Prvé desaťročie po Nežnej revolúcii, v takzvaných divokých deväťdesiatych rokoch, sa zopár ľudí stalo zo dňa na deň boháčmi. Za pár drobných získali v privatizácii obrovské fabriky, kúpele, lodenice aj strategické podniky. Prečo to politici umožnili, čo z toho mali oni? Dušovali sa, že nič. Aj vtedajší minister privatizácie Bisák sa vysekal z podozrení o prijímaní úplatku a zneužívaní právomoci verejného činiteľa. Až doposiaľ sa mu pred verejnosťou darilo tajiť, že si po odchode z politiky kúpil vilu na brehu mora.

Ministerstvo rozkrádania

Peter Bisák čpie nepríjemným odorom mečiarovských čias. Ministrom sa stal v roku 1994 krátko po noci dlhých nožov, keď vtedy vládnuce strany zhrabli všetky čo i len okrajovo dôležité posty na Slovensku. Humpľovanie demokracie si všimli aj za hranicami a v roku 1996 nás nepozvali na začiatok rozhovorov o vstupe do Európskej únie.  Súčasťou koalície omámenej mocou bolo vtedy okrem Hnutia za demokratické Slovensko a Slovenskej národnej strany Združenie robotníkov Slovenska. Túto stranu založil Ján Ľupták, zvaný Kelňa (kelňa je murárska lyžica na naberanie malty - pozn. red.), vraj aby sa do parlamentu opäť dostali zástupcovia robotníckej triedy. Kelňovi „robotníci“ vydržali v politike jediné volebné obdobie a potom už o nich nechcel nikto ani počuť. Za averziou verejnosti stálo odovzdanie dôležitých podnikov do rúk neschopných ľudí, ktorým šlo len o jedno - zmocniť sa peňazí, ktoré fabrika produkuje, a okamžite si ich užiť. Práve v PLUS 7 DNÍ sme odhaľovali, ako privatizéri typu Alexandra Rezeša nakupovali lietadlá a honosné vily v Španielsku.

Bisák nepatril medzi výrazné postavy toho obdobia, ale nepovšimnutý neostal. Do kresla ministra privatizácie ho vtlačil Kelňa. Hovorilo sa, že tak spravil na odporúčanie muža blízkeho mafiánskym bratom Diničovcom. Bol jedným z mála „robotníkov“ s ekonomickým vzdelaním a aspoň nejakou skúsenosťou so súkromným sektorom. Podnikať začal už v roku 1991, čo tam po tom, že firma nakoniec skončila v konkurze.  V rezorte privatizácie si Bisák lebedil po svojom. Polícia vyšetrovala, ako v rokoch 1995 až 1998 narábal s peniazmi z osobitného účtu ministerstva privatizácie. Zhruba sedemsto miliónov slovenských korún ministerstvo uložilo v komerčnej banke na veľmi nízky úrok. Zmluva nevýhodná pre štát prinášala profit banke a hlavne štyrom súkromným subjektom ako údajným sprostredkovateľom. Im banka vyplatila okolo štyridsať miliónov korún. Takým spôsobom si viac ako slušne (či skôr neslušne?) zarobila aj firma Bisákovej dcéry.

Bisákova vila na ostrove Iž: Väčšinu času býva opustená.
Bisákova vila na ostrove Iž: Väčšinu času býva opustená.
Zdroj: JULIUS DUBRAVAY

Firmy blízke Zuzane Bisákovej získali od ministerstva privatizácie spravovaného oteckom aj iné výhody. Napríklad niekoľko pozemkov v Makove za lacný peniaz. Kúpnopredajné zmluvy boli podpísané naozaj na poslednú chvíľu. Len deň pred tým, ako Bisák skončil vo funkcii ministra. O všimnom v procese privatizácie sa hovorili historky nekonečné ako rozprávky Tisíc a jedna noc. Kauzu úplatku za privatizáciu štátneho podniku Elektrosystémy Bratislava hnala prokuratúra na súd a Bisáka azda ako prvého exministra v dejinách Slovenska posadila na lavicu obžalovaných. Čelil podozreniu, že v roku 1995 zobral spolu s prezidentom Fondu národného majetku Štefanom Gavorníkom dva milióny korún. Súdy však korunnému svedkovi neuverili a oboch prominentných mužov vyhlásili za nevinných.

Bisákovo mlčanie

S pádom Združenia robotníkov Slovenska skončil v politike aj Bisák. Odchádzal z nej nakazený privatizérskymi maniermi. Aj on si chcel užívať more a palmy ako Rezeš, tiež si zaobstaral vlastnú prímorskú vilu. V Chorvátsku na malom ostrove Iž, kde sa udomácnil známy privatizér Karol Konárik. „Pravdaže viem, kde má Bisák vilu,“priznal Konárik, že s Bisákom nie sú ostrovní susedia len náhodou. Zhodou okolností on odporučil bývalému ministrovi túto kúpu. „My sa s Bisákom nejako extra nepoznáme, nie sme v kontakte, náhodne sme sa stretli na tenisovom turnaji. Tam ma oslovil, či neviem o niečom vhodnom v Chorvátsku. V tom čase jeden môj známy narýchlo zháňal kupca na dom na Iži. Pôvodne ho chcel pre seba, zaplatil aj zálohu desaťtisíc nemeckých mariek. Predpokladal, že predá svoj apartmán a tak dá dokopy peniaze na kúpu vily. Apartmán sa mu nedarilo predať podľa jeho predstáv, hrozilo, že o zálohu príde. Povedal som Bisákovi o tejto možnosti a on sa nakoniec s tým známym dohodol. Ak si dobre pamätám, dom aj s pôvodným zariadením stál okolo dvestotisíc mariek.“

Snažili sme sa osloviť aj dnes už sedemdesiatročného Petra Bisáka. Volali sme do žilinskej firmy jeho dcéry, v ktorej figuruje ako konateľ. Mimochodom, firma nie je nezaujímavá. V jej priestoroch mal kedysi poslaneckú kanceláriu Branislav Oravec, blízky človek expremiéra Mikuláša Dzurindu a neúspešný kandidát na riaditeľa SIS v roku 2002. Ale vráťme sa k Bisákovi. Náš hovor na firemný telefón prijala Zuzana Bisáková. Kontakt na otca nám odmietla dať, ale prisľúbila, že žiadosť o rozhovor týkajúci sa vily v Chorvátsku bude otcovi tlmočiť. Dohodli sme sa, že sa opäť ozveme, no na ďalší telefonát už nereagovala.

Exminister privatizácie Bisák: Kelňovi ho vraj odporučil muž blízky mafiánskym bratom Diničovcom.
Exminister privatizácie Bisák: Kelňovi ho vraj odporučil muž blízky mafiánskym bratom Diničovcom.
Zdroj: TASR

Prameň vyschol

V maličkej zátoke v dedine Malý Iž skupinka domácich opravuje svoje lode. Keď sa pýtame na Bisáka, mladí ani netušia, ktorý to je, len starší neomylne ukážu cestu vedúcu k vchodu jeho vily. Exminister tu vraj už niekoľko rokov nebol. Raz, maximálne dva razy za leto príde len rodina jeho dcéry, aj to nie na dlhý čas. Správajú sa ako dovolenkári, ktorí si prenajmú apartmán a o ostatné sa nestarajú. Dvojpodlažná vila s garážou a veľkým, kaskádovito upraveným pozemkom v pomerne príkrom svahu má úchvatný panoramatický výhľad na more a okolité ostrovy. Lokalita poskytuje dokonalý pokoj. Ale omietka už opadáva, fasáda vyzerá ako nedokončená, schádza aj farba z dverí. Bisák do vily neinvestuje. Akoby kúpou nehnuteľnosti vyčerpal svoje finančné možnosti, akoby dobré časy boli už dávno za ním, prameň vyschol.

Vila plná detí

Keď už sme boli na Iži, pozreli sme sa aj na Konárikovu vilu. Na rozdiel od Bisákovej stojí rovno na brehu. Stačí otvoriť bráničku, prejsť úzkou cestou, ktorá sa tu, mimochodom, končí, a už len vhupnúť do vody. Tam sa rozdiely nekončia. Aj Konárikovi privatizácia významne pomohla, ani on neodolal vstupu do politiky, zamieril dokonca rovno k Mečiarovi. Ale na prímorskú vilu by si zrejme dokázal zarobiť aj bez tohto excesu. Počiatočný kapitál si nahonobil ešte ako spevák na výletných lodiach a dnes vlastní viacero úspešných firiem. Najviac sa o budovanie dobrého mena rodiny stará Konárikova najstaršia dcéra Katarína, ktorá vedie hotel v Sielnici. Konárik podniká aj v Chorvátsku, v spolupráci so Zagrbačkou bankou stavia byty v Zadare.

Odvtedy, čo sme o Konárikovej vile písali prvýkrát, pôsobí v súčasnosti oveľa vkusnejšie. Pôvodne samostatné terasy pred každou miestnosťou sú prepojené, tvoria jeden celok, zjednotené je aj predtým nesúrodé, vizuálne rušivé oplotenie pozemku. Fasáda domu najprv bielej a neskôr oranžovej farby je tentoraz celá obložená svetlým kameňom. V záhrade sa nachádza murovaný altánok, bazén s protiprúdom napúšťaný vodou z mora, garáže aj samostatný domček pre návštevy. Hovorí sa, že v ňom spal aj exprezident Ivan Gašparovič, Konárikov blízky kamarát.

Ižania považujú Konárika už za jedného z nich. S pribúdajúcim vekom trávi na jadranskom ostrove čoraz viac času, po zime tam prichádza, len čo sa začne trošku oteplievať. So susedmi si rád posedí pri poháriku rakije, občas si s nimi aj zaspieva. Ak dostane chuť zaboriť nohy do piesku, sadne do svojej jachty a odvezie sa na neďaleký ostrov Dugi otok, lebo na Iži sú pláže iba kamenisté. O Konárikových aktivitách na Dugom otoku sme už v minulosti písali. Budoval tam hotelový rezort, ktorý zakrátko predal inému slovenskému privatizérovi Vladimírovi Poórovi.  Počas prázdnin sa v Konárikovej vile strieda celá jeho rodina. S manželkou lekárkou majú štyri dospelé deti, z nich tri už majú tiež početné potomstvo.

Pozrte si FOTOgalériu utajenej vily v Chorvátsku

Mohlo by vás zaujímať: