Peter Hupka

Gomeru, druhý najmenší z&nbsp;Kanárskych ostrovov, obýva necelých 23-tisíc ľudí. Na tunajších 370 štvorcových kilometroch zeme však nájdete oveľa viac iného života. Najmä v&nbsp;podobe stromov, neustále zachytávajúcich vlahu z&nbsp;ovzdušia a&nbsp;tvoriacich malebnú zelenú čiapku okrúhleho vulkanického ostrova. Najmarkantnejšia je vo vyšších polohách od 700 takmer do 1 500 metrov, kde sa každodenne tvoria hmly a&nbsp;nízka oblačnosť z&nbsp;vlhkosti prinášanej pasátmi. „Čiapku“ Gomery tvoria najmä vzácne vavrínové lesy pralesovitého typu, nazvané laurisilva, ktoré nájdeme až na sedemdesiatich percentách územia Národného parku Garajonay. Takéto pralesy kedysi pokrývali väčšinu európskeho kontinentu, no pre zmeny klímy postupne ustúpili a&nbsp;nájdeme ich už len na Ma­deire, Kanárskych ostrovoch a&nbsp;Azorách. V&nbsp;tomto smere patrí Gomera k&nbsp;významným lokalitám a&nbsp;aj preto je Národný park Garajonay zapísaný od roku 1986 na listine UNESCO.

Pobrežie kruhovej Gomery meria približne sto kilometrov, no oveľa zaujímavejšie je túlať sa vnútrozemím. Ostrov je rajom peších turistov. Súhrnná dĺžka značených trás na tomto kúsku zeme dosahuje až 600 kilometrov. Výlety do „chlpatých lesov“, ktorých stromy sú husto porastené machmi a&nbsp;lišajníkmi, majú svoje špecifické čaro. Magické výhľady sa striedajú s&nbsp;hmlou či tajomným prítmím, stromy akoby vedeli vnímať a&nbsp;bez slov rozprávať. Stačí kráčať v&nbsp;samote, tichu a&nbsp;bez náhlenia. Nie je podstatné, kam presne, dôležité je ako. Keď máte radi hory, môžete sa vybrať aj na Fortalezu de Chipude vysokú 1 231 metrov či dolinou Lo del Gato k&nbsp;typickému skalnému vrcholu Roque de Agando. Ide o&nbsp;160-metrovú skalnú vežu, ktorej vrchol dosahuje nadmorskú výšku 1 250 metrov. Tvorená je takzvaným vulkanickým krkom, prívodovou štruktúrou niekdaj­šieho vulkánu –&nbsp;stuhnutou výplňou sopečného komína, ktorým kedysi horúca magma putovala na povrch. Ak túžite stáť na najvyššom bode, na Gomere to nepredstavuje výraznejší problém. Na vrchol Alto de Garajonay, ktorý leží vo výške 1 487 metrov nad morom, je to z&nbsp;miesta zvaného Pa­jarito príjemná prechádzka. Pohľad na veľkú časť Gomery i&nbsp;na susedné ostrovy Tenerife a&nbsp;La Palma bude najkrajšou odmenou za nenáročný&nbsp;výstup.

Pobrežné zóny ostrova sú podstatne suchšie, najmä na južnej strane. Možnosť zavlažovania a&nbsp;prihnojovania v&nbsp;kombinácii s&nbsp;vhodnou pôdou a&nbsp;klímou však robí tieto zóny zaujímavými pre poľnohospodárstvo. Najmä v&nbsp;oblasti dedinky La Dama na juhozápade sa pestujú banány. Ich plantáže sú ohradené, často aj prekryté sieťami, ktoré predstavujú ochranu pred slnkom a&nbsp;vetrom, zvyšujú produktivitu a&nbsp;znižujú spotrebu vody. Miesta s&nbsp;banánovými plantážami spoznáte zďaleka nielen vďaka sieťam a&nbsp;vodným nádržiam, ale i&nbsp;podľa typického zápachu hnojiva. Je možné, že po ich návšteve si tieto chutné plody na nejaký čas odpustíte. Na rozdiel od iných sfér miestneho života sa na plantážach pracuje rýchlo a&nbsp;usilovne. Nad La Damou sa zoznámime s&nbsp;trojicou domácich chlapov pracujúcich pri zbere plodov. Antonio, Jesús a&nbsp;Jorge rýchlo vynášajú zabalené a&nbsp;ešte zelené trsy banánov z&nbsp;plantáže, najstarší z&nbsp;trojice zároveň zakaždým mačetou odsekne hlavný mäkký kmeň stromu. „Je to len jednoročná rastlina, už by nerodila. Preto ju zotneme a&nbsp;na jej miesto sa dostane niektorý z&nbsp;mladších bočných kmeňov,“ vysvetľuje Antonio. Na naše otázky odpovedá ochotne, no veľa mu ich položiť nestihneme. S&nbsp;kolegami v&nbsp;okamihu zmizne v&nbsp;banánovom lese a&nbsp;už len zďaleka možno začuť občasné presne mierené rany.

„Tam nepozerajte, domáci majú 75-percentnú zľavu,“ dozvedáme sa v&nbsp;prvý deň od slečny v&nbsp;prístave Los Cristianos na Tenerife predávajúcej za okienkom lodné lístky na susednú Gomeru, keď si dovolíme spýtať sa, prečo je približne z&nbsp;jedenástich eur, ktoré platila pani pred nami, v&nbsp;okamihu takmer päťdesiat. Ceny lodných lístkov a&nbsp;leteniek sú na súostroví pre miestnych rezidentov výrazne výhodnejšie. Takýmito opatreniami i&nbsp;nízkou cenou benzínu, ktorý vyjde na 1,20 eura za liter, si zrejme španielska vláda kupuje lojalitu domácich, ktorých tak bude oveľa menej pokúšať myšlienka potenciálnych benefitov osamostatnenia. To napriek ojedinelým nápisom „Canarias Libre!“ na stenách domov nie je na programe dňa. Socialistické a&nbsp;antiimperialistické hnutia smerujúce k&nbsp;osamostatneniu a&nbsp;sebaurčeniu Kanárskych ostrovov boli aktívne najmä v&nbsp;60. a&nbsp;70. rokoch minulého storočia a&nbsp;podporovali ich aj vlády Líbye a&nbsp;Alžírska. Niektoré z&nbsp;nich, na­príklad Ľudový front Kanárskych ostrovov&nbsp;–&nbsp;FREPIC, sú síce aktívne dodnes, no majú len okrajový význam. A&nbsp;vzhľadom na pozíciu, ktorú zastávajú voči Západnej Sahare, sa dá predpokladať, že ich teraz podporuje cudzia vláda, zrejme marocká.

Možno sme „silne pozadu“ za modernou realitou, no nájsť ubytovanie aj bez internetovej rezervácie nebývalo nikde na svete donedávna žiadny problém. Možno s&nbsp;výnimkou exponovaných miest v&nbsp;čase veľkej kultúrnej či spoločenskej akcie. Na Gomere i&nbsp;susedných ostrovoch je však zrazu všetko inak. Aj v&nbsp;malých dedinách v&nbsp;hornatom vnútrozemí vás poľahky odbijú so slovami: „Máme plné!“ A&nbsp;keď sa spýtate, ako je to možné, môžete dostať lakonickú odpoveď: „Lebo celý svet je dnes na Gomere!“ Navyše domáci sa tam naozaj nepretrhnú. Buď vám ktosi do telefónu pravdivo odpovie, že má síce voľné, ale o&nbsp;pol deviatej večer sa mu už nikoho ubytovávať nechce, alebo vás korpulentná panička trebárs z&nbsp;dedinky Arure „skasíruje“ dopredu a&nbsp;podá kľúč so slovami: „Je to dom číslo 71 tristo metrov od nás.“ Keď sa v&nbsp;hmle a&nbsp;vo vetre po dvadsiatich minútach bezradní vrátite, neochotne vám cestu ukáže pomocou „sprievodného vozidla“ a&nbsp;v&nbsp;duchu si určite klopká po čele, akí sú tí cudzinci zaostalí. Pôvodní obyvatelia sú pri práci s&nbsp;ľuďmi takmer vždy hrubí a&nbsp;neobratní, no dominujúcej nemeckej klientele to zjavne nevadí. „Tí sa budú usmievať, aj keď im naservírujete zvyšky a&nbsp;naúčtujete trojnásobok ceny,“ vraví nám neskôr jeden z&nbsp;mála vtipných domácich v&nbsp;mestečku La Calera. <a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/zahranicie/zelenou-ciapkou-carovny-ostrov-plny-prirodnych-kras-nespomina-kristofa-kolumba-dobrom/2" target="_self">POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</a>

Viac foto z čarovného karibského ostrova v GALÉRII

V&nbsp;údolí Valle Gran Rey na západe ostrova počuť nemčinu najčastejšie. Tamojšie pláže, mestá i&nbsp;prístav sú plné ľudí z&nbsp;krajiny, ktorej patrí v&nbsp;EÚ prvenstvo v&nbsp;počte obyvateľov a&nbsp;ktorí sa tam radi vydávajú i&nbsp;na niekoľko týždňov či mesiacov počas sivej európskej zimy. Kedysi sa tam však nehovorilo po nemecky ani po španielsky, ale pískalo. Jazyk pôvodných obyvateľov súostrovia Guančov mal totiž aj formu hvízdania. Ním sa domorodci vedeli dohovoriť na vzdialenosť niekoľkých kilometrov, a&nbsp;to najmä vďaka akustike uzavretých dlhých dolín. Pískanie Guančov je súčasťou príbehu, ktorý bol začiatkom konca ich kultúry. Po Béthencourtovej výprave v&nbsp;roku 1402 sa začala epocha dobývania Kanárskych ostrovov Kastílskou korunou. Spôsob, akým obsadzovanie súostrovia prebiehalo, mnohí autori označujú slovom genocída a&nbsp;zvolená taktika sa neskôr stala modelom pri kolonizácii Ameriky, v&nbsp;ktorej Gomera zohrala vedľajšiu úlohu. O&nbsp;nej si ešte povieme. Kým domorodí obyvatelia viacerých ostrovov sa hneď rozhodli pre ozbrojený odpor, na Gomere sa aspoň čiastočne a&nbsp;dočasne pokúsili o&nbsp;dohody s&nbsp;Kastílčanmi a&nbsp;Portugalcami. Krehký mier neraz závisel od horlivosti konkrétneho conquistadora a&nbsp;jeho vzťahov s&nbsp;miestnymi náčelníkmi. Kým Hernán Peraza starší na Gomere uzavrel zjednocujúci pakt so zástupcami dvoch regiónov ostrova, jeho vnuk, Hernán Peraza mladší, dohody porušil, čo bolo spúšťačom veľkej tragédie najmä pre domorodcov.

Peraza mladší zviedol mladučkú kmeňovú princeznú Iballu, ktorá už bola snúbenicou niektorého z&nbsp;mladých náčelníkov, a&nbsp;po zasadnutí staršinov s&nbsp;najväčšou autoritou sa kmeňový vodca Hupalupa rozhodol mladého Perazu zatknúť. Zatknutím poverili Hautacupercheho a&nbsp;ten sa vydal k&nbsp;jaskyni, kde sa milenci stretávali. Hoci Iballa rozumela pískaniu prichádzajúcich členov svojho kmeňa a&nbsp;Perazu varovala, na úteku ho Hautacuperche so spolubojovníkmi zabil kopijou. Skúsenejší Hupalupa vedel, že od tohto momentu bude všetko už len horšie, no bolo príliš neskoro. Nasledovalo povstanie domorodcov, pred ktorým sa vdova po Perazovi s&nbsp;rodinou ukryla vo veži Torre del Conde v&nbsp;San Sebastiáne. Onedlho už boli na ceste posily z&nbsp;Gran Canarie a&nbsp;povstanie sa skončilo zabitím jeho vodcu Hautacupercheho. Kastílsky šľachtic Pedro de Vera, veliteľ posíl, sľúbil domorodcom odpustenie a&nbsp;povolil im účasť na pohrebe, išlo však o&nbsp;štandardnú lesť, typickú črtu dobyvateľov. Všetkých domorodých mužov a&nbsp;chlapcov vo veku nad pätnásť rokov conquistadori na mieste bez milosti zavraždili a&nbsp;ženy a&nbsp;deti predali do otroctva. Jedna tragédia bola dokonaná, kým ďalšia, ešte väčšia, čakala na svoju príležitosť. Svoju rolu v&nbsp;nej zohrala i&nbsp;vdova po Perazovi Beatriz de Bobadilla y Ossorio, no v&nbsp;tej hlavnej bol istý veľmi známy moreplavec a&nbsp;jeho ambície.

Prejsť na východ ostrova cez hory môže byť oddychom od historickej lekcie z&nbsp;Valle Gran Rey. No i&nbsp;tam nás prekvapí naše velikášstvo. Mnohí ľudia akosi podvedome inklinujú k&nbsp;monumentálnym dielam, ale ich tvorba môže dopadnúť rôzne. Buď sa stanú obľúbenými ikonami, ako tie, ktoré zdobia centrum Paríža či vrch Corcovado v&nbsp;brazílskom Riu, alebo sa zámer veľmi nevydarí. Vyhliadke Cristo Sagrado Corazón nad San Sebastiánom síce nemožno uprieť vynikajúci pohľad na okolie, deväť metrov vysoká socha Krista na 30-metrovom podstavci však zanechá v&nbsp;návštevníkovi zmiešané pocity. Či už je to stvárnením skulptúry, dlhým hromozvodom, ktorý obrovskej soche vychádza z&nbsp;chrbta, alebo výškou investície, ktorá mohla vyť využitá účelnejšie. Je však akési prirodzené, že často sa viac venujeme forme než obsahu. Aj spomínané dielo má málo spoločného s&nbsp;podstatou kresťanstva, no stále oveľa viac než činy temných conquistadorov, ktorí sa zaň, žiaľ, často schovávali.

Večerná prechádzka uličkami hlavného mesta ostrova San Sebastián de La Gomera môže mať prekvapivé rozuzlenie. Rozšafní starčekovia hrajú v&nbsp;prístave domino, kým ich tma a&nbsp;vietor nevyženú domov. Ulice osirejú. Po zotmení smerujeme do reštaurácie na konci pobrežnej promenády pomenovanej po objaviteľoch Avenida de los Descubridores, kam nás poslala tamojšia obyvateľka Irma. Na miesto sa však ani nedostaneme. Príčinou nie je vzdialenosť, ale príšerný zápach splodín malej elektrárne spaľujúcej naftu, ktorá zásobuje elektrinou deväťtisícové mestečko a&nbsp;jeho okolie. Predstava romantickej večere v&nbsp;takomto ovzduší pôsobí absurdne, problémom je aj chôdza touto časťou mesta. Preto sa rýchlo obraciame späť. Neskôr sa dozvieme, že osem pevných dieselových generátorov a&nbsp;dva mobilné, ktorými tepelná elektráreň s&nbsp;názvom El Palmar disponuje, majú výkon čosi vyše dvadsiatich megawattov a&nbsp;jej stopercentným vlastníkom je španielska firma Endesa. Premýšľame, či máme „iba smolu“ v&nbsp;podobe silného vetra, ktorý ženie splodiny presne naším smerom, alebo voľba lokality elektrárne, ležiacej vzdušnou čiarou len 600 metrov od centrálneho námestia San Sebastiána, nebola úplne ideálna. V&nbsp;každom prípade sa „tešíme“ na rok 2035 a&nbsp;čaro elektromobility aj v&nbsp;jej lokálnych špecifikách. Ak budú chcieť všetci domáci i&nbsp;turisti jazdiť ekologicky, je veľmi pravdepodobné, že počet dieselových generátorov bude potrebné násobne zvýšiť.

Na námestí Plaza de la Constitución v&nbsp;centre San Sebastiána možno naraziť na neveľkú sochu Krištofa Kolumba. Ten sa tam v&nbsp;roku 1492 zastavil so známou trojicou lodí na svetoznámej plavbe „západnou cestou“ do Ázie, ktorá sa skončila objavením Nového sveta. Na Gomere sa zdržal mesiac, čo bolo podstatne viac, než by si vyžadovalo doplnenie potravín a&nbsp;vody pre posádky lodí Niña, Pinta a&nbsp;Santa María. Viaceré zdroje uvádzajú, že príčinou bol románik s&nbsp;miestnou grófkou a&nbsp;už spomínanou čerstvou vdovou Beatriz de Bobadilla y Ossorio, ktorá mu s&nbsp;prípravami pomáhala. Kolumbus ju navštívil počas svojich plavieb ešte dvakrát, a&nbsp;to v&nbsp;rokoch 1493 a&nbsp;1498.

Kým odvahu slávnemu talianskemu moreplavcovi a&nbsp;objaviteľovi v&nbsp;španielskych službách, ktorý absolvoval spolu štyri plavby cez Atlantik, uprieť nemožno, jeho snaženie ťažko hodnotiť pozitívne. Kontakty Európy s&nbsp;novoobjaveným kontinentom boli síce len otázkou času, no pre chamtivosť a&nbsp;krutosť ich hlavných aktérov, ako aj ich vládcov sa stali v&nbsp;prvom rade tragédiou domorodého obyvateľstva novoobjavených území. A&nbsp;začiatkom ich bolestivého konca. Bolo by naivné myslieť si, že o&nbsp;tom Kolumbus vopred nevedel. Osud domorodcov z&nbsp;Gomery mu bol dôverne známy a&nbsp;neskôr sa na príkoriach páchaných na ľuďoch spoza oceánu osobne zúčastňoval.

Pod zelenou čiapkou: Čarovný ostrov plný prírodných krás nespomína na Krištofa Kolumba v dobrom

Peter Hupka

Výber pre vás

Pod zelenou čiapkou: Čarovný ostrov plný prírodných krás nespomína na Krištofa Kolumba v dobrom

Peter Hupka

Súvisiace články

Najkrajší malý domček vyrástol pri Dunaji. Nemá toalety ani kuchyňu, no spať v ňom túži každý

Lezú na hory, spia pri ohni. Našli sme svadobné fotky novomanželov, na aké si trúfnu len rebeli

Najkrajšiu európsku železničnú trať nájdete na Balkáne: Zarazili nás kontrasty

Stamatisova tragédia: Na bájnom gréckom ostrove sme našli muža, ktorý vystaval kostol

Hortovo mesto: V Bruseli sme unikli pred nudnými administratívnymi budovami a objavili poklady

Únava a nedostatok vojakov: Navštívili sme prvé frontové línie

Výber pre vás