Prežila najťažšie leto v živote, Andrej Danko volá jej reformu „odrb na ľuďoch“ a podpora Roberta Fica je málo pravdepodobná. Vláda síce schválila veľkú reformu zdravotníctva, ale jej osud v parlamente je hádanka. Ministerka zdravotníctva ANDREA KALAVSKÁ (41) v rozhovore s MARTINOU UTEŠENOU rozpráva o tom, prečo sa vzoprela Robertovi Ficovi, ako náš život ovplyvní jej reforma a čo bude v zdravotníctve o päť rokov inak.

Ako sa máte?

Geniálne. (Smiech.)

Prežili ste krušné týždne, reforma zdravotníctva najskôr neprešla vládou, Robert Fico aj Andrej Danko vám všeličo odkazovali cez médiá, bojovali ste s nepopulárnym zákonom bez politickej podpory.

Asi to bolo na mne vidieť, však? Áno, už som mala aj krajšie leto. Ale stále som tu aj s reformou a teším sa, že jej vláda dala dôveru. Dúfam, že to urobí aj parlament.

Len od leta ste hovorili o demisii minimálne dvakrát. Chceli ste naozaj odísť alebo ste mali pocit, že tak niekoho držíte v hrsti?

Bola som rozhodnutá odísť. Už som dosť veľké dievča na to, aby som niekoho vydierala svojou demisiou. Ja som si dala určité hranice a pre mňa je podstatné, že zdravotníctvo nepotrebuje ďalší facelifting (plastická operácia na omladenie tváre - pozn. red.), ale zásadnú zmenu. Čiastkových riešení tu bolo za posledné roky dosť. A čo? Ste spokojná? Ja som spokojná? No nie sme. Ľudia sú so zdravotníctvom nespokojní a úplne im rozumiem. Majú pravdu. Mám pre nich riešenie a zrazu narazím na politickú nevôľu. Preto som si povedala, ako môžem byť ďalej ministerka zodpovedná za rezort, keď nemám nástroj, ako ten rezort riadiť?

Nie je pre vašich kolegov na ministerstve demotivujúce a stresujúce toľko hovoriť o demisii? 

Naopak. Vidia, že za nich bojujem. Desiatky ľudí sa na reforme neskutočne nadreli, hlavní odborníci boli celý deň v robote a potom večer prišli na ministerstvo a zadarmo, v rámci svojho voľného času, niečo vytvárali. A keď to neprejde a ministerka zostane v kresle, čo si o nej budú myslieť? Akú budú mať motiváciu v budúcnosti robiť na niečom podobnom, keď toto pôjde do koša? Žiadnu. Keby bolo zdravotníctvo v poriadku, tak to nemusíme robiť, pretože toto nie sú pekné dni v mojom živote.

Ako ste to zvládali? Vzoprieť sa predsedovi strany, ktorá vás nominovala, asi nie je ľahké.

Ako som to prežívala? Ťažko. Ale možno už som vycvičená všetkým, čo som tu za rok a pol musela zažiť a čeliť mnohým nie štandardným situáciám. Vďaka podpore rodiny, Bohu, vďaka ľuďom, ktorí sú okolo mňa, sa to dalo zvládnuť ľahšie. Na ulici, v kostole, v obchode ma zastavovali ľudia a priali mi, aby to prešlo. Aj to mi dávalo silu.

Kto vám podával vreckovku, keď vám bolo do plaču?

Neplakala som, a teda vreckovku mi nikto nemusel podať, ale bolo to ťažké a podržali ma ľudia okolo mňa a moja rodina, ktorá je mi obrovskou oporou.

Čo nás čaká: Podľa Andrey Kalavskej budú po reforme pacienti menej zomierať a dostanú kvalitnejšiu starostlivosť.
Čo nás čaká: Podľa Andrey Kalavskej budú po reforme pacienti menej zomierať a dostanú kvalitnejšiu starostlivosť.
Zdroj: Július Dubravay

Tušili ste, že zo stratifikácie bude takýto politický cirkus?

Vôbec nie. (Smiech.) Myslela som, že to bude niečo nové, že možno narazím, ale až takto, to som nečakala. Veľa ľudí ma od toho odhováralo, hovorili, že idem na tenký ľad. Jasné, ale mám to v povahe. Keď si o niečom myslím, že to je dobré, je mi jedno, aký je to ľad. Hľadala som aj iné možnosti, ako vyriešiť problémy v zdravotníctve, ale nič nie je také účinné ako práve toto.

Nie je vám ľúto, že reforma, na ktorej ste sa toľko napracovali, sa stala predmetom populizmu a šachovej hry dvojice Pellegrini - Fico? Hry o tom, kto je v Smere šéf?

Veľmi by som chcela, aby sme to držali v odbornej rovine, ale je mi jasné, že sme pred voľbami.

Najväčší problém pri presadzovaní reformy máte, paradoxne, v strane, ktorá vás nominovala.

Rozumiem, že sú to politici a že sa boja, aby z toho nevznikla politická vojna. Takisto si uvedomujem, že je päť mesiacov pred voľbami, všetko chápem, zároveň veľmi prosím poslancov Národnej rady SR, aby sa povzniesli nad svoje ego, nad snahu vytĺcť z tejto témy čo najviac. Prosím ich, aby sa pozreli na to, že ľudia, ktorí im dali mandát, čakajú na to, že pre nich urobia niečo dobré. Je ťažké pozerať sa, ako najmä starší ľudia z regiónov s ťažkými zanedbanými pokročilými stavmi napríklad onkologickej choroby hľadajú doktora v Bratislave či v Košiciach, aby sa na nich pozrel, aby im pomohol. Pacient v tomto prípade dopláca na to, že jeho onkologické ochorenie doteraz liečili doktori v regionálnej nemocnici, ktorí s tým nemajú dosť skúseností. Aj tento pacient je volič. Čo mu odpovedia poslanci, ktorým dal dôveru, ak nezahlasujú za túto zmenu?

Podľa Marka Maďariča, ak tento návrh v parlamente neprejde alebo ho s premiérom stiahnete, Petrovi Pellegrinimu stále zostanú politické body za to, že sa aspoň snažil. A čo vy? Bude vám to stačiť?

Nie. Nebude. Budem rešpektovať parlament a jeho rozhodnutie, ale nestačí to. Keď sa reforma neuskutoční, bude ešte horšie. Nechcem strašiť, ale zdravotníctvo je v rámci personálnych a finančných zdrojov neudržateľné.

Budete proaktívne komunikovať s poslancami? Presviedčať ich?

Mám energiu a chuť ich presviedčať, prípadne niečo zmeniť. Ale ak by sa v parlamente celkom zmenil zmysel zákona a veľmi spolitizoval, stiahnem ho.

Veľa ľudí si myslí, že stratifikácia znamená zatváranie nemocníc. Sú presvedčení, že keď to povedal Fico a Danko, tak to tak je. Nemyslíte si, že ste sa ešte pred vyjadreniami politikov mali viac snažiť vysvetliť túto tému ľuďom?

Myslím si, že sme to ľuďom vysvetľovali dosť, urobili to aj hlavní odborníci, pacienti, analytici a napriek tomu niečo také odznelo z úst politikov. Vy neovplyvníte rétoriku politika, vy len môžete povedať, že to je nepochopenie materiálu.

Ale, obrazne povedané, pani v zelovoci v Handlovej si to teraz myslí.

Takéto vyjadrenia ľudí zneisťujú. Prečo to niektorí politici robia? Prečo chcú, aby táto žena, možno ich volička, žila v neistote? Prečo jej nepovedia - Pani, dnes vám ministerka nedokáže zabezpečiť do tridsať minút akútnu zdravotnú starostlivosť. Teraz ministerka nemeria indikátory kvality, teraz nepočíta počty výkonov, teraz vás nemusia operovať v centre, kde sú kvalitní chirurgovia a vybavenie. Prečo jej to nepovedia, ale strašia ju zatváraním nemocníc? Politici sú tu aj na to, aby priznali, čo nie je dobré, a povedali, čo pre to robíme.

Robertovi Ficovi ste boli vysvetľovať, čo reforma znamená. Napriek tomu trvá na svojom. Máte pocit, že stratifikácii rozumie?

Veľmi dobre tomu rozumie. Ale veľmi dobre vníma politickú situáciu a že sa to dá zneužiť na politický boj. Myslím si, že tam je problém. Z odbornej stránky si myslím, že s tým nemá žiaden problém.

Ak reforma v parlamente prejde, nemocnice budú mať jasné pravidlá v tom, aké oddelenia môžu mať a aké služby poskytovať. O päť rokov to začne pacient pociťovať na vlastnej koži. Zoberiete mu urológiu v Poprade alebo hematológiu v Žiari nad Hronom?

Povedzme si, ako je to dnes. Ako ministerka mám pod kontrolou zopár nemocníc. Ostatné môžu zatvárať oddelenia, ako chcú! Keď si nemocnica v Dunajskej Strede povie, že zatvára pediatriu, namiesto toho otvorí estetickú chirurgiu a bude zväčšovať prsníky, ja ako ministerka s tým dnes neviem nič urobiť. V reforme ide o to, že definujeme, aké oddelenia konkrétna nemocnica minimálne musí mať. Vaša nemocnica v regióne bude po reforme poskytovať akútnu starostlivosť - bude mať chirurgov, neu­rológov, pediatrov, internistov, gynekológov, intenzivistov… a ak sa na základe nášho merania kvality ukáže, že je dobré, keď bude operovať mandle alebo mať urológiu, tak ju bude mať.

Takže ak má dnes nemocnica v Skalici desať oddelení, je možné, že jej všetky zostanú tak, ako sú?

Čo sa týka oddelení navyše, oproti tým, ktoré sme definovali ako povinné, zmení sa len to, že budeme sledovať kvalitu a na základe toho rozhodneme, na ktoré výkony alebo celé oddelenia nemocnica bude mať peniaze. Budeme vedieť, koľko robia akých operácií, aké robia výkony, s akým úspechom, a po­dľa toho sa rozhodneme. Je logické aj medicínsky dokázané, že čím menej výkonov lekár urobí, tým sú rizikovejšie pre pacienta. Áno, na 99 percent všetky oddelenia zostanú tak, ako teraz sú.

Ako budete merať kvalitu?

Odmeria to ministerstvo zdravotníctva a hodnotenia budeme poskytovať poisťovniam. Týka sa to aj lekárov. Teraz, keď si idete dať operovať napríklad nádor prsníka, vidíte chirurga, ale neviete, koľko takých operácií má za sebou. Či ste jeho druhá pacientka v živote, alebo to robí päťkrát za deň. Neviete, aké má výsledky, koľko má komplikácií. Po novom, keď je zazmluvnený, znamená to, že počet výkonov je dostatočný a navyše si na stránke ministerstva budete môcť nájsť informácie o počte jeho výkonov a komplikácií.

Stratifikácia teda znamená aj to, že špičková starostlivosť sa bude centralizovať. Pre zdravie pacientov je to nepochybne lepšie, ale sú podľa vás pripravení cestovať za kvalitou? Mnohí nemajú ani auto, ani podporu rodiny.

Neexistuje, aby pri každom činžiaku bola koncová nemocnica. Mali sme prieskum, kde sme sa pýtali ľudí, čo je pre nich prvoradé - blízkosť nemocnice alebo kvalita zdravotnej starostlivosti. Viac ako tri štvrtiny ľudí chcelo kvalitu.

Kvalita je jedna vec, dostupnosť druhá.

Práve pre tých ľudí, ktorí nemajú auto a podporu rodiny, to robíme. Veď aj oni majú právo, aby sa štát postaral, aby ich operoval špičkový lekár. Pretože človek, ktorý nemá podporu, skončí v malej nemocnici a nikto sa tam oňho nebude starať. Viete, mám veľmi rada ľudí a trápilo ma, že jednoduchí ľudia hľadali cestičky, aby ich nejaký dobrý doktor v Bratislave, v Martine videl, lebo sa nevedeli z tej malej nemocnice dostať k špecialistovi. Dostali výmenný lístok, hľadali, kto im operuje nohu, kto im pozrie MRI. Mne je tých ľudí ľúto, lebo keď budú jasné pravidlá, tak neexistuje, že pacient s rozsypaným nádorom v bruchu zostane v malej nemocnici.

Ak sa bude nejaké oddelenie zatvárať, lekár so špecializáciou príde o prácu v malej nemocnici. Chceme od neho, aby sa presťahoval do väčšieho mesta?

Áno, určité výkony budú len na národnej úrovni - napríklad liečba popálenín alebo neurochirurgia. Ak ste šikovný neu­rochirurg, myslím, že sa rád presťahujete do Martina, Banskej Bystrice, Košíc alebo Bratislavy. Asi chcete pracovať s modernou technológiou, so špičkovými sestrami, s kvalitnými kolegami.

Strana Smer je pri moci 12 rokov, za celý ten čas sa v zdravotníctve nič nezlepšilo. Obstojí argument, že všetci jeho ministri sa na stoličke nezohriali dlhšie ako dva roky?

Neobstojí. Keď niekto chce, dá sa urobiť veľa vecí aj za dva roky.

Minimálne jednu kľúčovú ste však nezvládli. Rászochy. Tie už mali o dva roky stáť.

Áno, a my sa tešíme, že sme začali búrať. Ľudia si myslia, že minister môže všetko, ale moje kompetencie sú reálne obmedzené zákonmi. V rámci verejného obstarávania som nemohla nijako inak postupovať. Áno, chcela by som, aby sa stavali Rászochy, ale realita je taká, že som šťastná z toho, že sa aspoň búrajú. Z Čachtického hradu za pol roka Versailles nespravím.

Áno, chcela by som, aby sa stavali Rászochy, ale realita je taká, že som šťastná z toho, že sa aspoň búrajú. Z Čachtického hradu za pol roka Versailles nespravím.
Andrea Kalavská
Premiér Peter Pellegrini a Andrea Kalavská spustili búracie práce na skelete nemocnice na bratislavských Rázsochách. Na fotke: Andrea Kalavská
Premiér Peter Pellegrini a Andrea Kalavská spustili búracie práce na skelete nemocnice na bratislavských Rázsochách. Na fotke: Andrea Kalavská
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

Takže to boli nereálne sľuby na začiatku vládneho obdobia postaviť Rászochy do roky 2021?

V danom čase by to reálne bolo, ak by procesy išli podľa ideálnej predstavy.

Čo iné ste podľa vás chceli urobiť a nevyšlo to?

Nepodarilo sa mi nájsť riešenie, aby sme obmedzili zisk zdravotných poisťovní, a uvidíme, ako to dopadne so stratifikáciou. Tá by riešila aj tento problém.

Naopak, je niečo, čo vás teší? Niečo, čo reálne oceníte aj na vašom internom oddelení, kam sa vrátite?

Som veľmi rada, že sa nám podarilo nakúpiť do nemocníc šestnásť lineárnych urýchľovačov, mnohé onkologické oddelenia mali staré stroje, ktoré sa kazili. Kúpili sme MRI prístroje, cétečká, angiografy, kúpili sme nové postele, veľmi sa teším tejto technickej obnove, teším sa, že pribudli inovatívne onkologické lieky. Je toho viac, ale najväčšiu radosť budem mať zo samotnej reformy, lebo bez nej je to len kozmetika. Obrovskú radosť mám aj z toho, že sa nám podarilo spustiť skríningy niektorých onkologických ochorení či uviesť do života Národný onkologický program.

Je definitívne vylúčené, že pôjdete do politiky?

Nemám tie ambície. Táto kvalita života sa mi nepozdáva. Do politického života akosi nepatrím. Teším sa, že keď skončím, budem normálna doktorka.

Vraciate sa k medicíne, chcete byť radovou lekárkou. Myslíte si, že to bude ešte možné? Ľudia, ktorí sú teraz vaši podriadení, vám budú šéfovať.

Myslím si, že je dobré v rámci osobnej integrity uvedomiť si, že raz ste hore, raz ste dole. Ja sa vlastne ani necítim hore. Jednoducho, taký je život a moja funkcia je časovo veľmi obmedzená. Prišla som na ministerstvo robiť, robiť, robiť, aby sa niečo zlepšilo. A keď pôjdem na interné, budem zase robiť, robiť, robiť, aby som pomohla svojim pacientom. Možno v rámci pokory je to fajn.

Budete v niečom iná ako pred skúsenosťou z politiky?

Keď som išla na ministerstvo, veľmi som kritizovala, čo je zlé, aké to je zlé, ale po tejto skúsenosti už bude moja kritika opatrnejšia. Kritizovať je extrémne ľahké, na druhej strane sa pozrite, čo kritizujete a čo ste urobili, aby to fungovalo. Prepáčte, keď doktori kritizujú, ako to nefunguje, a o druhej chcú zdúchnuť z roboty, tak asi niečo nefunguje. Dokážem už lepšie vidieť v súvislostiach.

Stále ste v kontakte s medicínou, keď máte čas, pracujete na internom oddelení v univerzitnej nemocnici. Ako sa k vám správajú pacienti?

Je to komplikované. Raz som išla na vizitu a pacientka zakričala: „Ježišmária, je tu ministerka, počkajte, prezlečiem si košeľu.“ Nevedia ma brať ako lekárku.

Niekto z pacientov vám už aj nadával?

Zatiaľ nie, ak, tak povedali, aby som s tým niečo urobila.

Nebojíte sa, že keď budete v medicíne opäť každý deň, budete sa stretávať so zlými reakciami pacientov na vaše výsledky?

Jasné, že také reakcie budú, počítam s tým. Nebude to ľahké. Ale som doktor, tak azda sa viac budeme baviť o liečbe.

Keď vám raz dcéra Lujza povie, že chce ísť do politiky, čo urobíte? Čo jej poviete?

Nech žije taký život, aby bola spokojná a šťastná. Neviem, či politika môže niekoho robiť spokojným a šťastným.

Pôjdete si vyčistiť hlavu do Afriky? Alebo do Kambodže? Vladimír Krčméry tam stále súrne potrebuje lekárov.

To je niečo, čo môže človeka spraviť spokojným a šťastným. Dúfam, že keď dcéra bude väčšia, že sa tam vrátim.

Každý minister má nálepku - Zuzana Zvolenská a piešťanské CT, Tomáš Drucker a desaťeurovky. Akú nálepku, dúfate, budete mať vy?

Tá, ktorá niečo urobila.