Ak svadba, tak v Rakúsku! Slováci rovnakého pohlavia sa berú u susedov

Sobáše našich homosexuálov a lesieb v Rakúsku raketovo narastajú

Majú rovnaké pohlavie, milujú sa a berú v susednom Rakúsku

Felícia Boronkayová

Naša krajina v&nbsp;tomto pripomína Polnočné kráľovstvo z&nbsp;rozprávky Pyšná princezná. Storočím aj systémom. Keď si chcel šuster zaspievať, musel vybehnúť do krajiny kráľa Miloslava, pretože doma mu to zakázali. Niečo podobné dnes musia podstupovať páry rovnakého pohlavia. Ak sa chcú zosobášiť, musia na západ. Najbližšie im túto službu poskytnú hneď za hranicami v&nbsp;Hainburgu.

Tam sa so svojou polovičkou vybral aj novomanžel Ján, ktorý chce zostať v&nbsp;anonymite, inak je všetko jeho autentická skúsenosť. S&nbsp;manželom nie sú jediní, ktorí si zašli po „požehnanie“ k&nbsp;našim susedom. „Rakúšania prijali zákon pre oficiálne manželstvá párov rovnakého pohlavia už v&nbsp;roku 2019, ale platil len pre domácich. V&nbsp;roku 2021 ho novelizovali a&nbsp;rozšírili pre cudzincov,“ zhrnie stručne históriu a&nbsp;dodáva, že len na matrike v&nbsp;Hainburgu sa za rok zosobášilo desať slovenských párov, čo je raketový nárast. Nehovoriac o&nbsp;tom, že toto hraničné mestečko nie je jediné. Zaklopať na matriku môžete hocikde v&nbsp;celej krajine, čiže tých sobášov môže byť podstatne viac.

„Papierovačiek je presne toľko, koľko musí absolvovať heterosexuálny pár. Okrem žiadosti o&nbsp;sobáš sme museli doniesť dva dôležité papiere,“ hovorí Ján. „Rodný list, ktorý nesmie byť starší ako pol roka. Najväčšou komplikáciou bolo čestné vyhlásenie v&nbsp;nemčine, overené slovenským notárom, že nemáme nikde inde iný záväzok, teda manžela.“ Keď dokázali, že sa neplánujú dopustiť bigamie, čo znie v&nbsp;slovenskom kontexte až smiešne, mohli predstúpiť s&nbsp;rodinou, so svedkami a&nbsp;s&nbsp;priateľmi pred oddávajúceho.

„Samotný obrad na matrike nás vyšiel približne na 150 eur,“ sumarizuje Ján. „Ľudia z&nbsp;rakúskej matriky sa k&nbsp;nám správali rovnako ako k&nbsp;heterosexuálnym párom. O&nbsp;sobáš sme žiadali päť mesiacov pred ním a&nbsp;oni nám ponúkli niekoľko termínov. Pýtali sa, či si prajeme slávnostný príchod pred oddávajúceho, či majú byť obrúčky pripravené na podnose alebo ich prinesie svedok, či chceme alebo nechceme prvý manželský bozk,“ vymenúva detaily, ktoré s&nbsp;úradníkmi riešili. „Obrad trval asi pol hodiny, odohrával sa v&nbsp;nemčine. My sme mali tlmočníka, zabezpečili sme si ho sami. Najsmutnejšie bolo povedať nemecké ja, preto sme k&nbsp;nemu obaja pridali aj slovenské áno,“ prezrádza svoje pocity Ján. Zo strany úradníkov necítili žiadne odsúdenie, boli k&nbsp;nim milí. „Berú to ako každý iný sobáš. Bol to úžasný pocit, konečne sme sa cítili ako plnoprávni občania so všetkým, čo k&nbsp;tomu patrí,“ pokračuje. S&nbsp;partnerom boli obaja v&nbsp;obleku a&nbsp;svadobná kytica sa nehádzala. Priezvisko majú na sobášnom liste každý svoje, Ján však chcel prijať aj priezvisko svojej polovičky, na Slovensku však narazil na problém.

„Na základe slovenského práva môžete mať len jedno priezvisko, jediná výnimka existuje na základe sobášneho listu, a&nbsp;to pribrať priezvisko partnera alebo partnerky. Keď som povedal, že sme homosexuálny pár, nešlo to. Odôvodnili to tým, že by museli na základe rakúskeho sobášneho listu vydať slovenský, ale tento sobáš u&nbsp;nás neplatí, takže to nie je možné,“ rozmotáva zložitý proces. „Môžem si však žiadať výnimku na okresnom úrade,“ čo zatiaľ zvažuje.

Z&nbsp;Hainburgu teda odišli s&nbsp;osvedčením, po sobášny list sa musia do Hainburgu vrátiť. Doma im síce bude nanič, ale kdekoľvek vo svete, kde nezaspali v&nbsp;stredoveku, by si mohli užívať výhody manželského zväzku – dostávať informácie o&nbsp;zdravotnom stave manžela, poberať rôzne prídavky, dediť po sebe, poberať vdovský dôchodok v&nbsp;prípade smrti a&nbsp;podobne.

„Keď si pozriete mapu, ide takmer o&nbsp;celú západnú Európu vrátane silne katolíckeho Španielska. V&nbsp;súčasnosti je trend meniť registrované partnerstvo na manželstvo a&nbsp;práve na mape vidíte tú ostrú hranu, ako keby stále existovala železná opona, ibaže teraz je to akoby hranica medzi konzervativizmom a&nbsp;liberalizmom,“ zamýšľa sa Ján. „Jediná výnimka je Estónsko, ktoré ako prvá postkomunistická krajina prijala pred dvomi-tromi mesiacmi inštitút manželstva ľudí rovnakého pohlavia,“ dodáva. Najďalej je asi Spojené kráľovstvo, ktoré povoľuje registrované partner­stvá aj manželstvá, stačí si vybrať.

Možno sa teraz pýtate, či Jánovi s&nbsp;manželom nestačilo registrované partnerstvo, prečo sa „museli“ rovno brať? „Registrované partnerstvo je umelo vytvorený právny vzťah a&nbsp;vidím tam dve roviny – praktickú a&nbsp;pocitovú,“ púšťa sa do vysvetľovania Ján. „Praktická je niečo ako prechodný článok k&nbsp;manželstvu a&nbsp;líši sa tým, že v&nbsp;každej krajine, kde ho prijali, má inú legislatívu. V&nbsp;jednej nemôžete po sebe dediť, v&nbsp;druhej nemáte nárok na dávky, ale manželstvo je medzinárodný štandardný zväzok, ktorý má v&nbsp;zásade všade rovnaké právne účinky,“ analyzuje. „Pocitový rozdiel je v&nbsp;tom, že keď Česi prijali v&nbsp;roku 2006 zákon o&nbsp;registrovaných partnerstvách, bolo to pre túto menšinu obrovské víťazstvo, ale roky plynuli a&nbsp;udial sa taký zvláštny zvrat,“ objasňuje Ján. „Dnes je registrované partnerstvo v&nbsp;našej komunite vnímané ako ponižujúce. Hovoria, že sa registrujú psy, nie ľudia. Trend je jasný – absolútna rovnoprávnosť pre všetkých. To, že mám manžela, nikoho neovplyvňuje, nik sa ním nemôže cítiť ohrozený a&nbsp;podobne.“

Na tému v&nbsp;prospech svadby má niekoľko ďalších argumentov. „Ja sa pýtam, prečo sa berú heterosexuálne páry, keď nemusia,&nbsp;mnohí to ani nerobia, hoci majú niekedy už aj deti. Manželstvo je predsa konzervatívna hodnota, čo už inde pochopili. Heterosexuáli majú tento inštitút k&nbsp;dispozícii, ale my nie,“ poukazuje na priepastný rozdiel a&nbsp;pokračuje v&nbsp;citovej rovine: „Veď o&nbsp;čom je svadba? Predstúpite pred rodinu a&nbsp;priateľov a&nbsp;verejne deklarujete vzájomnú lásku, to, že k&nbsp;sebe patríte. Ja som sa dokonca stretol s&nbsp;tým, že svadbu si môžeme pro forma urobiť aj na Slovensku,“ usmeje sa. „Chcel by som vidieť, ktorí heterosexuáli by si urobili falošnú svadbu, keď ju môžu mať naozaj?“ pýta sa. Ako to už pri tomto nekonečnom probléme chodí, dostávame sa aj k&nbsp;téme cirkvi. „Na jednej strane hlása a&nbsp;velebí rodinu, ktorú, ako som už povedal, mnohé heterosexuálne páry ignorujú. My chceme žiť vo zväzku a&nbsp;to je akoby nežiaduce. Snažia sa o&nbsp;nás tvrdiť, že sme neveriaci liberáli, pritom medzi mojimi priateľmi je veľa a&nbsp;silno veriacich ľudí, ktorí by mali radi svadbu v&nbsp;kostole,“ vymenúva ďalšie aspekty dvojitého nazerania na spoločnosť. „Pápež František nedávno povedal, že cirkev by mohla aspoň požehnávať takého páry. Viete, čo by to pre veriacich homosexuálov znamenalo?“ kladie ďalšiu otázku. „A&nbsp;naša cirkev povie, že pápež to tak nemyslel, oni s&nbsp;tým nesúhlasia a&nbsp;hotovo. Je to nezmyselne kruté.“

Podobne ako to, čo sa u&nbsp;nás stalo v&nbsp;roku 2014, keď poslanci NR SR schválili zmenu ústavy, podľa ktorej je manželstvom len zväzok jedného muža a&nbsp;jednej ženy. „Politici radi a&nbsp;veľa hovoria o&nbsp;tom, že na riešenie našich práv nie je ten správny čas a&nbsp;že si vyžadujú spoločenskú diskusiu. Pritom to boli oni, ktorí doslova za pár minút zmenili základný zákon štátu proti nám. A&nbsp;žiadna diskusia o&nbsp;ňom nebola,“ hovorí Ján. A&nbsp;tak ako jemu, aj ostatným párom rovnakého pohlavia, ktoré túžia po manželstve, neostáva nič iné, len si ju splniť v&nbsp;susednom Rakúsku, lebo je najbližšie.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/beru-u-susedov" target="_blank"> FOTO zo svadieb známych gay párov v GALÉRII</a>

Ak svadba, tak v Rakúsku! Slováci rovnakého pohlavia sa berú u susedov

Súvisiace články

Jasmina Alagič prezradila, koľko ľudí jej pomáha v domácnosti. Tipnite si!

Rok po tragickej nehode je pripravený ísť do vážneho vzťahu

Ivana Gottová pochovala Karla inde, ako mala, teraz opúšťa aj vilu

Výber pre vás