Martin Domček

Misia nazvaná Lucy má zaujímavý nielen cieľ, ale aj názov. Za ten môže čiastočne Bea­tles, čiastočne stará kostra.

V&nbsp;čase, keď sa rozhodovalo o&nbsp;jej definitívnom pomenovaní (jún 2017), uplynulo presne 50 rokov od vydania slávneho albumu Beatles Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band s&nbsp;nemenej slávnou pesničkou Lucy In The Sky With Diamonds. Niektorí hovoria, že jej snový a&nbsp;trochu surrealistický text bol inšpirovaný známou knihou Lewisa Carrolla Alica v&nbsp;krajine zázrakov, John Lennon tvrdil, že ho k&nbsp;nej priviedla kresba jeho vtedy trojročného syna a&nbsp;zlé jazyky hovoria niečo o&nbsp;LSD.

Lucy je však zároveň legendárna kostra ženy z&nbsp;druhu Australopithecus afarensis. V&nbsp;podstate ide o&nbsp;druh predchádzajúci ľuďom, teda rodu Homo. V&nbsp;roku 1974 ju objavil antropológ Donald Johanson. Počas oslavy tohto objavu hrala v&nbsp;rádiu práve zmienená skladba od Beatles, a&nbsp;tak kostra z&nbsp;obdobia, keď sa cesty ľudí a&nbsp;opíc definitívne rozišli, dostala meno Lucy.

Čo má toto všetko spoločné s&nbsp;pripravovanou misiu NASA k&nbsp;najstarším Jupiterovým asteroidom, patriacim medzi trojanské, teda také, ktoré, zjednodušene, obiehajú v&nbsp;stabilizovanej pozícii po rovnakej obežnej dráhe ako ich materská planéta?

NASA v&nbsp;drvivej väčšine prípadov používa na označenie nových misií akronymy, Lucy patrí k&nbsp;málu výnimiek. Tak ako pôvodná kostra hominida stála pri zrode ľudí, najstaršie Jupiterove asteroidy sú fosílie stojace pri zrode planét v&nbsp;našej slnečnej sústave a&nbsp;sú z&nbsp;rovnakého „pôrodného“ materiálu.

Môžu nám teda nielen pomôcť zistiť, ako sa planéty utvárali, ale kolízia s&nbsp;jedným z&nbsp;podobných prastarých asteroidov mohla mať zásadný vplyv na to, ako sa formovala Zem, jej atmosféra a&nbsp;oceány. Práve takýto asteroid, presnejšie zrážka s&nbsp;ním možno bola križovatkou, na ktorej sa rozhodovalo, ako sa bude Zem ďalej utvárať a&nbsp;či na nej vznikne život. Na túto zvláštnu kostru si spomenul jeden z&nbsp;iniciátorov misie Harold Levison zo&nbsp;Southwest Re­search Institute (SwRI) v&nbsp;americkom Colorade, keď rozmýšľal o&nbsp;jej zmysle a&nbsp;cieľoch.

Trojanské asteroidy okolo Jupitera mali pre utváranie našej planéty rovnaký význam ako kos­tra Lucy pre napredovanie ľudského druhu. Samozrejme, paralela medzi asteroidmi a&nbsp;„malými diamantmi“ na oblohe sa núkala sama. Takže bolo rozhodnuté - k&nbsp;Jupiteru poletí Lucy a&nbsp;tentoraz nejde o&nbsp;žiadnu komplikovanú skratku, je to naozaj ženské meno.

Teda, aby sme boli presní - prvé rozhodovanie o&nbsp;misii prebiehalo niekedy v&nbsp;roku 2013, o&nbsp;jej konečnom názve v&nbsp;roku 2017. Vtedy dostala základný charakter a&nbsp;NASA ju zaradila medzi potenciálne realizovateľné projekty. Či sa však naozaj uskutoční, sa ešte nevedelo.

Rozhodlo sa o&nbsp;tom až teraz, môžeme byť dokonca konkrétni - stalo sa to v&nbsp;posledný októbrový deň tohto roku. Vtedy totiž k&nbsp;tejto misii zverejnili správu, ktorá mala formálne označenie Key Decision Point C. Ide o&nbsp;mimoriadne dôležitý dokument, ktorý pri každom projekte rozhoduje o&nbsp;jeho predĺžení z&nbsp;plánovacej do vývojovej fázy. Táto správa v&nbsp;prvom rade určí časový harmonogram a&nbsp;finančný rozpočet misie. Zároveň spresní jej cieľ, na jeho základe definuje vedecké vybavenie sondy a&nbsp;určí aj potenciálne riziká súvisiace s&nbsp;projektom. Najdôležitejšou informáciou z&nbsp;nej je dátum realizácie - sonda by sa na svoju dvanásťročnú cestu mala vydať v&nbsp;októbri 2021. Jednotlivé ciele navštívi v&nbsp;rozpätí rokov 2025 až 2033.

Vedci stojaci za projektom však nemajú ešte vyhrané, Lucy musí prejsť jednou dôležitou fázou, nazvanou Critical Design Review. V&nbsp;nej sa detailne posúdi systémový dizajn sondy a&nbsp;ak nebudú žiadne výhrady, začne sa s&nbsp;výrobou Lucy a&nbsp;jej jedno­tlivých vedeckých inštrumentov. Nebude to žiaden drobček - sonda by na dĺžku mala merať 13 metrov,&nbsp;dva solárne panely budú mať priemer 6 metrov (každý) a&nbsp;nebude chýbať ani dvojmetrová anténa s&nbsp;vysokým ziskom.

Misia Lucy je unikátna nielen tým, že je historicky prvá smerujúca k&nbsp;Jupiterovým trojanom, ale zároveň je prvá, ktorá je nasmerovaná až k&nbsp;siedmim rozličným cieľom. Patrí k&nbsp;nim šesť trojanov a&nbsp;takzvaný Hlavný pás, čo je oblasť medzi Marsom a&nbsp;Jupiterom, kde sa nachádza mnoho asteroidov, respektíve planétok. Ide o&nbsp;ciele z&nbsp;väčšej časti vytvorené z&nbsp;protoplanetárneho disku, kde sa pre gravitačnú silu Jupitera nemohlo vytvoriť jedno väčšie teleso, takže možno jednoducho skúmať zárodočný materiál planét v&nbsp;jeho pôvodnej podobe. Preto vedecké vybavenie sondy bude zamerané na štúdium jeho geologického zloženia, zloženia povrchu a&nbsp;ich celkovej štruktúry.&nbsp;

Hudba vesmírna: Misiu NASA k Jupiterovým asteroidom pomenovali po pesničke Beatles

Výber pre vás

Hudba vesmírna: Misiu NASA k Jupiterovým asteroidom pomenovali po pesničke Beatles

Súvisiace články

NASA oživila ambiciózny projekt: Jeho cieľom je vyslať ľudskú posádku na prieskum Venuše

VIDEO: Legendárny Keplerov ďalekohľad sa navždy odmlčal

Hranice Únie by mohla chrániť umelá inteligencia

Výber pre vás