Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Zuzana Vargová a jej kolegovia by vás vedeli presvedčiť. Táto mladá úradníčka z kancelárie prezidenta totiž založila Klub úradníkov dobrej vôle a spolu s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) a s podporou Úradu vlády hľadajú "úradnícky čin roka". Aj takto sa snažia sa zmeniť pohľad na svoje povolanie. Lebo hoci je rok 2019, množstvo Slovákov si stále predstaví úradníka ako pani za okienkom, ktorá vás pošle trikrát preč, lebo vám chýba jeden papier a nikdy vám nezaželá dobrý deň. Obraz o tom, ako to občas pofidérne funguje v rezortoch nedávno ukázala aj vzbura Zuzany Hlávkovej a jej kolegu Pavla Szalaia u atraktívneho zamestnávateľa, na rezorte zahraničných vecí. Dáta hovoria, že štát zamestnáva priveľa ľudí a mal by ich počet okresať. Štatistiky (a viaceré kauzy) zas ukazujú, že vyvolení úradníci si prídu aj v službách prezidenta či premiéra na slušné zárobky. A potom tu zostáva veľká časť zamestnancov školstva, zdravotníctva ale aj kultúry, ktorá síce robí záslužnú prácu, ale ani po rokoch a stále sa zvyšujúcich nárokoch, zle zaplatenú. U Zuzany Vargovej sme zisťovali, čo si myslí o problémoch desaťtisícov Slovákov v službách štátu a zvyšku Slovenska, ktorá sa s ich prácou denne stretáva.

Máte nejakú definíciu dobrého a zlého úradníka?

Definovať dobrého a zlého úradníka je ako definovať dobrého a zlého zamestnanca. Vo väčšine ohľadov sú požiadavky podobné – očakáva sa odbornosť, schopnosť pracovať v tíme, či komunikovať s klientmi. Úradníci sú však rôznorodí. Nie sú to len tí, ktorých stretávame najčastejšie na úradoch, sú to aj analytici, právnici či experti na rôzne témy, ktorí sa podieľajú na tvorbe pravidiel či dohliadajú na ich dodržiavanie. Spája ich však to, že pri svojej práci by mali brať ohľad na verejný záujem. Nemotivuje nás teda dosahovanie zisku, ako zamestnancov súkromných spoločností, ale čo najlepší výkon v rámci našej zodpovednosti. Ten je niekedy definovaný výsledkom – ako napr. počet spracovaných žiadostí za nejaký čas, alebo čo množstvo poskytnutých služieb za stanovený objem peňazí. Žiaľ, často to tak nie je a potom sa výsledky a kvalita ťažko meria a porovnáva.

Tento rok sa zvyšovali platové tabuľky štátnych úradníkov, po ťažkom jednaní, sľuboch a tlaku. Oplatí sa už dnes z hľadiska financií mladým absolventom pracovať pre štát?

To závisí od pozície a miesta, na ktorom pracuje. Tým, že platy sú tabuľkové, tak podobne ako pri učiteľoch, za rovnakú sumu sa dá vyžiť rôzne na východe a v Bratislave. Špecifický je problém expertných pozícii, kde je ťažké nájsť ľudí, pretože v súkromnom sektore zarobia nepomerne viac. Dlhodobo sa o tom hovorí napríklad v súvislosti s IT. Štát si za súčasné mzdy nevie najať informatikov, lebo úradnícke platy sú so súkromným sektorom neporovnateľné. To však spôsobuje, že nám chýbajú vnútorné kapacity, ktoré by vedeli mnoho vecí urobiť lacnejšie, alebo by vedeli lepšie nadizajnovať, čo od dodávateľov potrebujeme. Štát potom zbytočne prepláca na firmách, ktoré si zazmluvňuje. S postupujúcou digitalizáciou bude pritom tento problém len rásť.

Podľa vašich skúseností je zamestnanie v štátnej a verejnej službe pre vašich rovesníkov odrazový mostík alebo o ňom premýšľajú ako o dlhodobej kariére?

Myslím, že v&nbsp;súčasnosti nie je na Slovensku práca pre štát vnímaná ako odrazový mostík. Hoci chápem, prečo sa na to pýtate, pretože v&nbsp;zahraničí to tak býva. U&nbsp;nás však povolaniu úradníka chýba akákoľvek spoločenská prestíž. Mnohí ľudia si myslia, že pre štát pracujú len tí, ktorí sa inde nevedia uplatniť a&nbsp;to je nie je vôbec pravda. Je tam mnoho odborníkov, ktorí sa pre verejnú správu rozhodli preto, lebo kombinuje možnosť venovať sa svojmu odvetviu v&nbsp;praktickej rovine a&nbsp;zároveň hĺbkovo. Navyše, čoraz viac ľudí mladšej generácie hľadá vo svojej práci zmysluplnosť a možnosť mať dopad a&nbsp;mnohí sa aj zo zahraničných škôl vracajú pracovať práve pre štát. Ostatne, taký bol aj môj príbeh.

To je ďalší problém. U nás, na Slovensku, neexistuje predstava úspešnej úradníckej kariéry. Mladý úradník alebo úradníčka po dvoch rokoch práce, keď opadne nadšenie a narastie platový deficit oproti súkromnému sektoru, nevie, kam smeruje. Zväčša nemá vzory ani v nadriadených, ktorí by jeho alebo ju smerovali k nejakému kariérnemu cieľu. To by bolo dobré zmeniť.

Pred pár týždňami mala vláda na stole záverečné účty rezortov, úradov, napríklad aj kontrolných ako ÚVO či NKÚ. Vo viacerých z nich boli uvedené reálne priemerné mzdy a sú vyššie ako priemerná mzda v Bratislave. Je to skresľujúca informácia o platoch alebo sa nakoniec úradníci majú naozaj lepšie ako priemerný Slovák pracujúci v národnom hospodárstve?

K&nbsp;tomu sa neviem vyjadriť, pretože tie údaje nepoznám a&nbsp;neviem o&nbsp;aké pozície ide. Zároveň sa mi žiada upozorniť, že asi nemožno porovnávať odborné alebo vrcholové pozície a&nbsp;priemerný plat. Ak chceme, aby napríklad hospodársku súťaž kontrolovali kvalitní ľudia, ktorí sú schopní kvalifikovane posúdiť konanie firiem, musia byť zaplatení tak, aby nezostali v&nbsp;súkromnom sektore. Inak nebude štát schopný reálne vymôcť ani tie najlepšie pravidlá. Sú pozície, kde to bude viac ako je priemerná mzda v&nbsp;Bratislave. Plat má byť odmenou za odbornosť a&nbsp;prácu. Preto by sme sa mali skôr zameriavať na to, ako výkon úradníkov sledovať a&nbsp;hodnotiť.

Považujete systém ohodnotenia - tabuľky, tarify, príplatky osobné, odmeny, paušál - za transparentný?&nbsp;

Môj názor je, že súčasný systém je neprehľadný a nesystémový. Vychádza z tabuliek, ktoré sú pre obsadenie mnohých pozícií nerealistické. Potom sa to kompenzuje rôznymi príplatkami, odmenami a podobne. Príplatky aj odmeny majú svoje miesto, no nemali by byť nástrojom na účelové dorovnávanie platu do dohodnutej výšky, skôr motivačným nástrojom. Zároveň mám tendenciu skôr súhlasiť s formou tabuľkových platov, ktoré by však mali byť viac diferencované. Z môjho pohľadu zabezpečujú predvídateľnosť a spravodlivosť v odmeňovaní.

Viac o platoch šéfov odborov na rezortoch, kontrolných úradoch, ale aj o odmenách pre poradcov našich najvyšších politikov, sa dočítate v najnovšom čísle týždenníka Plus 7 dní.

Predvídateľnosť a spravodlivosť? Mladá úradníčka od Kisku si predstavuje tabuľky platov inak

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Predvídateľnosť a spravodlivosť? Mladá úradníčka od Kisku si predstavuje tabuľky platov inak

Súvisiace články

U koho sú najvyššie platy? Dokumenty ukázali, koľko sa zarába u Kisku či u Pellegriniho

Pozrite sa na majetky nitrianskeho klanu Bödörovcov, ktorý zarábal na štátnych zákazkách

Štátne sexice: Prečo majú politici za asistentky bývalé missky a modelky s hanbatými fotkami?

Starostovia a primátori si prilepšia. Poslanci im zvýšili platy

Z jedného až tri domy? Zaujíma vás koľko zarába Ficov exminister Jahnátek?

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás