Politická kariéra Roberta Kennedyho bola takmer rovnako hviezdna ako kariéra jeho staršieho brata - zavraždeného prezidenta J. F. Kennedyho, známeho ako JFK. Charizmatický a stále usmievavý „Bobby“ najprv pôsobil ako minister spravodlivosti, neskôr sa stal senátorom. V marci 1968 ohlásil svoju kandidatúru na post prezidenta USA a v primárnych voľbách demokratov zvíťazil. Bol na najlepšej ceste stať sa oficiálnym demokratickým prezidentským kandidátom, ale jeho úsilie prekazila guľka vraha. Mal len 42 rokov a zanechal po sebe manželku a 11 detí.

Prekliata rodina? V GALÉRII si pozrite tragédie členov klanu Kennedyovcov>>

Kennedyovci

Kennedyovci patria medzi politicky najvýznamnejšie rodiny v USA. Ich predkovia utiekli z Írska pred hladomorom a usadili sa v Bostone. Vzostup klanu na spoločenskom rebríčku zariadil Joseph Kennedy, ktorý okrem podnikateľskej činnosti pôsobil v rokoch 1938 - 1940 ako veľvyslanec USA v Spojenom kráľovstve. Stal sa známym svojou snahou o kompromis s Hitlerom a zo svojej funkcie napokon rezignoval.

Ako podnikateľ bol mimoriadne úspešný a v 50. rokoch minulého storočia patril medzi 20 najbohatších Američanov. Politicky sa angažoval v Demokratickej strane a spolupracoval s prezidentom F. D. Rooseveltom.
Po návrate zo Spojeného kráľovstva sa však jeho politický vplyv oslabil. Mal celkovo deväť detí, z ktorých traja - John Fitzgerald Kennedy, Robert Kennedy a Edward Kennedy - sa stali významnými politikmi. Najstaršie z detí, syn Joseph Kennedy padol v II. svetovej vojne. Druhého najstaršieho J. F. Kennedyho v roku 1963 zavraždili ako prezidenta USA. Robert bol siedmym dieťaťom a aj jeho osud bol tragický.

BRATIA KENNEDYOVCI John, Robert a Edward.
BRATIA KENNEDYOVCI John, Robert a Edward.
Zdroj: PROFIMEDIA.SK

Robert

Robert Francis Kennedy sa narodil v roku 1925 a bol o osem rokov mladší od JFK. Začal študovať na Harvarde, ale ako osemnásťročný štúdium prerušil a prihlásil sa k vojnovému námorníctvu. Koncom II. svetovej vojny slúžil na lodi, ktorá niesla meno jeho padlého brata. Po návrate domov pokračoval v štúdiu, ale opäť ho prerušil a pôsobil ako korešpondent denníka Boston Post v Palestíne, kde vtedy prebiehali prudké boje medzi Palestínčanmi a Židmi. Už vtedy sa prejavil ako sympatizant židovského úsilia o vlastný štát. Neskôr dokončil štúdium práva a v duchu rodinnej tradície sa aj on politicky angažoval v Demokratickej strane. Začal pracovať na ministerstve spravodlivosti, ale svojho miesta sa vzdal a zapojil sa do úspešnej senátorskej kampane svojho brata v roku 1952. Neskôr pracoval na rôznych pozíciách v Senáte. Napríklad ako poradca senátneho vyšetrovacieho výboru, ktorého predsedom bol neslávne známy senátor McCarthy. Na protest proti jeho metódam však z postu odstúpil.

POHREB Brat Edward, vdova Ethel a najstarší syn Joseph.
POHREB Brat Edward, vdova Ethel a najstarší syn Joseph.
Zdroj: PROFIMEDIA.SK

Počas prezidentskej kampane svojho brata sa do nej opäť zapojil - ako politický poradca a šéf volebného štábu. Vtedy sa naplno prejavil jeho entuziazmus a organizačný talent a významnou mierou pomohol JFK k volebnému víťazstvu. Keď ho brat, už ako prezident Spojených štátov, vymenoval za ministra spravodlivosti, s prijatím tejto funkcie váhal. Obával sa kritík za rodinkárstvo. Napokon si do kresla sadol a usiloval sa bojovať s korupciou a organizovaným zločinom. Stal sa najbližším politickým poradcom prezidenta, čo sa významne prejavilo napríklad počas karibskej krízy, keď stál svet na pokraji jadrového konfliktu.

Vražda JFK v novembri 1963 Bobbym hlboko otriasla. Neveril oficiálnym záverom vyšetrovania a cítil sa spoluzodpovedný za bratovu smrť - kládol ju do súvisu so svojím ráznym bojom proti organizovanému zločinu.
Niekoľko mesiacov trvalo, kým sa zbavil smútku a depresií a odkaz svojho brata začal považovať za vlastný. Napriek mnohým výhradám k novému prezidentovi Johnsonovi pokračoval vo vedení rezortu spravodlivosti. Keď však zistil, že po ďalších voľbách s ním Johnson v žiadnom prípade nepočíta, rozhodol sa pre vlastnú cestu.

Rezignoval z ministerského postu a ohlásil kandidatúru do Senátu za štát New York. V novembri 1964 vo voľbách uspel. Kritizoval rasovú aj sociálnu nerovnosť, vysokú nezamestnanosť a chudobu. Navrhoval zákony na riešenie týchto problémov. Spočiatku opatrne podporoval angažovanosť USA vo Vietname, ale neskôr neveril v americké víťazstvo a bol za ukončenie vojny. Napriek tomu, že pochádzal z najbohatšej vrstvy Američanov, dokázal realisticky vnímať život v USA a otvorene poukazoval na najpálčivejšie problémy.

VRAH Palestínčan Sirhán Bišár Sirhán ako dôvod útoku uvádza Kennedyho podporu Izraela. Nie všetci tomu veria.
VRAH Palestínčan Sirhán Bišár Sirhán ako dôvod útoku uvádza Kennedyho podporu Izraela. Nie všetci tomu veria.
Zdroj: PROFIMEDIA.SK

Ďalší cieľ Roberta Kennedyho bol mimoriadne ambiciózny - rozhodol sa dostať do Bieleho domu. V rámci prezidentskej kampane hlásal novú politiku, ktorá by preklenula „priepasť medzi čiernymi a bielymi, medzi bohatými a chudobnými, medzi mladými a starými v našej krajine a na celom svete“. Získaval podporu širokých vrstiev obyvateľstva, najmä u mládeže a černošskej populácie, ktorá stále žila v segregácii. Súčasne vyvolával odpor v konzervatívnej a militaristickej časti spoločnosti.

Vražda

Primárne voľby, z ktorých mal vzísť oficiálny demokratický prezidentský kandidát, do veľkej miery vyznievali pre RFK. V štyroch z piatich prípadov Kennedy vyhral. Posledné víťazstvo získal v predvečer svojej smrti v Kalifornii a to sa považovalo za zásadný medzník v získaní prezidentskej nominácie za Demokratickú stranu.

Primárky v Kalifornii sa uskutočnili 4. júla 1968. Volebný deň využil Bobby na pobyt s rodinou na pláži v Malibu a navečer sa vrátil do svojho apartmánu v hoteli Ambassador. Tam s manželkou a so svojím štábom očakávali predbežné volebné výsledky. Tie boli optimistické a tesne pred polnocou potvrdili jeho mimoriadne dôležité víťazstvo. Krátko po polnoci zo 4. na 5. júla sa odohral tradičný rituál. Víťazný kandidát predstúpil pred svojich stúpencov, poďakoval im za podporu a nasledovať mala recepcia na jeho počesť.

VRAH Palestínčan Sirhán Bišár Sirhán ako dôvod útoku uvádza Kennedyho podporu Izraela. Nie všetci tomu veria.
VRAH Palestínčan Sirhán Bišár Sirhán ako dôvod útoku uvádza Kennedyho podporu Izraela. Nie všetci tomu veria.
Zdroj: PROFIMEDIA.SK

Po poďakovaní svojim stúpencom v preplnenej tanečnej sále hotela sa Kennedy pokúšal dostať do inej miestnosti, kde boli novinári. Pre veľký počet ľudí, cez ktorých by sa musel doslova predierať, si zvolil cestu cez kuchynský trakt. Keď vstúpil do kuchyne, stál tam vyrovnaný rad zamestnancov a RFK si začal s každým podávať ruku. Z úzadia ho pozoroval nenápadný muž menšej postavy. Ľavú ruku mal strčenú v zrolovanom plagáte s portrétom Roberta Kennedyho a v nej držal revolver. Nebol zamestnancom hotela, ale bez väčších problémov sa mu podarilo zadným vchodom preniknúť do prevádzkových priestorov. Muž chladnokrvne vyčkával na vhodnú chvíľu a keď sa RFK ocitol v jeho blízkosti, vrhol sa vpred a približne z metrovej blízkosti ho zasiahol dvoma výstrelmi. Stačil ešte vystreliť šesť rán, ale tými Kennedyho už nezasiahol, zranil päť ľudí. Bobby urobil pár krokov nazad a padol na podlahu. Dostal takmer okamžitú lekársku pomoc, ale jedna zo striel bola smrteľná a pod uchom prerazila lebku. Zomrel po prevoze do nemocnice 6. júna 1968, krátko pred druhou hodinou v noci, približne 26 hodín po útoku

Vraha zatkli - bol ním dvadsaťštyriročný Sirhán Bišár Sirhán, Palestínčan z Jordánska, ktorý sa do USA prisťahoval v roku 1957. Bol síce kresťan ako Kennedy, ale - ako uviedol na súde - nenávidel ho pre jeho podporu Izraela. Súčasne tvrdil, že v čase atentátu bol ako zhypnotizovaný a na nič sa nepamätá. Až dodnes hovorí, že nevie, ako sa to stalo a že jeho previnenie spočíva v tom, že bol na mieste činu.

PRED ATENTÁTOM A PO ŇOM Robert Kennedy podľahol zraneniam v nemocnici.
PRED ATENTÁTOM A PO ŇOM Robert Kennedy podľahol zraneniam v nemocnici.
Zdroj: PROFIMEDIA.SK

Sirhána pôvodne odsúdili na trest smrti v plynovej komore, ale o tri roky mu vzhľadom na zmenu legislatívy štátu Kalifornia trest zmenili na doživotie. Odpykáva si ho v kalifornskej väznici Corcoran State Prison. Žiadosť o podmienečné prepustenie z väzenia mu dosiaľ zamietli 15-krát. V lete tohto roku sa jeho meno opäť objavilo vo svetových médiách. V súčasnosti 75-ročného trestanca dobodal spoluväzeň a skončil v nemocnici. Podrobnosti incidentu nie sú známe. Sirhána ako exponovaného zločinca umiestnili do ochrannej väzby, ale sám pred niekoľkými rokmi požiadal o presun na bežné oddelenie.

Konšpirácie

Samozrejme, že po násilnej smrti nádejného politika sa objavili aj konšpiračné teórie o vražde aj o jej pozadí. Uvádzalo sa, že útočník vystrelil viackrát, než bola kapacita zásobníka vražednej zbrane, takisto že smrteľný výstrel smeroval do hlavy zozadu. Útok sledovalo veľa ľudí a niektorí tvrdia, že Sirhán, ktorý preukázateľne strieľal, musel mať spoločníka. Všetky podnety na oficiálne obnovenie vyšetrovania však súdy zamietli. Medzi pochybujúcimi sú aj niektoré z detí Roberta Kennedyho. Ale ako pri jednom zo zamietnutí obnovenia vyšetrovania uviedol sudca, Sirhán bol minimálne spolupáchateľ.

Iná otázka je pozadie tohto činu - či vrah skutočne konal len na základe svojej vôle alebo bol nejakým spôsobom manipulovaný. Nebol by to prvý prípad v histórii. Napríklad Françoisa Ravaillaca, ktorý v roku 1610 zavraždil francúzskeho kráľa Henricha IV., zmanipulovali jezuiti - veril, že vykonáva Božiu vôľu. Či mala aj vražda Roberta Kennedyho podobné pozadie, sa pravdepodobne nedozvieme.

Prekliata rodina? V GALÉRII si pozrite tragédie členov klanu Kennedyovcov>>