Martin Domček

NASA&nbsp; vydala oficiálne vyhlásenie, v&nbsp;ktorom potvrdila, že slávnemu lovcovi planét sa minuli aj posledné zbytky paliva, takže ho nedokáže orientovať a&nbsp;ani preniesť z&nbsp;neho dáta na Zem. To znamená, že vesmírne observatórium je pre nás nenávratne stratené.

Teleskop bol pomenovaný po nemeckom matematikovi, astronómovi a astrológovi Johannesovi Keplerovi, ktorý sa preslávil najmä formulovaním zákonov o obehu nebeských telies v slnečnej sústave, no privyrábal si aj ako renomovaný astrológ.

Keplerov teleskop sa stal najúspešnejším objaviteľom planét mimo našej slnečnej sústavy. Podarilo sa mu ich objaviť vyše 2 600, k tomu však treba prirátať ešte vyše 2 200, ktoré čakajú na ďalšie merania, aby potvrdili ich existenciu. A čo je najdôležitejšie - podarilo sa mu nájsť 30 exoplanét podobných Zemi, ktoré sa nachádzajú v zóne života.

&nbsp;Vyhlásenie NASA neprišlo ako blesk z&nbsp;čistého neba. O&nbsp;tom, že ďalekohľadu dochádza palivo, sme písali už koncom augusta, vtedy však nikto nevedel, koľko mu ho zostáva naozaj. Napokon sa ho podarilo udržať v&nbsp;chode ešte dva mesiace.&nbsp;&nbsp;

K poslednej väčšej aktivite ho prebudili začiatkom augusta s cieľom nasmerovať ho tak, aby bolo možné stiahnuť dáta z posledného pozorovania, označeného ako Campaign 18. Deviateho augusta NASA oznámila, že manéver sa podaril a dáta sa úspešne odoslali na Zem.

O špičkový nástroj na pozorovanie exoplanét neprídeme úplne. Chystá sa totiž niekoľko veľkých a drahých projektov. Jeden z ich cieľov je práve pátranie po mimozemskom živote a miestach, kde by sa mohol vyskytovať. Umožnia nám objaviť nové vzdialené planéty a dovidieť tam, kam to doteraz nebolo možné.

<br>Jedným z nich je nové vesmírne observatórium TESS, teda Transiting Exoplanet Survey Satellite. Práve ono sa považuje za priameho pokračovateľa Keplerovho vesmírneho teleskopu. TESS, ktorý stál približne štvrť miliardy dolárov, vyrazil na svoju misiu v polovici apríla tohto roku a je už na obežnej dráhe, by ho mal viac než plnohodnotne nahradiť. Jeho misia by mala trvať minimálne dva roky.

V rovnakom čase mala podľa plánov z roku 2007 vypustiť svojho lovca exoplanét aj európska agentúra ESA. Bude sa volať PLATO, teda PLAnetary Transits and Oscillations of Stars. V priebehu rokov do jeho vývoja a prípravy zasiahli rozpočtové škrty, takže do vesmíru sa zrejme na svoju minimálne 4-ročnú misiu dostane až v roku 2026.

Určite ho teda predbehne jeden z najdôležitejších nástrojov na výskum vesmíru - vesmírny teleskop Jamesa Webba s cenou šplhajúcou sa k deviatim miliardám dolárov. Ten má pre zmenu nahradiť legendárny Hubblov teleskop.

VIDEO: Legendárny Keplerov ďalekohľad sa navždy odmlčal

Výber pre vás

VIDEO: Legendárny Keplerov ďalekohľad sa navždy odmlčal

Súvisiace články

Muži verzus ženy: Kto je vhodnejší na vesmírne lety?

Živá Európa? Ak na Jupiterovom ľadovom mesiaci existujú stopy po živote, podľa vedcov by nemalo byť komplikované nájsť ich

Sabotáž na vesmírnej stanici?

NASA oslavuje 60 rokov svojej existencie: Čo všetko stihli a ako ovplyvnili svet?

Ruská raketa Sojuz pri štarte zlyhala, posádka musela núdzovo pristáť

Výber pre vás