Najprv stvoril zlepenec,  prilepil sa k stoličke a nakoniec po vzoru Dzurindu skončil po politickej nakladačke ako radový poslanec v parlamente. A čo sa týka Mečiara, s tým si mohol rovno založiť spoločnú realitnú kanceláriu s názvom „Bývanie na hulváta, s.r.o.“.  

Fico - vlastnou hlavou presvedčený o svojej výnimočnosti a nenahraditeľnosti - zjavne nie je typ politika, ktorý by sa po všetkých jeho škandáloch a pochybeniach utiahol a ponechal líderstvo inému. Nie, on sa natoľko angažuje, až je z neho pre stranu škodná.

A dosť výrazne sa to odzrkadľuje na klesajúcich preferenciách Smeru.  Dlhodobo, opakovane a vďaka Ficovi pravdepodobne aj nezvratne.  Už len slepý nevidí, že blížiace sa parlamentné voľby môžu byť pre smerákov nielen nepríjemnou fackou od voličov (na čo si v podstate už zvykli) ale rovno KO. Jediný, kto má odvahu to povedať nahlas je napokon členská základňa Smeru. Nebaví ich počúvať, že sú zlodeji, alebo hanbiť sa priznať k členstvu v strane. Ba sa ani necítia bezpečne, ak ich na ulici spájajú s touto vládnou stranou.

Oni totiž nemajú bodygardov ako Fico, ktorý si ju bez hanby vynucuje a na ktorú sa mu všetci skladáme. Z okna luxusného bytu v Bonaparte nedovidí na ľudí z ulice, ktorí mu dali hlasy, ani na svojich členov potýkajúcich  sa s reakciami, ktoré sa k ich predsedovi nedostanú. Fico si žije vo svojej bubline obklopený ľuďmi, ktorí mu len poklonkujú.

A zjavne o realitu ulice ani záujem nemá - a tak sa ukrýva za ramená svojich ochrankárov a za statusovú ochrannú paľbu jedného zbytočného Hujera z parlamentu. Zatiaľ čo jeho ľudia  sú vo svojich rodných mestách zjavne vystavení atakom aj za svojho predsedu. Títo ľudia sa podaním prihlášky do Smeru stali vlastne Ficovými rukojemníkmi. Myslel vôbec niekedy aj na nich? Alebo mu pôsobenie vo vysokej politike natoľko umŕtvilo zmysly, že nevidí, nepočuje a radšej pred problémami uteká do zahraničia?

Vôbec by sme sa nečudovali, ak by bol možno opäť raz na Kube, aj so svojim nohsledom Blahom. Tým Blahom, ktorého nedávno aj premiér za jeho nepatričné statusy na sociálnej sieti sfúkol ako malé dieťa. Áno, tým Blahom, ku ktorému si následne prisadol Fico, aby mu pofúkal rany. A aj táto priam už komická dvojica privádza členov Smeru k sypaniu si popola na hlavu.

A my sme potom svedkami toho, ako Pellegrini v priamom prenose čelí nepríjemným otázkam. Ale aj výzvam, aby zatiahol ručnú brzdu a nepripustil krach strany.

Spor v Smere už totiž nie je len medzi premiérom a predsedom, hoci sa tak mesiace javil. Fico podľa všetkého nezvládal nárast obľúbenosti Pellegriniho, o ktorom sa mylne domnieval, že mu bude robiť stafáž. Ani jeho dospievanie, keď z vysmiateho politika s milými jamkami v lícach napokon dorástol na svojho straníckeho šéfa. Cez médiá Ficovi napokon odkázal, že on nedostal post premiéra za zásluhy, ale mu bol pridelený v čase, kedy Smer čelil protestom a tak sa ho chopil ako krízový manažér. A tak nie on by mal byť vďačný Ficovi, ale Fico jemu, že ten post bol ochotný po ňom vôbec prebrať. A po tejto navonok neškodnej verbálnej vojne sa napokon ozvali aj ľudia zo straníckych zákopov. A práve ich kritika môže naštartovať k činu aj premiéra.

Dosiaľ totiž nikto v Smere nenašiel odvahu povedať, že kráľ je nahý. Pellegriniho aktuálne  vyjadrenie o papalášstve však dáva tušiť, že ak sa k tomu premiér odhodlá, nikto ho už neumlčí a všetci uvidia Ficovu nahotu. A to asi nebude pekný pohľad.