Roman Laml

Bránenie v spánku, topenie vo vani, rektálne kŕmenie. „Vylepšené vypočúvacie techniky“, ktoré používala americká armáda pri výsluchu zajatcov podozrivých z členstva v al-Káide, pred rokmi šokovali svetovú verejnosť. Bližší pohľad do kontroverzných praktík ponúkol októbrový proces s kuriérom teroristickej siete Madžídom Khanom na americkej vojenskej základni Gua­ntánamo na Kube. Porota zložená z ôsmich amerických vojenských dôstojníkov ho napokon odsúdila na 26 rokov väzenia, ktoré začali plynúť jeho priznaním viny vo februári 2012. Je však dosť pravdepodobné, že pre všetko, čo si vytrpel, sa na slobodu dostane oveľa skôr.

<h2>Bežný tínedžder</h2>
Khanov príbeh je svojráznym pohľadom do zákulisia takzvanej vojny proti terorizmu vyhlásenej bývalým americkým prezidentom Georgeom W. Bushom začiatkom tisícročia. Narodil sa v&nbsp;Saudskej Arábii a&nbsp;vyrastal v&nbsp;Pakistane ako najmladší syn z&nbsp;ôsmich súrodencov. Keď mal 16 rokov, presťahoval sa s&nbsp;rodinou do USA, kde jeho otec prevádzkoval benzínovú pumpu. Khan vyštudoval strednú školu na predmestí Baltimoru a&nbsp;žil život priemerného amerického tínedžera.
V&nbsp;čase teroristických útokov na USA v&nbsp;septembri 2001 pracoval pre telekomunikačnú spoločnosť vo Washingtone. V&nbsp;tom istom roku mu zomrela matka. Tieto dve udalosti neskôr označil za zlom vo svojom živote a&nbsp;začal sa viac zaujímať o&nbsp;islam. Počas rodinnej cesty do Pakistanu v&nbsp;roku 2002 stretol príbuzných, ktorí sa zapojili do džihádu v&nbsp;Afganistane a&nbsp;mali väzby na al-Káidu. Citovo rozkolísaný mladík sa stal ľahkým terčom a&nbsp;veľmi rýchlo uveril sľubom o&nbsp;očistení a&nbsp;vykúpení. Vstúpil do al-Káidy a&nbsp;stal sa jej kuriérom.
<h2>Krátka „kariéra“</h2>
Madžídovo pôsobenie v&nbsp;teroristickej organizácii nebolo dlhé. V&nbsp;marci 2003 ho zatkli v&nbsp;Pakistane. Do roku 2006 ho zadržiavali v&nbsp;zámorskej väzenskej sieti CIA, kde ho opakovane podrobili „vylepšeným technikám vypočúvania“, čo bol len oficiálny eufemizmus pre mučenie. Khan začal čoskoro spolupracovať a&nbsp;povedal všetko, čo vedel. Podľa jeho slov mu to nebolo nič platné. „Čím viac som spolupracoval, tým viac ma mučili,“ vypovedal neskôr počas procesu.
Vo februári 2012 sa Khan priznal k&nbsp;obvineniam, ktoré zahŕňali sprisahanie, vraždu a&nbsp;poskytovanie materiálnej podpory terorizmu. Konkrétne išlo najmä o&nbsp;prepravu 50-tisíc dolárov pre al-Káidu. Teroristi peniaze použili pri príprave smrteľného bombového útoku na hotel Marriott v&nbsp;Jakarte v&nbsp;Indonézii v&nbsp;auguste 2003.
Podľa zverejnených informácií sa Khan v&nbsp;tom čase s&nbsp;úradmi dohodol na desaťročnom treste väzenia, ktorý mal plynúť od priznania viny. Podľa systému vojenských komisií vytvorenom po 11. septembri však aj obžalovaní, ktorí sa priznajú k&nbsp;vine a&nbsp;dohodnú sa s&nbsp;vládou o&nbsp;treste, musia mať súdny proces. Vynesenie rozsudku odložili takmer o&nbsp;desaťročie, aby mohla pokračovať spolupráca Khana s&nbsp;americkými úradmi.

<h2>Hrozné mučenie</h2>
Na októbrovom procese prokurátor plukovník Walter Foster vyzval porotu, aby sa zamerala na 11 zabitých ľudí a&nbsp;desiatky zranených pri útoku na hotel Marriott. Uviedol, že Khan vstúpil do al-Káidy dobrovoľne a&nbsp;skončil, až keď ho zajali. Pripustil, že sa s&nbsp;ním vo väzbe CIA zaobchádzalo „extrémne drsne“, ale zdôraznil: „Je stále nažive a&nbsp;dnes je s&nbsp;nami, čo je luxus, aký mŕtvi a&nbsp;obete bombového útoku na JW Marriott nemajú.“ V&nbsp;záverečnej reči požiadal porotu o&nbsp;prísny trest.
Khanov obhajca major Michael J. Lyness otvorene označil zaobchádzanie s&nbsp;ním za mučenie a&nbsp;poukázal na väzňove vyjadrenia ľútosti, dlhodobú spoluprácu s&nbsp;vládou a&nbsp;túžbu vrátiť sa do spoločnosti ako otec dcéry, ktorá sa narodila po jeho zatknutí. Lyness požiadal porotu o&nbsp;minimálny trest aj o&nbsp;následné zváženie žiadosti o&nbsp;milosť.
Počas procesu Khan prečítal starostlivo pripravené 39-stranové vyhlásenie. Bolo koncipované tak, aby neprezradil utajované informácie, teda neidentifikoval agentov CIA ani krajiny a&nbsp;zahraničné spravodajské agentúry, ktoré sa podieľali na jeho zadržiavaní na tajných miestach. Zameral sa najmä na neľudské spôsoby, ktoré agenti používali na získanie informácií a&nbsp;priznaní od osôb podozrivých z&nbsp;terorizmu. Hovoril o&nbsp;hrozných podmienkach vo väznení, ako ho vyzliekali donaha a&nbsp;nechali na hlave iba kapucňu, ako mu bránili v&nbsp;spánku alebo ho topili v&nbsp;ľadovej vode vo vani. Dlhé časové úseky trávil v&nbsp;tme a&nbsp;v&nbsp;reťaziach - niekedy ho strážcovia pripútali k&nbsp;stene „ako psa“, inokedy mu ruky natiahli vysoko nad hlavu a&nbsp;pripevnili k&nbsp;trámu v&nbsp;cele.
Keď sa pokúšal držať hladovku, „napustili“ mu kašu z&nbsp;obeda cez konečník. CIA to nazvala rektálne kŕmenie. Zažil aj pumpovanie vody do konečníka záhradnými hadicami. „Jeden koniec napojili na kohútik, druhý mi dali do konečníka a&nbsp;pustili vodu,“ povedal s&nbsp;tým, že po týchto epizódach stratil kontrolu nad črevami. Pri jednom brutálnom presune mu podľa jeho slov stráže zaviazali oči lepiacou páskou a&nbsp;pri odlepení pásky mu odtrhli obočie a&nbsp;mihalnice. Z&nbsp;nedostatku spánku mal halucinácie. Dodal, že tak ako iné obete mučenia si vymýšľal príbehy, ktoré chceli jeho väznitelia počuť.
Khan sa ospravedlnil za svoje činy, prihlásil sa k&nbsp;plnej zodpovednosti a&nbsp;povedal, že odpustil svojim únoscom i&nbsp;mučiteľom. Chce sa len stretnúť so svojou manželkou a&nbsp;dcérou, ktorá sa narodila počas jeho zadržania.

<h2>Dostane sa na slobodu?</h2>
Členovia poroty zrejme nevedeli o&nbsp;dohode medzi väzňom a&nbsp;úradmi, takže ho odsúdili na 26 rokov za mrežami. V&nbsp;skutočnosti by ho však mohli prepustiť oveľa skôr.
Na výzvu Khanovho právnika totiž siedmi z&nbsp;ôsmich členov poroty využili výsadu, ktorú má vojenská justícia k&nbsp;dispozícii. Napísali list právnym orgánom Pentagonu, v&nbsp;ktorom žiadajú o&nbsp;milosť pre ich klienta. Medzi dôvodmi uvádzajú, že ho zadržali bez riadneho obvinenia a&nbsp;pri zaobchádzaní s&nbsp;ním ignorovali základné ústavné práva. „Je to urážka amerických hodnôt a&nbsp;spravodlivosti,“ tvrdia. V&nbsp;liste sa ďalej uvádza, že Khan podstúpil mučenie príznačné pre najnásilnejšie režimy v&nbsp;modernej histórii. Toto správanie navyše nemalo žiadnu praktickú hodnotu, neprinieslo žiadne potrebné informácie, ale zostalo „škvrnou na morálnom zá­klade Ameriky“, pričom správanie amerického personálu označili za hanbu pre Spojené štáty. Vzhľadom na špecifické okolnosti prípadu je pravdepodobné, že Khan sa skutočne dostane na slobodu podľa pôvodnej dohody v&nbsp;roku 2022 a&nbsp;presídlia ho do zatiaľ neznámej krajiny.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/vylepsene-vypocuvacie-techniky-cia-branenie-spanku-topenie-vani-rektalne-krmenie" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
<h2>Koniec programu</h2>
Po 11. septembri 2001 CIA zadržiavala vo svojej tajnej zámorskej väzenskej sieti viac ako sto podozrivých teroristov. Spravodajská agentúra používala „vylepšené techniky vypočúvania“, ako je waterboarding, deprivácia spánku a&nbsp;násilie, aby väzni prezradili maximum informácií. Verejnosť sa o&nbsp;kontroverzných praktikách výsluchu dozvedela v&nbsp;septembri 2006, keď Khana a&nbsp;13 ďalších väzňov s&nbsp;údajnou „vysokou hodnotou“ previezli do Guantánama. Prezident Barack Obama po nástupe do úradu v&nbsp;roku 2009 nariadil úplné zastavenie programu.

Vylepšené vypočúvacie techniky CIA: Bránenie v spánku, topenie vo vani, rektálne kŕmenie

Výber pre vás

Vylepšené vypočúvacie techniky CIA: Bránenie v spánku, topenie vo vani, rektálne kŕmenie

Súvisiace články

Atentát, ktorý zmenil Ameriku: Černosi už nemusia uvoľňovať miesto bielym pasažierom

Špionážny škandál storočia: Za všetkým bola porucha telefónneho vedenia!

Priznanie na poslednú chvíľu: "Kričal, nech ho strelím, tak som ho strelil do hlavy."

Zavraždená beštiami: Svojich vrahov prosila, aby ju aspoň nechali porodiť dieťa

SLÁVNI ŠPIÓNI: Špicľoval aj pápež: Prichytili ho v homosexuálnom bare, obklopoval sa chlapcami

Výber pre vás