Jana Čavojská

Jesetery sú starobylé ryby. Podobne ako žraloky obývajú našu planétu už tristo miliónov rokov v&nbsp;nezmenenej podobe. Podľa Bořka Drozda z&nbsp;Fakulty rybárstva a&nbsp;ochrany vôd Juhočeskej univerzity v&nbsp;Českých Budějoviciach je už to samo osebe veľký zázrak. „Žiadnej inej skupine živočíchov sa totiž nepodarilo zostať v&nbsp;takto nepozmenenej podobe taký dlhý čas,“ hovorí. Až činnosť človeka do tohto zázraku zasiahla. Po vybudovaní priehrad na Dunaji nemôžu už jesetery migrovať. „A&nbsp;tieto ryby potrebujú byť stále v&nbsp;pohybe,“ upozorňuje Bořek Drozd. „Cestu riekou podnikajú dvakrát ročne. Na jar sa plavia proti prúdu vytrieť a&nbsp;na jeseň tiahnu naspäť po prúde, aby našli zimoviská.“ Ďalšie rany uštedrilo populácii jeseterov znečisťovanie riek, zanesenie ich neresísk sedimentmi, pytliactvo a&nbsp;nadmerný lov kvôli kaviáru. Na našom toku Dunaja sa kedysi vyskytovalo päť druhov jeseterovitých rýb vrátane tej najväčšej, vyzy veľkej. Z&nbsp;dunajskej delty migrovala stovky kilometrov až k&nbsp;Bratislave a&nbsp;Viedni, aby si zabezpečila potomstvo. Priehrady ju však zastavili. A&nbsp;všetky jeseterovité ryby okrem jesetera malého z&nbsp;vôd nášho Dunaja zmizli. Teraz sa v&nbsp;projekte Life Living Rivers spojili štátne inštitúcie a&nbsp;mimovládne organizácie, aby sa spoločne s&nbsp;odborníkmi z&nbsp;Juhočeskej univerzity pokúsili posilniť populáciu jesetera malého. Každé dva roky až do roku 2029 vypustia do Dunaja tisíce jeseteríkov. V&nbsp;polovici júna išlo do vôd Dunaja prvých dvadsaťtisíc rybiek. Vypustili ich na troch lokalitách: pod zdržou Čunovo, pri obci Sap a&nbsp;na Veľkolélskom ostrove.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/charizmaticka-ryba-jesetery-obyvaju-nasu-planetu-tristo-rokov-slovensku-im-hrozi-vyhynutie">FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Na Juhočeskej univerzite – vtedy ešte vo Výskumnom ústave rybárskom a&nbsp;hydrobiologickom – chovajú a&nbsp;rozmnožujú jesetery od druhej polovice 90. rokov minulého storočia. V&nbsp;roku 2010 vzniklo v&nbsp;súvislosti so založením veľkého výskumného centra CENAKVA na Juhočeskej univerzite Genetické rybárske centrum. To v&nbsp;súčasnosti odchováva jedenásť druhov jeseterov vrátane vyzy veľkej a&nbsp;veslonosa amerického, čím sú unikátni aj v&nbsp;celoeurópskom hľadisku. Nikde inde totiž toľko druhov jeseterovitých rýb nemajú ani úspešne nerozmnožujú. Uchovávajú aj genetickú banku jeseterov. „Ľudský genóm má 46 chromozómov. Jesetery tým, že sú jedny z&nbsp;najstarších druhov rýb na svete, majú veľmi zložitý genóm. Môžu mať aj niekoľko sto chromozómov,“ vysvetľuje Bořek Drozd. „Dlho pohlavne dozrievajú a&nbsp;nerozmnožujú sa každý rok. Situáciu nám pri ich umelom rozmnožovaní komplikuje aj fakt, že majú obrátene usporiadanú rozmnožovaciu sústavu a&nbsp;ich výter prebieha oveľa zložitejšie ako pri iných rybách.“ Na Juhočeskej univerzite ako jedni z&nbsp;mála na svete odchovávajú jesetery aj pre kaviár. Produkujú ho systémom šetrným k&nbsp;rybám. Rybu netreba usmrtiť tak ako pri tradičnom spôsobe získavania tejto mimoriadnej lahôdky. Podľa Bořka Drozda sú jesetery mimoriadne aj tým, že sú to tak­zvané chrupkovité ryby, teda nemajú kosti, namiesto šupín majú rady kostených štítkov a&nbsp;ich chvostová plutva má tvar žraločieho chvosta. „Najzložitejšie je odchovať generačné ryby. Keďže veľmi dlho pohlavne dospievajú, nie je jednoduché ich chovať tak, aby boli funkčné a&nbsp;nezakrpateli. Nám sa to darí veľmi úspešne.“ Jeseter je podľa odborníkov dáždnikový druh. „Charizmatická ryba,“ myslí si Bořek Drozd. „Najnáročnejšia na Dunaji. Keď chceme ochrániť nejaký druh, musíme si v&nbsp;prvom rade uvedomiť, prečo zmizol alebo sa mu nedarí, a&nbsp;potom zlepšiť jeho životné podmienky. Ak zlepšíme životné podmienky dáždnikovému druhu, pomôžeme aj všetkým ostatným.“

Na celom svete žije dvadsaťšesť druhov jeseterovitých rýb. Niektoré sú už nenávratne stratené. Napríklad veslonos čínsky. Nedávno definitívne zmizol z&nbsp;vodných tokov. Aj ďalšie druhy majú na mále. Je za tým, žiaľ, vplyv činností človeka. Súčasťou projektu Life Living Rivers je okrem vysádzania malých jeseteríkov vybudovanie rybovodu na Čunovskej zdrži, aby mohli migrovať mladé aj dospelé veľké ryby. Jeseter malý neputuje stovky kilometrov ako vyza, nepotrebuje zimovisko vo vodách Čierneho mora. Stačí mu púť dlhá niekoľko desiatok kilometrov. Odborníci dúfajú, že prostredníctvom čunovského rybovodu mu migračnú trasu dokážu otvoriť. Rybovod navrhuje takmer tridsaťčlenná komisia odborníkov z&nbsp;rôznych oblastí vrátane ichtyológov, inžinierov a&nbsp;technológov. „Tak, aby sa jeseterom páčil,“ podotýka Bořek Drozd. Vybudujú ho v&nbsp;rámci rekonštrukcie vodnej elektrárne, počas ktorej budú meniť jednu turbínu. „Jeden rybovod však nestačí,“ upozorňuje odborník. „V&nbsp;pláne sú ešte ďalšie dva. Na takej širokej rieke, ako je v&nbsp;týchto miestach Dunaj, sa odporúčajú tri rybovody.“ Nie tri rovnaké. Majú to byť technicky rôzne zariadenia: klasický bazénový rybovod, rybí výťah a&nbsp;rybia plavebná komora. Každé z&nbsp;nich totiž funguje počas inej časti roka a&nbsp;pre ryby rôznych veľkostí. „Nebudú slúžiť len jeseterom. Ak sa raz vrátia iné druhy prúdomilných rýb, tiež budú môcť takto migrovať,“ hovorí Bořek Drozd, ktorý si myslí, že raz tadiaľ možno bude migrovať aj vyza veľká. Ak sa ju podarí reintrodukovať do Dunaja. Migrácii jeseterovitých rýb vrátane vyzy až po Čierne more však bráni hlavne priehrada Železné vráta v&nbsp;úzkom kaňone medzi rumunským a&nbsp;srbským brehom Dunaja. Projekt rybovodu tam pripravujú už dlho. No keďže je to veľmi úzke miesto, nenašli zatiaľ technologicky vhodné riešenie.

Odborníci z&nbsp;Juhočeskej univerzity vypustili do Dunaja geneticky čistú líniu jesetera malého, ktorý priamo z&nbsp;Dunaja pochádza. Je to nevyhnutné. Ak by totiž nasadili nepôvodnú, geneticky nepreverenú rybu, spôsobili by obrovskú paseku. „Z&nbsp;praxe vieme, že hoci taká ryba vyzerá na prvý pohľad rovnako ako jej divoká sestra, správa sa odlišne,“ vysvetľuje Bořek Drozd. „Nie je schopná žiť v&nbsp;rieke, nedokáže sa o&nbsp;seba postarať, zabezpečiť si potravu, ukrývať sa. Takéto jedince sú ľahko uloviteľné. Keby sa zmiešali s&nbsp;pôvodnými divokými jedincami, ich potomstvo by strácalo na kvalite.“ Bořek Drozd a&nbsp;jeho tím majú ambíciu skúsiť od budúceho roka odchovávať jeseteríky spôsobom bližším prírode: oplodnené ikry by chceli inkubovať priamo v&nbsp;Dunaji. Plávajúce inkubátory plánujú umiestniť v&nbsp;zátokách tak, aby ich rieka neodniesla a&nbsp;aby malé rybky po vyliahnutí samy našli cestu do svojho prirodzeného pro­stredia. Takéto ryby by mali byť odolnejšie. Do projektu Life Living Rivers je zapojená aj organizácia WWF Slovensko. Tá plánuje pripraviť štúdie potenciálu revitalizácií riek v&nbsp;povodí Hrona, Ipľa a&nbsp;Belej a&nbsp;niektoré z&nbsp;opatrení aj realizovať. „Ide napríklad o&nbsp;pripojenie ramien na strednom a&nbsp;dolnom Hrone, revitalizáciu upravených brehov Ipľa, obnovu vegetácie pôvodnými drevinami a&nbsp;kosenie záplavových lúk, ktoré sú pokladnicou bio­diverzity,“ hovorí expert WWF na ochranu vôd Miroslav Očadlík. „WWF zaradil Dunaj ako jedinú európsku rieku do rebríčka desiatich najohrozenejších riek sveta. Hoci je na mnohých úsekoch výrazne upravený, stále v&nbsp;ňom dokážeme nájsť úseky s&nbsp;prekvapivo veľkou biodiverzitou. V&nbsp;slovenskom úseku Dunaja a&nbsp;jeho ramenách je napríklad najväčší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska. Výsledky dlhodobého monitoringu rýb, bezstavovcov, rastlín a&nbsp;rias nám však hovoria, že stav Dunaja u&nbsp;nás nie je dobrý.“ Pre prehradenie toku rieky a&nbsp;úpravu brehov stratil totiž Dunaj kontakt so svojím záplavovým územím a&nbsp;mnohé druhy organizmov prišli o&nbsp;svoj prirodzený životný priestor.

Charizmatická ryba: Jesetery obývajú našu planétu tristo rokov, na Slovensku im hrozí vyhynutie

Výber pre vás

Charizmatická ryba: Jesetery obývajú našu planétu tristo rokov, na Slovensku im hrozí vyhynutie

Súvisiace články

Svet z predzáhradky: Slovák si vytvoril skvosty svetovej architektúry. Pre vlastné potešenie

Úchvatné krupinské podzemie: Vyzeralo to tam ako v garáži, dnes je z neho turistické lákadlo

Tajomstvo dlhovekosti: Ľudia na Sardínii žijú pomalým tempom a majú unikátny jedálniček

Veľkonočná Sicília: V San Fratelle sa naháňajú maskovaní muži, v Prizzi tancujú diabli

Krivou ihlou: Originálnym detvianskym výšivkám hrozil zánik, Veronika Golianová to nedopustila

Aktívne bytosti: Slovák František Baluška chce dokázať, že rastliny cítia, vidia a komunikujú

Zachraňovanie histórie: Vagačovcom zobrali komunisti bryndziareň, ktorá bola svetový unikát

"Nemôžem byť šťastná, keď vidím, ako sa zabíjate," povedala Panna Mária rwandským dievčatám

Urobil najmonumentálnejšiu sochu v Československu, ďalšie generácie stihol „zaslúžený“ trest

Labyrint: Opálové bane na východe Slovenska prekvitali, potom jeden objav zmenil všetko

Výber pre vás