Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Jožko, Hatátítlu kde máš? – zvolá niekto spoza plota na nášho hostiteľa, ktorý svojim oblečením a&nbsp;dlhými vlasmi pripomína Winnetoua. Jeho sused spomenul meno koňa, ktorého najslávnejší, hoc fiktívny Apač daroval svojmu pokrvnému bratovi Old Shatterhandovi. Prejdeme popri dome za ohradu, kde nás čaká dokonalá idyla, ktorú nenarúša ani dym z&nbsp;elektrárne v&nbsp;Jaslovských Bohuniciach. Nad rozľahlou pláňou zapadá slnko. Akoby sme sa ocitli v&nbsp;celkom inej realite. Naši dvaja spoločníci v&nbsp;odeve starých pôvodných Američanov s&nbsp;farebnými čelenkami, vreckom z&nbsp;kože ozdobenej perami a&nbsp;korálikmi a&nbsp;nožom zastrčeným za opaskom nám ochotne rozprávajú o&nbsp;svojej vášni.

Stretli sme sa v&nbsp;dome Jozefa Kubeníka na okraji Trnavy. Okolo nás cvála niekoľko tátošov. Občas zastanú a&nbsp;zvedavo si nás premeriavajú. Jeden z&nbsp;nich sa nechá ochotne viesť svojím pánom. „To je Bambi,“ informuje nás hostiteľ. Ako fanúšik indiánok vždy túžil po vlastnom koňovi, teraz ich má šesť.

Generácia štyridsiatnikov aj oveľa starších si ešte dobre pamätá, ako sa na lúkach a&nbsp;v&nbsp;lesoch preháňali s&nbsp;čelenkami pôvodných Američanov či kovbojskými klobúkmi na hlavách. Film Winnetou z&nbsp;roku 1963, natočený na motívy kníh Karla Maya, dokázal mládež strhnúť na niekoľko desaťročí. Tak to bolo aj v&nbsp;prípade Trnavčana Jozefa Kubeníka a&nbsp;Čachtičana Petra Jurdu. „Vtedy sa chodilo na ten film za tri koruny do kina,“ spomenie druhý menovaný. „Obdiv k&nbsp;čestnosti a&nbsp;viera, že dobro zvíťazí nad zlom, ktoré bude potrestané, vo mne zostali.“ Vyrastal kúsok od lesa a&nbsp;medzi stromami sa s&nbsp;kamarátmi často hrávali na obľúbených hrdinov. Postupne ich láska k&nbsp;prírode a&nbsp;slobodnému životu v&nbsp;nej prerástla do záujmu o&nbsp;tramping. „Keďže kovbojov bolo vždy veľa, pretože sa ľahšie zohnalo oblečenie a&nbsp;väčšina sa s&nbsp;nimi ako belochmi viac stotožnila, vybral som si tú druhú stranu. Navyše kovboji sa javili ako tí horší, pôvodní Američania patrili zväčša k&nbsp;tej utlačovanej strane,“ dopĺňa Jozef, ktorý sa už niekoľko rokov venuje country hudbe. Hrá na bendže a&nbsp;pôsobil vo viacerých kapelách.

Svoje prvé oblečenia vyrábali z&nbsp;toho, čo našli doma alebo v&nbsp;prírode. „Či to bola šnúrka z&nbsp;topánok alebo stará kožená rukavica. Vytiahol som gumu z&nbsp;trenírok a&nbsp;na ňu prišil pierka, ktoré som niekde našiel. Dodnes ich zbieram kade-tade,“ usmeje sa Jozef. „Lieskové palice a&nbsp;kus špagátu sme využívali na výrobu lukov,“ dopĺňa jeho kamarát. Kedysi ste nezohnali kostýmy či luky v&nbsp;obchodoch alebo na jarmokoch. A&nbsp;tak sa chlapci učili zručnosti, ktoré im zostali dodnes. Obdivujem ich vyšperkované blúzy a&nbsp;nohavice. Jozef ich má vyšité korálikmi, Peter bavlnou. „Tento odev som zdobil asi štyri mesiace,“ zdôrazní piplavú robotu, ktorá si vyžaduje veľa času a&nbsp;trpezlivosti. Dielňu s&nbsp;látkami aj pomôckami má v&nbsp;garáži. Najťažšia je práca s&nbsp;kožou. Kupujú ju od kožiarov a&nbsp;nie je lacnou záležitosťou. Musia si teda pri šití dávať veľký pozor, aby budúci odev nepokazili. Veľa vecí si naštudujú z&nbsp;kníh, inšpirácie hľadajú aj na internete. Nepridŕžajú sa striktne konkrétneho štýlu. Jeden sa viac zameriava na Apačov a&nbsp;Siouxov, druhý obdivuje aj zdobenie kmeňa Lakotov. Jednotlivé kusy však prispôsobujú svojmu vkusu. „Odev, ktorý máme na sebe, je skôr z&nbsp;čias, keď k&nbsp;pôvodným obyvateľom Ameriky už prišli bieli ľudia. Vtedy spoznali látky, kovy. Bolo to pre nich veľmi vzácne. Aj iné veci. Drahé kožušiny dokázali vymeniť za kúsok sklíčka alebo zrkadielka,“ opisujú naši spoločníci. Každý kmeň mal vlastný spôsob krášlenia a&nbsp;doplnkov, na ktorých si dali záležať. Samozrejme, takéto oblečenie nosili len na špeciálne príležitosti, na lov a&nbsp;bežné činnosti používali jednoduchšie ošatenie. Obaja muži sa čoraz viac zoznamovali s&nbsp;históriou kmeňov, s&nbsp;ich osudmi, ktoré boli poznačené utláčaním. Áno, prišlo aj sklamanie. „Dnes mnohí žijú biedny život, sú z&nbsp;nich napríklad alkoholici,“ dodajú. Jozef sa dokonca v&nbsp;roku 2017 dostal ako Európan na stretnutie pôvodných Američanov, ktorí sa snažia udržať svoju starú kultúru. Konalo sa v&nbsp;americkej Montane a&nbsp;priniesol si odtiaľ odznak aj veľa spomienok. „Čudovali sa, prečo ľudia v&nbsp;ďalekej krajine v&nbsp;Európe obdivujú a&nbsp;napodobňujú kultúru ich predkov,“ usmeje sa.

Aj kone dávni obyvatelia Severnej Ameriky spoznali vďaka belochom a&nbsp;potom sa už stali súčasťou ich života. Nemajú však pre tátoše špeciálny názov. „Volajú ich ,veľký pes‘, pretože kedysi využívali ako ťažné zviera psa,“ upresní Jozef, ktorý túžil po štvornohom krásavcovi. Nakoniec si sen splnil a&nbsp;pred vyše dvadsiatimi rokmi si jedného zaobstaral. Dnes mu za ohradou cvála niekoľko týchto vznešených zvierat. Využíva ich na festivaloch či rodeách. Robí tam spoločnosť Petrovi, ktorý už dlhé roky chodí na rôzne country podujatia aj trampy v&nbsp;indiánskom oblečení. Na jednom z&nbsp;nich sa zoznámili a&nbsp;spojila ich rovnaká vášeň. Začali si teda vymieňať skúsenosti so zhotovovaním odevov a&nbsp;doplnkov a&nbsp;vzájomne sa inšpirujú dodnes. Na Slovensku je však viac trampov, ktorých zaujímajú pôvodní Američania. „Jednu takú partiu máme v&nbsp;okolí Ilavy,“ spomenú muži, ktorí majú chápavé partnerky a&nbsp;zamestnania, ktoré s&nbsp;ich koníčkom nijako nesúvisia. Jozef síce stále účinkuje v&nbsp;country kapele, ale môžete ho s&nbsp;Petrom stretnúť ako účinkujúcich na country festivale v&nbsp;Jaslovských Bohuniciach, ale aj na motorkárskej akcii Tanec slnka v&nbsp;Starej Turej.

K&nbsp;starej kultúre pôvodných Američanov neodmysliteľne patrí stan típí. Peter si ho pred dvanástimi rokmi kúpil, Jozef si zhotovil vlastný. Niekoľkokrát do roka ho rozloží a&nbsp;zloží podľa počasia aj toho, či ho berie na nejaké podujatie. „Pôvodne ho robili z&nbsp;hrubej bizónej kože, ale bol veľmi ťažký. Meral asi tri metre, aby sa tam dalo postaviť alebo aspoň posadiť,“ komentujú celoročné obydlie starých kmeňov. Stačil malý ohník, aby vykúril celý priestor. Umiestňovali ho bližšie k vchodu a&nbsp;zadná časť obydlia bola vyhradená pre najváženejšieho člena rodiny, lebo bola najbezpečnejšia. Keď sa k&nbsp;pôvodným Američanom dostalo plátno, stavalo sa im típí o&nbsp;niečo ľahšie. Peter nám predvedie to svoje. Na dvore, pár metrov od domu v&nbsp;Čachticiach, sa týči veľký biely stan. Náš hostiteľ rozloží oheň a&nbsp;obaja páni pripravia „fajku mieru“, po indiánsky kalumet. Vonku je už poriadna tma a&nbsp;chlad, ale v&nbsp;stane sa zohrejeme a&nbsp;vychutnáme atmosféru ako v&nbsp;starých indiánkach. Muži pokojne sedia, jeden si párkrát potiahne a&nbsp;podá ceremoniálnu fajku spoločníkovi. Domorodí obyvatelia Ameriky ju využívali pri svojich posvätných obradoch.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/vyzeraju-ako-vystrihnuti-pribehov-karla-maya-jozefa-petra-nadchla-kultura-starych-indianov">FOTO V GALÉRII</a>

Všade vládne pokoj, cez otvor na vrchole stanu vidieť hviezdy. „Občas tu aj prespávam a&nbsp;beriem ,típíčko‘ na festivaly,“ prehovorí majiteľ starobylého príbytku. „Vychutnávam ticho. Je to mystické.“ Taký je aj náš večer so slovenskými „Indiánmi“, ktorý sme ukončili v&nbsp;plátennom príbytku pod šírou nočnou oblohou.

Vyzerajú ako vystrihnutí z príbehov Karla Maya. Jozefa a Petra nadchla kultúra starých indiánov

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Vyzerajú ako vystrihnutí z príbehov Karla Maya. Jozefa a Petra nadchla kultúra starých indiánov

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Mesto pod Javorinou opäť obsadia stovky motorkárov, ale vyzliekania bude menej

Bol lepší na matematickej olympiáde ako premiér Odór: A kde skončil? Andrej Zlatoš žije v USA

Aneta Langerová o Slovákoch: V tomto ste odvážnejší než Česi

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás