Šklebia sa, desia, vyplazujú jazyk: Bizarné hlavy Messerschmidta zbiera aj poslanec Hlina

Messerschmidt a démon: Ako unikátne sochy grimas prežili stáročia? Zbiera ich aj Hlina

Záhadný Messerschmidt: Veril, že modelovanie hláv ho chránilo pred démonmi, ktorí ho mučili

Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

V novšej mestskej štvrti Zuckermandel v Bratislave nenašli svoj domov len známi prominenti ako bývalý <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/ludia/skrtel-s-rodinou-sa-prestahoval-do-bratislavy-byt-snov-mu-nasla-expartnerka-mafianskeho-bosa" target="_blank">futbalista Martin Škrtel</a> či dokonca prezident <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/peter-pellegrini-snd-bolero-17-november-ochranka-balet" target="_blank">Peter Pellegrini.</a> Na okoloidúcich tu zazerá šesť bizarných hláv. Šklebia sa, mračia, desia, vyplazujú jazyk... Ide o kópie významnej série búst s rôznymi grimasami, ktorej autor Franz Xaver Messerschmidt žil a tvoril posledné roky života v niekdajšom Prešporku.

A čo v Bratislave po významnom nemecko-rakúskom sochárovi zostalo? Okrem niekoľkých hláv v Slovenskej národnej galérii takmer nič. So zemou je zrovnaný jeho dom, zmizol aj kríž, ktorý odkazoval na miesto jeho posledného odpočinku. A pri vyslovení jeho mena si každý skôr predstaví nemeckú stíhačku Messerschmitt než umelca, ktorý fascinuje nielen výtvarníkov, ale aj psychiatrov a psychoanalytikov. A ešte <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/ludia/hlina-nesetril-v-pekarni-ma-police-z-mosadze-ako-pre-zlate-sperky-aj-hybridnu-pec" target="_blank">poslanca Alojza Hlinu</a>, ktorý o sebe hovorí ako o druhom najväčšom zberateľovi Messerschmidtových hláv na svete.

Séria originálnych búst dostala názov „Charakterové hlavy“. Komické aj znepokojivé výrazy v tvárach sôch podľa niektorých historikov odkazujú na autorov boj s démonmi či na rôzne psychické stavy, ktorými si ľudia prechádzajú. Iní zase tvrdia, že sám Messerschmidt trpel dystóniou, ochorením pohybovej sústavy, pri ktorom dochádza k nedobrovoľným sťahom svalov, či dokonca schizofréniou.

Franz Xaver Messerschmidt sa narodil v roku 1736 vo Wiesensteigu v Bavorsku. Študoval v Mníchove aj na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Pre cisársky dvor vytvoril niekoľko portrétov. Vo viedenskom múzeu paláca Belvedér sú bronzové sochy Márie Terézie a Františka Štefana Lotrinského v nadživotnej veľkosti, ktoré ich zobrazujú pri korunovácii. Fanúšikom tohto sochára bol aj vojvoda Albert Saský, zberateľ umenia a zakladateľ galérie Albertina.

Umelec sa však kvôli občasnému pomäteniu mysle už ako 38-ročný ocitol na kraji spoločnosti. O rok neskôr teda prišiel za bratom Johannom Adamom do Prešporku. Spočiatku obaja sochári bývali spolu, kým si v roku 1780 nekúpil vlastný dom na kraji mesta, v štvrti Zuckermandel. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Pomerne spoločenský čudák sa často uzatváral do vlastného sveta. Posledné roky pracoval predovšetkým <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/messerschmidt-hlava-demon-zbierka-hlina-zuckermandel" target="_blank">na bustách s rôznymi grimasami. Pozrite si FOTO </a> V roku 1781 ho navštívil nemecký spisovateľ Friedrich Nicolai a tomu umelec opísal, že ho mučila magická sila, akýsi „Duch proporcií“. Svojmu hosťovi prezradil, že vždy keď robil jednu zo svojich búst, cítil bolesť v tej časti hlavy, ktorá zodpovedala konkrétnemu miestu, na ktorom pracoval. Veril, že modelovanie hláv ho chránilo pred démonmi, ktorí ho mučili. Na temný príbeh o umelcovi, ktorého život je spojený aj so Slovenskom, sme mysleli aj pri sledovaní štrnástej časti tretej série kultového seriálu Akty X s názvom Groteska. Je o mužovi, ktorého posadol duch chrliča. Autor Howard Gordon sa podľa vlastných slov inšpiroval pri prechádzke newyorskou ulicou, kde na neho z múrov domov zízali tieto kamenné démonické tvory.

Démonicky pôsobia aj niektoré Messerschmidtove busty. „Zatiaľ čo si ľudia v minulosti z týchto predmetov robili srandu, dnes vidíme, že tieto tváre nežartujú, ale skôr ukazujú v niektorých prípadoch extrémne kŕče: muža, ktorý sa necíti dobre, muža, na ktorého sa musíte znova a znova pozerať, aby sme lepšie porozumeli jemu a výrazom v jeho tvári,“ citoval kurátora obdobia baroku múzea Belvedér Georga Lechnera portál <a rel="noopener" href="http://hyperallergic.com">hyperallergic.com</a>. „Vidíme umelca, ktorý zlepšuje svoje zručnosti, ale tiež zápasí so svojou chorobou.“

Najväčšia sláva až po smrti

Messerschmidt zomrel v roku 1783 vo veku 47 rokov na zápal pľúc. Niektoré správy hovoria, že farár ho ani nechcel pochovať a deti na ulici vykrikovali, že si ho vzal čert. Nakoniec jeho pozostatky uložili na cintoríne Svätého Mikuláša na predmestí Zuckermandel. Jeho hrobové miesto sa však nezachovalo.

Po jeho smrti v dome našli okolo šesťdesiat búst. Niekoľko desiatok predal jeho brat do Viedne historikovi umenia Franzovi Friedrichovi Strunzovi, ktorý dal sérii názov Charakterové hlavy a otvoril výstavu. Výrazy týchto artefaktov vzbudzovali čoraz väčší záujem. Niektoré pobavili, iné šokovali, ba i desili. Niekoľko odliatkov z nich si nechal urobiť aj knieža Lichtenstein, ktorý ich umiestnil vo svojom zámku vo Valticiach.

Až po takmer 100 rokoch, 1. júla 1879, mestská rada v Prešporku na počesť slávneho sochára pomenovala úzku uličku v štvrti Zuckermandel. Dnes na mieste starých domčekov stoja moderné bytovky. Messerschmidtova ulica síce zmizla, ale na mieste, kde kedysi tvoril fascinujúci umelec, nesie sochárovo meno námestie. Na ňom sú v rade za sebou na podstavcoch umiestnené kópie charakterových hláv. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Messerschmidtove tváre s množstvom grimás sú dodnes považované za jedny z najzaujímavejších výtvorov barokového sochárstva a stále vyvolávajú fascináciu. Niekoľko kópií zdobilo legendárny bratislavský hudobný klub Hlava 22, busty tohto umelca nadchli aj poslanca a podnikateľa Alojza Hlinu.

„Som po Lauderovi druhý najväčší zberateľ Messerschmidtových hláv na svete,“ pochválil sa nám politik, keď sme obdivovali umelecké diela barokového sochára v jeho reštaurácii v centre mesta. „On má originály, ja len kópie, ale aj tie sú vzácne,“ podotkne. Pred vyše desať rokmi v parížskom Louvri navštívil aj výstavu Messerschmidtových hláv. „Boli tam busty, ktoré za veľké peniaze predali do Ameriky a sú v súkromnej zbierke sochárovho veľkého fanúšika Ronalda S. Laudera,“ hovorí Hlina o veľkom propagátorovi umelca za oceánom. Na druhej strane je sklamaný, že o svetovom umelcovi, ktorý svoje unikátne dielo vytvoril práve v našom hlavnom meste, mnohí našinci nič netušia. „Mesto Praha na príbehu F. Kafku zvýšilo svoju atraktivitu a jeho príbeh „predalo" do celého sveta. Bratislava s príbehom F.X. Messerschmidta nedokázala urobiť nič - len zbúrať jeho dom, nechať ukradnúť alebo zmiznúť jeho kríž. Z dvadsiatich ľudí Vám desať povie, že Messerschmidt je názov stíhačky, deväť z nich (najmä tí mladší) nebude vedieť ani to a možno len jeden bude vedieť, že Messerschmidt bol významný sochár spojený s Bratislavou," rozhorčil sa pred rokmi vo svojom blogu Alojz Hlina.

Messerschmidtovi bol venovaný aj slovenský hraný dokument z roku 2009 o umelcovom pôsobení v Bratislave s názvom Čas grimás. Scenár napísal<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/ludia/skok-okna-spisovatel-dusan-mitana-trpel-depresiami-ale-pri-pisani-zazival-euforiu" target="_blank"> Dušan Mitana,</a> hlavnú postavu stvárnil český herec Marek Vašut.

Šklebia sa, desia, vyplazujú jazyk: Bizarné hlavy Messerschmidta zbiera aj poslanec Hlina

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás

Šklebia sa, desia, vyplazujú jazyk: Bizarné hlavy Messerschmidta zbiera aj poslanec Hlina

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Baldwin na premiéru Rust neprišiel: Pred troma rokmi vystrelil ostrý náboj a zabil kameramanku

Jaro Slávik ju nešetril: Poľovnícku influencerku Petru nazval Lara Croft z Veľkého Krtíša

Skutočný Rain Man: Svet aj emócie vníma cez čísla. Jedenástka je priateľská, päťka hlučná

Príbeh dvoch Slovákov, ktorí obetovali všetko pre divoké šelmy: Pre rysa dali výpoveď

Autor článku

Monika Mikulcová

Výber pre vás