za horami a&nbsp;dolami</h2>
<p>Keďže Krakov bol kráľovským mestom, mal aj svoj kráľovský zámok. A&nbsp;tak, ako poľská kráska na Visle netrochári čo do rozlohy Rynku Glówneho, rovnako veľkorysá je aj s&nbsp;rozlohou hradu Wawel. Na jeho návštevu si vyhraďte celé popoludnie. Len nádvorie je dlhé dva kilometre a&nbsp;ďalšie dva nachodíte, kým si prezriete oficiálne miestnosti, súkromné kráľovské apartmány, katedrálu, vežu, klenotnicu, záhrady či dračí brloh. Lebo áno, kráľovské mesto a&nbsp;hrad sa aj v&nbsp;Krakove spájajú s&nbsp;legendou o&nbsp;drakovi. Ten terorizoval mešťanov, kým ho neporazil kráľ Krak, z&nbsp;ktorého mena vznikol názov mesta.</p>
<p>Hradby Wawelu je najlepšie vidieť z&nbsp;konca ulice Grodzka, ale na lov fotografií sa vyberte na druhú stranu rieky Visla. História zámku na staručkej skale je, samozrejme, o&nbsp;veľkých panovníkoch, ale aj o&nbsp;búrlivých dejinách 20. storočia. Po prvej svetovej vojne sa stal hrad v&nbsp;roku 1918 na krátky čas domovom hlavy štátu. No a&nbsp;počas druhej svetovej vojny si ho, ako mnohé iné krásne pamiatky, uzurpovali Nemci. Oficiálne sídlo vo Waweli mal nacistický generál Hans Frank.</p>
<h2>Komplikované cestovanie</h2>
<p>Jediným problémom, ktorý môžu mať niektorí s&nbsp;Krakovom, je zložité cestovanie pre tých, ktorí nemajú auto alebo nešoférujú. V&nbsp;lete premáva autobusová linka z&nbsp;Krakova do Splitu, ktorá má zastávku aj v&nbsp;Bratislave. Cesta trvá približne sedem hodín. Vlakové spojenie existuje cez Česko a&nbsp;hoci celkový čas strávený cestovaním je približne rovnaký, nervy vám zoberú minimálne dva prestupy. Zo stredu Slovenska a&nbsp;z&nbsp;východu sa do tohto mesta cestuje jednoduchšie a&nbsp;kratšie. Autobusové linky sú priame z&nbsp;Prešova aj z&nbsp;Banskej Bystrice a&nbsp;vozením cez tatranské krkaháje strávite štyri hodiny.</p>
<h3>FOTO V GALÉRII</h3>
<p>Čo sa týka rozpočtu, druhá najväčšia poľská metropola je približne taká nákladná ako slovenské hlavné mesto. Jedno euro vám kúpi 4,5 poľského zlotého (PLN). Cena veľkého čapovaného lokálneho piva sa pohybuje od 12 do 16 PLN, obed v&nbsp;reštaurácii približne 35 až 50. V&nbsp;Krakove sú krása, šport a&nbsp;história dostupné a&nbsp;musí to tak byť aj preto, že mesto ročne hostí 200-tisíc študentov z&nbsp;rôznych krajín. A&nbsp;ak tu oni vyžijú z&nbsp;biedneho štipendia mesiac čo mesiac, slovenský turista sa cez víkend v&nbsp;Krakove môže pokojne odviazať.</p>

Na skok zo Slovenska nájdete skutočnú princeznú medzi poľskými mestami: FOTO prehliadka Krakova

Výber pre vás

Na skok zo Slovenska nájdete skutočnú princeznú medzi poľskými mestami: FOTO prehliadka Krakova

Súvisiace články

FOTO Ostrov vnútornej slobody: Francúzske Alpy, ako ich nepoznáte. Vyrazia vám dych!

V paralelnom svete: Útek pred civilizáciou do podhoria Álp

Reportáž z operačnej sály: Uspať deti kvôli zubným kazom by mala byť posledná možnosť

Na Maltu sa nechodí vylihovať, cestovanie po ostrove je dobrodružstvom

Z oboch strán mosta: Rio de Janeiro má nemenej sympatickú dvojičku, ktorú sa oplatí spoznať

Výber pre vás