reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo

Peter Kubínyi

Morový stĺp môže poslúžiť ako kazateľnica. Stačí, ak nemáte hlavu celkom v&nbsp;poriadku, zato sa viete dobre šplhať. Usadíte sa navrchu a&nbsp;z&nbsp;Najsvätejšej Trojice sa razom môže stať Hyde Park - rozprávate si, čo chcete. Kým vás, samozrejme, odtiaľ nedostanú dole. To zažila v&nbsp;deväťdesiatych rokoch minulého storočia Kremnica niekoľkokrát. Chlapík si jednoducho stĺp obľúbil. Zrejme netušil, prečo tu stojí a&nbsp;čo symbolizuje, hlavná vec, že je dosť vysoký. Hoci nie je ani najvyšší v&nbsp;strednej Európe, ani najmohutnejší, čo sa týka masy použitého materiálu, ale pokiaľ ide o&nbsp;počet plastík, prvé miesto mu patrí. Je ich dovedna 54, z&nbsp;toho 41 anjelov, trinásť svätých a&nbsp;jedenásť reliéfov znázorňujúcich biblické príbehy. Možno preto sa na Vianoce 1880 neprepadol pod zem ani nespadol.

„V štôlňach pod kremnickým námestím stáročia dolovali rudu. Je pravda, že ich razili v kameni, ale povrch tvoria íly. Nuž a tie postupne začali sadať a na Vianoce 1880, práve v čase, keď bola omša, Kostol Panny Márie pukol. Bol oveľa väčší než Kostol svätej Kataríny na Mestskom hrade, ktorý dnes námestiu dominuje. Mesto chvíľu uvažovalo, že ho zrekonštruuje, nakoniec sa rozhodlo zbúrať ho a zrekonštruovalo Kostol svätej Kataríny. Veľa domov bolo vtedy poškodených, ale morový stĺp prežil bez ujmy,“ rozpráva historik Daniel Haas Kianička z&nbsp;kremnického múzea. Akoby to, čo pripomínalo ešte väčšie hrôzy, malo zostať stáť navždy. Možno preto, že je z&nbsp;pieskovca.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/foto-stlpy-smrti-mor-kruto-zabijal-slovakov-ale-slovensku-zanechal-nadherne-pamiatky" target="_blank" rel="noopener">V galérii si pozrite nádherné morové stĺpy na Slovensku&gt;&gt;</a>

Najväčšia morová epidémia v&nbsp;14. storočí zvaná čierna smrť Kremnicu obišla. Ale potom prichádzala jedna rana za druhou - v&nbsp;roku 1497, v&nbsp;roku 1571, o&nbsp;dva roky znova, o&nbsp;štyri roky zahubil mor údajne viac ako tisíc ľudí. A&nbsp;potom znova a&nbsp;znova - v&nbsp;roku 1588, 1626, 1645 a&nbsp;naposledy v&nbsp;rokoch 1739 až 1743.

„V&nbsp;máji 1765 sa mestská rada rozhodla postaviť na námestí stĺp na pamiatku morovej epidémie z&nbsp;roku 1710. Vtedy tam však už stál starší, ale oveľa jednoduchší. Ten rozobrali a&nbsp;premiestnili ho do neďalekej obce Horná Ves a&nbsp;oslovili sochára Stanetiho, kremnického mešťana, aby vytvoril návrh a&nbsp;rozpočet na nový, honosnejší a&nbsp;monumentálnejší stĺp,“ dodáva historik. Keď mešťanom predložil návrh vychádzajúci z&nbsp;koncepcie viedenského morového stĺpa, staršieho o&nbsp;sto rokov, ktorý dodnes stojí na ulici Graben, zrejme zalapali po vzduchu - 22&nbsp;850 zlatých! A&nbsp;to ešte museli prizvať viedenského sochára Vögerleho, ktorý sa už predtým preslávil morovými stĺpmi v&nbsp;Hainburgu a&nbsp;v&nbsp;Nitre. Zaujímavé je, že ani jeden zo sochárov sa dohotovenia diela v&nbsp;roku 1771 nedožil.

Napokon, vtedy už uplynulo od morovej epidémie, ktorú mal pripomínať, šesťdesiat rokov! „Celá zaalpská časť Európy bola trochu oneskorená. Ak bola talianska renesancia otvorená, táto časť Európy zostávala konzervatívnejšia,“ hovorí historik a&nbsp;dodáva, že kremnický morový stĺp má hneď štyri „ideové plány“. Má pripomínať epidémiu, zobrazuje Najsvätejšiu Trojicu a&nbsp;tiež Immaculatu, Nepoškvrnenú Pannu Máriu, patrónku Uhorska a&nbsp;napokon aj svätcov - baníckych patrónov. Preto si ľudia neraz tieto štyri „plány“ zamieňajú. Svätá Trojica, Panna Mária a&nbsp;svätci mali ľudí v&nbsp;meste chrániť. Aj baníkov, ktorých patróni na stĺpe nechýbajú. Ale tí sú až nižšie. Celkom hore Najsvätejšia Trojica, pod ňou Panna Mária, potom všetci ostatní.

Lenže malo to aj iný význam. „Kremnica dve storočia ako banské mesto neprosperovala. Po roku 1730 však objavili nové zlaté žily a&nbsp;zrazu si mohli dovoliť investovať peniaze. Nielen do stĺpa, ale aj do gotického Kostola Panny Márie, ktorý zväčšili, dostal nové sochy a&nbsp;nové maľby. Nemohli tušiť, že tak robia iba na stopäťdesiat rokov. Navyše, bolo po reformačnom hnutí, rekatolizácia bola úspešná, katolícka cirkev zvíťazila,“ hovorí Daniel Haas Kianička. Dosť dôvodov na to, aby stĺp bolo vidieť zďaleka.

Aj keď sa im čoskoro začal rozsýpať. To, čo ho zachránilo pred zničením v&nbsp;roku 1880, sa mu stalo osudným s&nbsp;pribúdajúcim časom - pieskovec. Keď sa dnes pozriete na niektoré pôvodné sochy z&nbsp;morového stĺpa v&nbsp;starej radnici, zistíte, že svätí „odišli“, stratili tváre. Pórovitý materiál sa ľahko ničil, tobôž keď ho v&nbsp;roku 1820 s&nbsp;najlepšími úmyslami natreli ľanovým olejom a&nbsp;neskôr olejovými farbami. Svätí odchádzali ešte rýchlejšie. Takže keď sa naň dnes pozriete, neviete, či sa pozeráte na kópiu alebo originál. V&nbsp;podstate je to však jedno, pocit vašej ničoty zoči-voči tomuto monumentálnemu dielu vás neobíde. Tak, ako kedysi našich predkov neobchádzal pocit ničoty pri predstave, že príde ďalšia morová rana.

Ani Košičania neušli svojmu osudu. Tých zasiahol mor aj v&nbsp;roku 1709, i&nbsp;keď to možno nebol mor. Vraví sa, že zabíjali čierne kiahne. Tak či onak, trvalo vyše roka, kým mor umorili. „Tí, ktorí prežili, sa poskladali na nový Morový stĺp Panny Márie na mieste starého vojenského popraviska. Trvalo však dva roky, kým položili aspoň základný kameň,“ rozpráva Milan Kolcun, ktorý sprevádza ľudí mestom a&nbsp;vie o&nbsp;ňom zrejme viac ako všetci ostatní. Najskôr museli vyzbierať peniaze, potom nájsť vhodného architekta. „Stal sa ním košický staviteľ Tomáš Tornyosi a&nbsp;sochy nechali na Šimona Grimminga. Vrchol súsošia - Immaculatu, po slovensky Nepoškvrnenú, položili 3. októbra 1723 do výšky 14 metrov,“ dodáva. A&nbsp;zase tu máme známu hierarchiu - celkom hore Panna Mária, nižšie svätý Jozef, svätý Šebastián a&nbsp;kráľ Ladislav.&nbsp;&nbsp;&nbsp;

„Keďže protestanti a&nbsp;katolíci vtedy mali medzi sebou trenice, čoskoro vznikla aféra. Kalvínskemu farárovi pripísali, že v&nbsp;noci pripevnil na sochu hanlivý nápis, a&nbsp;uväznili ho. Mestská rada ho vraj dokonca odsúdila na smrť, ale panovník rozsudok zmiernil na vyhnanstvo. Cez deň sa už potom nikto neodvážil sochu poškvrniť a&nbsp;aby sa tak nestalo ani v&nbsp;noci, zorganizovali nočné hliadky, pokračovali v&nbsp;zbierkach na večné svetlo,“ dodáva. A&nbsp;čo je to večné svetlo? Lampy a&nbsp;z&nbsp;duchovnej stránky pobožnosti pri soche.

„O&nbsp;súsošie sa starali Košičania lepšie ako o&nbsp;ktorúkoľvek súčasnú pamätnú tabuľu a&nbsp;patrili k&nbsp;tomu tiež osobitné cirkevné pomôcky, napríklad zvláštny organ. Aj kňazi, klerici a&nbsp;miništranti mali slúžiac Bohu pri nej zvláštne rúcha aj výnimočné platy. To sa týkalo i&nbsp;organistu, strážcu a&nbsp;opatrovateľa sochy, lebo až toľkí ju mali na starosti,“ dodáva a&nbsp;podotýka, že tak ako kremnický stĺp, aj ten košický si vyžaduje neustálu pozornosť reštaurátorov. „Prvýkrát ho opravovali v&nbsp;roku 1757, potom 1776, 1829, 1856 a&nbsp;1872. V&nbsp;dvadsiatom storočí trikrát. V&nbsp;lete 2000 ukončili najnovšiu rekonštrukciu celého súsošia, pričom pôvodné sochy vymenili za kópie.“

Keď si na internete zadáte pojem morový stĺp, nestačíte sa čudovať, koľko ich máme. Je to ďalší fenomén, ktorý spája azda všetky naše väčšie mestá. Bratislava? Barokový na Rybnom námestí, Mariánsky morový stĺp na Župnom námestí. Trnava. Súsošie svätého Jozefa postavené v&nbsp;roku 1731 „z&nbsp;vďaky za ukončenie moru“. Nitra. Mariánsky stĺp „na pamiatku veľkých morových epidémií v&nbsp;rokoch 1710 a&nbsp;1739, počas ktorých zahynula asi štvrtina obyvateľov mesta“. Prešov. Súsošie Nepoškvrnenej Panny Márie postavené na mieste, kde kedysi stálo popravisko prešovského krvavého súdu. Postavené na pamiatku obetí moru, ktorý mesto postihol v&nbsp;rokoch 1679 a&nbsp;1710. A&nbsp;mnoho ďalších, ktoré sú si navzájom dosť podobné, honosné, monumentálne. Až kým nenarazíte na Galantu. Tamojší morový stĺp je oproti týmto naozaj chudobná príbuzná. Mali ich však až štyri, zostali tri.

„Miestni ich volajú morové stĺpy, aj keď nie sú morové, ale cholerové, aj keď to vlastne nie sú stĺpy, ale skôr Božie muky,“ hovorí Juraj Pekarovič, niekdajší kronikár mesta a&nbsp;miestny historik. „V devätnástom storočí, v&nbsp;rokoch 1831 a&nbsp;1866, postihla mesto cholera, pri druhej epidémii umrelo 83 ľudí. V&nbsp;roku 1873 udrela ďalšia, ale mesto zasiahla naozaj len okrajovo. V&nbsp;matrike z&nbsp;tých čias sa uvádza len jediná osoba, pri ktorej je ako príčina smrti uvedená cho­lera. Nuž a&nbsp;práve z&nbsp;vďačnosti, že sa to skončilo tak dobre, sa otcovia mesta rozhodli postaviť štyri morové stĺpy, každý na inej svetovej strane, aby mesto chránili.“ Prečo ich však nazvali morové a&nbsp;prečo ich tak Galanťania nazývajú dodnes, to sa zrejme už nedozvieme.

„Každý stĺp má štyri niky, výklenky, kde, ako sa vraví, mali byť umiestnené sochy. Lenže to by bolo dovedna šestnásť sôch a&nbsp;bolo by to veľmi drahé. Tak v&nbsp;tých výklenkoch nie je nič. Spomínam si ešte, že kedysi boli hore pod strieškami obrázky svätcov a&nbsp;starí ľudia spomínali, že k&nbsp;stĺpom chodievali aj procesie,“ dodáva.

Najviac šťastia mal západný stĺp. Nikým a&nbsp;ničím nerušený stojí v&nbsp;súkromnej záhrade. Východný nájdete na poli, kde stojí ako sám vojak v&nbsp;poli, južný zbúrali v&nbsp;sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď stavali silá. Nuž a&nbsp;ten severný sa ocitol v&nbsp;areáli predajne so záhradnými grilmi, kde už, ako vraví Ján Pekarovič, bol aj sklad tabaku či predajňa automobilov, a&nbsp;dodá, že „všetko sa mení, ale stĺpy zostávajú“.

FOTO Stĺpy smrti: Mor kruto zabíjal Slovákov, ale Slovensku zanechal nádherné pamiatky!

Výber pre vás

FOTO Stĺpy smrti: Mor kruto zabíjal Slovákov, ale Slovensku zanechal nádherné pamiatky!

Súvisiace články

Ťažko skúšané arborétum: „Ukradli rastliny a potom sa dali odnášať aj rašelinu!“

Šesťstošesťdesiatšesť sekier: Toto číslo dostalo Jána Pančura do Quinnessovej knihy rekordov

Chcete sa poprechádzať po strelnici? Vyberte sa do Levočských vrchov!

Turiec ako ho nepoznáte: 5 vychytávok v malebnom regióne, ktoré naozaj stoja za to!

Drevený Baťa: Viete, prečo majú vo Svite – Kanadu?

Javorina: V minulosti tu upevňovali družbu armád Varšavskej zmluvy, ako areál vyzerá dnes?

FOTO Drevený: Pozrite si Baťov architektonický unikát vo Svite

Výber pre vás