venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Mnohí naši zamestnávatelia majú už teraz veľký problém zohnať kvalifikovaných ľudí. Veľmi pravdepodobne na tom budú zakrátko ešte horšie. Nemecko sa totiž rozhodlo s rovnakým problémom rázne zatočiť. Nielen zvyšovaním minimálnej mzdy, ale najmä prilákaním asi 400-tisíc pracovníkov zo zahraničia. Každý rok! Pripomeňme, že len za posledných pätnásť rokov odi­šlo do zahraničia pracovať asi tri­stotisíc Slovákov. Je takmer isté, že ich budú nasledovať ďalší.

„Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov je už taký vážny, že nám dramaticky spomaľuje ekonomiku,“ vyhlásil pred pár dňami šéf parlamentného klubu FDP Christian Duerr. Jeho strana je vo vládnej koalícii, ktorá presadzuje ako riešenie zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy na&nbsp;12 eur a&nbsp;uľahčenie zamestnávania cudzincov. Napríklad bodovacím systémom pri udeľovaní pracovných povolení. Nemecký ekonomický inštitút totiž podľa agentúry Reuters odhaduje, že krajina príde tento rok o&nbsp;300-tisíc zamestnancov. O&nbsp;toľko bude viac nových dôchodcov než mladých, ktorí na&nbsp;trh práce vstúpia. „Jediným spôsobom, ako situáciu dostaneme pod kontrolu, je moderná imigračná politika. Musíme čo najskôr získať 400-tisíc kvalifikovaných ľudí zo zahraničia,“ vysvetľoval Duerr. Ak by Nemci nespravili nič, čísla by sa zvyšovali. Napríklad v&nbsp;roku 2029 by bol rozdiel medzi odchádzajúcimi do&nbsp;dôchodku a&nbsp;mladými až 650-tisíc. Celkovo by im do&nbsp;konca desaťročia chýbalo asi päť miliónov pracovníkov.

Zvýšenie minimálnej mzdy nemá pomôcť len na&nbsp;lákanie cudzincov. Podľa spolkového kancelára Olafa Scholza by znamenal aj vyjadrenie rešpektu a&nbsp;vďaky najmenej zarábajúcim. Prilepšiť by si mohlo asi šesť miliónov ľudí, hlavne vo východnom Nemecku a&nbsp;ženy v&nbsp;opatrovateľských službách, kde sú mzdy tradične nižšie. Práve to je jeden zo sektorov, kde zháňajú Nemci pomoc spoza hraníc. Volajú tiež po&nbsp;robotníkoch do&nbsp;stavebníctva a&nbsp;ítečkároch. Dopyt každý rok rastie, preto Nemecko dokonca plánuje podporiť firmy, ktoré sú ochotné cudzincov zamestnať.

Lenže v&nbsp;podobnej situácii je celý región strednej Európy vrátane Slovenska. „Rovnako sa nás týka starnutie populácie,“ hovorí analytik ČSOB Marek Gábriš. „Čiastočne to vyrieši automatizácia a&nbsp;robotizácia, no nie celkom. S&nbsp;odlevom pracovnej sily sa boríme už viac ako dekádu a&nbsp;najväčší problém je únik mozgov.“ Ako dodáva, každý rok odchádza za&nbsp;štúdiom do&nbsp;zahraničia až 20-tisíc mladých. A&nbsp;už sa nevrátia. „Potreby pracovného trhu na&nbsp;západe Európy tento stav ešte zhoršia. Začína to byť náš urgentný problém.“

Jednou z&nbsp;tisícov slovenských opatrovateliek, ktoré sa uplatnili v&nbsp;zahraničí, je Zuzana (42). „Odi­šla som preto, lebo som chcela mať dôstojnú prácu za&nbsp;férové peniaze a&nbsp;zároveň dostatok voľného času. Predtým som robila 13 rokov v&nbsp;administratíve,“ hovorí a&nbsp;dodáva, že ,vonku‘ závisí práca od&nbsp;znalosti jazyka a&nbsp;schopnosti dohodnúť si podmienky. „Pracujem v&nbsp;krajinách hovoriacich po&nbsp;nemecky. Keby som to isté robila doma, nevyžila by som,“ dodáva. Je presvedčená, že nemecké ponuky budú motivovať na&nbsp;odchod ďalších.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/domov/totalny-kolaps-nemocnic-odidu-sestry-lekari-nemecka-kam-lakaju-statisice-pracovnikov?itm_modul=articles-rubric-list&amp;itm_brand=plus7&amp;itm_template=listing&amp;itm_position=5" target="_blank" rel="noopener">Totálny kolaps nemocníc: Odídu sestry a lekári do Nemecka, kam lákajú pracovníkov</a>

S&nbsp;jej názorom súhlasí i&nbsp;ekonóm Milan Kuruc z&nbsp;občianskeho združenia Pracujúca chudoba. „Dá sa to očakávať a&nbsp;ja v&nbsp;to pevne dúfam. Pretože slovenskí zamestnávatelia sú schopní robiť zmeny väčšinou len vtedy, keď sa im situácia začne rozpadávať pod rukami. Roky upozorňujeme nielen my, ale aj odborári, že ak sa k&nbsp;zamestnancom nezačnú správať s&nbsp;úctou, férovo, neprestanú ich preťažovať a&nbsp;poriadne ich neohodnotia, vráti sa im to v&nbsp;nedostatku nových kvalifikovaných zamestnancov,“ vysvetľuje. Podľa neho najmä mladí ľudia odmietajú za&nbsp;súčasných podmienok pracovať. „Starší postupne odchádzajú do&nbsp;dôchodku a&nbsp;nemá ich kto nahradiť. Ak sa podnikatelia na&nbsp;Slovensku nespamätajú, problém s&nbsp;chýbajúcou pracovnou silou bude čoraz vypuklejší,“ dodáva.

Nikola Richterová z&nbsp;portálu Profesia.sk tvrdí, že na&nbsp;Slovensku sa trh práce po&nbsp;roku 2020 výrazne zmenil. „V&nbsp;roku 2021 uverejnili zamestnávatelia na&nbsp;Profesia.sk takmer 294-tisíc pracovných ponúk. To je rekordné číslo v&nbsp;25-ročnej histórii našej spoločnosti. Príležitostí nikdy nebolo viac. Z&nbsp;tohto dôvodu naozaj platí, že zohnať najmä kvalifikovanú silu je dnes zložitejšie,“ hovorí.

Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) k tomu pridáva: „Mnohí pracovníci skutočne odchádzajú za&nbsp;hranice našej krajiny. Okrem toho v&nbsp;dôsledku pandémie koronavírusu a&nbsp;neistoty súvisiacej s&nbsp;protipandemickými opatreniami badáme ich výrazný presun zo sektora služieb do&nbsp;priemyselných odvetví.“

Podľa Milana Kuruca sa slovenské firmy boria s&nbsp;nedostatkom ľudí nielen preto, že zamestnancov preťažujú a&nbsp;neakceptovateľne málo ich platia, ale aj pre zlý manažment. „Ľudia logicky a&nbsp;prirodzene neradi pracujú v&nbsp;prostredí, ktoré je poznačené nekompetentným alebo neúctivým riadením,“ vysvetľuje. Ako pokračuje, urážlivo nízke mzdy a&nbsp;zlé pracovné podmienky zasahujú najmä zdravotníctvo, školstvo, dopravu, hotelový a&nbsp;reštauračný biz­nis či energetiku.

Hošták z RÚZ však upozorňuje, že firmy v odvetviach, kde to situácia umožňuje, mzdy zvyšujú. Potvrdzujú to i údaje na Profesia.sk, kde skutočne zaznamenali vyššie platové ponuky. „Je nutné povedať, že firmy musia (mzdovo) riešiť nielen nové nábory, ale aj existujúcu pracovnú silu. Ak by sa tak nestalo, mohlo by dôjsť k&nbsp;vysokej fluktuácii, čo by bolo pre ne pri veľkej konkurencii nepríjemné. Treba zdôrazniť, že aktuálna situácia preto nezlepšuje pracovné podmienky iba v&nbsp;zahraničí, ale aj na&nbsp;Slovensku, a&nbsp;to je pozitívny vývoj,“ vraví Nikola Richterová.

Slováci skočia po nemeckých ponukách práce, podľa aktivistu si za to zamestnávatelia môžu sami

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Slováci skočia po nemeckých ponukách práce, podľa aktivistu si za to zamestnávatelia môžu sami

Súvisiace články

Nicholsonová sa pustila do Uhríka: Veľký bojovník proti rúškam cestoval poslušne s FFP2

Miliónovú kauzu Technopol má Kováč z krku: Prečo parlament nezrušil milosť Kočnerovi?

Riaditeľ či riaditeľka?: Dosadený šéf SPF Ján Marosz zabudol v obchodnom registri na detail

Odmietam čierno-biele videnie sveta: Generálny prokurátor Žilinka vysvetľuje cestu do Moskvy

Pod paľbou: Maroš Žilinka vzbudzuje vášne. Najskôr paragrafom 363, teraz cestou do Moskvy

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás