Kresliči sa neujali, instatné správy sú zakázané. Ako sa k vám dostávajú informácie zo súdov

Kresliči sa neujali, instatné správy sú zakázané. Ako vznikajú reporty zo súdov

Stopka instatným správam zo súdov, no v zahraničí je to ešte prísnejšie

Adam Valček

Vlaňajší spor medzi hollywoodskym hercom Johnnym Deppom a&nbsp;jeho exmanželkou herečkou Amber Heardovou&nbsp;pre podozrenia z&nbsp;domáceho násilia patril k&nbsp;najsledovanejším v&nbsp;histórii naživo vysielaných súdnych procesov. Keď však sudkyňa Penney S. Azcarate z&nbsp;Fairfaxu na východnom pobreží USA médiám povolila živé vysielanie a&nbsp;instantné reportovanie z&nbsp;procesu, išlo o&nbsp;výnimočné rozhodnutie.

V&nbsp;americkom štáte Virgínia je totiž povolenie živých vysielaní zo súdov ojedinelé. Zákon ich síce automaticky nezakazuje, ale vždy je to na posúdení konkrétneho sudcu.

Rozhodnutie Azcaratovej vyvolalo v&nbsp;odborných kruhoch kritiku. Vysokoškolskí profesori a&nbsp;odborníci na trestné právo sa obávajú, že odradí obete domáceho násilia, aby prehovorili, keďže väčšina verejnosti v&nbsp;tomto prípade sympatizovala s&nbsp;Deppom. Sudcovia, ktorí sú naklonení živým prenosom zo súdov, argumentujú, že to môže zvýšiť dôveru verejnosti v&nbsp;súdny systém.

V&nbsp;USA sú v&nbsp;pravidlách živých vysielaní zo súdnych procesov pravdepodobne najďalej. Začali sa totiž tvoriť už v&nbsp;30. rokoch 20. storočia. Médiá vtedy venovali značnú pozornosť „procesu storočia“, ako vtedy označili obžalobu Bruna Hauptmanna. Bol odsúdený za únos a&nbsp;vraždu 22-mesačného syna slávneho letca Charlesa Lindbergha.

Proces nahrával na to obdobie vysoký počet filmových spoločností, až päť, a&nbsp;zábery zverejnili ešte pred vyhlásením rozsudku. Americkú advokátsku komoru to priviedlo k&nbsp;tomu, aby odporučila zákaz živých prenosov zo súdov, ktorý pretrval päťdesiat rokov.

V&nbsp;80. rokoch 20. storočia sa začali pravidlá postupne uvoľňovať v&nbsp;prospech živých prenosov, no súdy si zachovali právomoc ich zakázať. Komunikácia s&nbsp;novinármi bola formalizovaná, aby to už sudca nemusel riešiť na pojednávaní a&nbsp;venoval sa len súdeniu.

Napríklad dnes v&nbsp;štáte New York musia novinári požiadať o&nbsp;súhlas so živým prenosom najmenej sedem dní dopredu. Ak sudca prenos neschváli, môžu sa novinári proti rozhodnutiu odvolať.

Snaha skrotiť nespútané živé prenosy zo súdnych procesov už dorazila aj na Slovensko. Nedávno o&nbsp;nich rozhodol Ústavný súd. Povedie to k&nbsp;zmene spôsobu, akým sa k&nbsp;čitateľom, divákom a&nbsp;poslucháčom dostávajú informácie o&nbsp;súdnych procesoch.

V&nbsp;najsledovanejších prípadoch bývalo štandardom, že novinári o&nbsp;dianí na súde informujú v&nbsp;reálnom čase. Využívajú sa na to textové online prenosy, takzvaná minúta po minúte, ale každé médium túto službu volá inak.

V&nbsp;praxi to funguje tak, že reportér príde na pojednávanie, sleduje správanie a&nbsp;vyjadrenia sudcov, účastníkov konania, svedkov či znalcov, robí si poznámky z&nbsp;prečítaných listín a&nbsp;toto dianie v&nbsp;reálnom čase zhrnie do niekoľkých odsekov, ktoré s&nbsp;oneskorením najviac niekoľko desiatok minút zverejní. Súčasťou konkrétnej minútovej správy sú priame citácie vyjadrení či autentické opisy atmosféry na súde.

Televízni a&nbsp;rozhlasoví reportéri zas v&nbsp;sledovaných prípadoch zvyknú cez prestávku zhrnúť predchádzajúce dianie a&nbsp;k&nbsp;divákom a&nbsp;poslucháčom sa to dostáva tiež relatívne rýchlo cez spravodajské bloky vo vysielaní.

Na takéto reportovanie nebol potrebný žiaden súhlas. Práve to sa teraz zmení. Už sa to ukázalo aj v&nbsp;prvom prípade, keď súd zakázal instantné informovanie z&nbsp;výsluchu svedka v&nbsp;procese s&nbsp;guvernérom Národnej banky Slovenska Petrom Kažimírom.

Ústavný súd totiž minulý mesiac prvýkrát zaujal stanovisko k&nbsp;online textovým prenosom z&nbsp;trestných pojednávaní (iniciátorom konania bol autor tohto článku – pozn. redakcie). Minúta po minúte je podľa Ústavného súdu rovnocenná so zvukovým prenosom, a&nbsp;preto pre ňu platia rovnaké pravidlá – na zvukový prenos treba podľa trestného poriadku predchádzajúci súhlas súdu. Bez neho je prenos zakázaný.

„V&nbsp;reáliách súdneho konania je zrejme možné bez výhrad pripodobniť zvukový prenos k&nbsp;prenosu informácií prostredníctvom bezprostredných citácií, a&nbsp;to najmä na základe ich podstatného znaku, ktorým je vtiahnutie verejnosti do deja hlavného pojednávania v&nbsp;konkrétnom čase, pričom rozdiel spočíva v&nbsp;podobe prenosu informácie,“ konštatujú ústavní sudcovia Jana Baricová, Rastislav Kaššák a&nbsp;Miloš Maďar.

V&nbsp;akom rozsahu sa zákaz online textových prenosov rozšíri, závisí najmä od ochoty sudcov ísť do priamej argumentačnej konfrontácie s&nbsp;novinármi a od&nbsp;schopností novinárov byť sudcom dobrým oponentom. Sudcovia nemajú vo zvyku komunikovať so zástupcami verejnosti v&nbsp;priebehu hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia. Azda iba v&nbsp;prípade, že ide o&nbsp;nespratníka, ktorého treba napomenúť alebo vykázať z&nbsp;miestnosti. Teraz však bude nevyhnutné, aby sa novinár prihlásil a&nbsp;požiadal o&nbsp;súhlas s&nbsp;textovým prenosom.

Keď sudca Špecializovaného trestného súdu Milan Cisarik nedal súhlas na instantné informovanie z&nbsp;procesu s&nbsp;Kažimírom, vysvetlil to snahou, aby si ďalší naplánovaní svedkovia nemohli v&nbsp;reálnom čase čítať, kto a&nbsp;čo na pojednávaní vypovedá, a&nbsp;prispôsobiť tomu vlastnú výpoveď. Dôležité však je, že sudca nerozhodol plošne a&nbsp;podľa vlastných slov bude každý pojednávací deň rozhodovať, či minútu po minúte odsúhlasí, alebo nie – v&nbsp;závislosti od dôkazov, ktoré sa majú na pojednávaní riešiť.

Inde v&nbsp;zahraničí idú pri regulácii médií pri súdnych procesoch ešte ďalej. Napríklad v&nbsp;Spojenom kráľovstve môže súd v&nbsp;ktorejkoľvek fáze pojednávania nariadiť prítomným novinárom, aby odložili zverejnenie informácie o&nbsp;dianí na súde dovtedy, kým to bude súd považovať za nevyhnutné – novinári môžu proces naďalej sledovať, iba o&nbsp;ňom nesmú informovať. Takéto embargo môže trvať dni, týždne aj mesiace.

Pre novinársku prax je nepríjemné, že podľa Ústavného súdu stačí na zákaz zvukového záznamu a&nbsp;nesúhlas s&nbsp;online textovým prenosom málo – iba odkaz na verejný záujem, aby výsluchy svedkov neboli ovplyvnené predošlými výsluchmi iných osôb. Ústavný súd žiadne dodatočné požiadavky všeobecným súdom nedal.

Nesúhlas s&nbsp;instantným informovaním môže podľa Ústavného súdu trvať aj celé hlavné pojednávanie, čo môže trvať mesiace aj roky. Nevedno, či počas celého času novinári nesmú zverejňovať bezprostredné citácie z&nbsp;pojednávania. Ústavný súd na­značuje, že je v&nbsp;poriadku ich zverejniť v&nbsp;zhrňujúcich textoch.

„Momentálne nič nebráni tomu robiť si poznámky o&nbsp;priebehu pojednávania formou offline minúty po minúte a&nbsp;následne to publikovať v&nbsp;súhrnnej podobe,“ potvrdzuje právnik Vladimír Sedliak z&nbsp;advokátskej kancelárie Falath &amp; Partners, ktorá pripravovala ústavnú sťažnosť v&nbsp;tomto prípade. Akceptované to bolo aj pri nedávnom procese s&nbsp;Kažimírom – minúta síce bola zakázaná, ale médiá o&nbsp;výpovedi normálne informovali neskôr večer.

„Myslím si, že pri spracovaní súhrnnej reportáže má novinár dokonca väčšiu možnosť vložiť do článku aj vlastné úvahy, dojmy, polemiky a&nbsp;tak ďalej, ktorými môže budúcich svedkov ovplyvniť viac než v&nbsp;prípade, že oni sami si bezprostredne čítajú faktický priebeh pojednávania formou minúty po minúte,“ varuje advokát a&nbsp;partner kancelárie Ján Falath.

Právnici upozorňujú, že Ústavný súd nezodpovedal otázku, prečo je neodsúhlasenie minút v&nbsp;záujme ochrany kvality svedeckej výpovede najmiernejšie riešenie.

„V&nbsp;sťažnosti sme pritom vymedzili argumenty, ako môžu súdy menej zasiahnuť do práv a&nbsp;nie vyhlásiť paušálne na prvom pojednávaní, že sa zakazuje zvukový prenos vrátane minúty po minúte na všetky pojednávania,“ hovorí Sedliak: „Súd napríklad môže predvolať svedkov na rovnakú hodinu a&nbsp;izolovať neskôr vypočúvaných svedkov, pokým nebudú vyslúchaní.“

Podobne uvažoval pred vyše desiatimi rokmi sudca pre Prahu 5&nbsp; Ján Šott, ktorý súdil niekdajšieho českého politika Víta Bártu za údajné kupovanie poslancov. Obžalovaný namietal, že proces nebol fér, lebo médiá o&nbsp;ňom naživo informovali. Šott to odmietol a&nbsp;vysvetlil, že ani nemá právomoc zakázať médiám textové online prenosy (v&nbsp;Českej republike totiž dosiaľ nedošlo k&nbsp;výkladu, s&nbsp;ktorým prišiel slovenský Ústavný súd, že textový prenos je ako ten zvukový a&nbsp;treba naň osobitný súhlas). 

Pripustil však, že v&nbsp;určitých prípadoch treba zamedziť tomu, aby svedkovia boli ovplyvňovaní medializáciou predchádzajúcich výpovedí, ale riešenie videl inak: „Bez ujmy na zásade verejnosti konania a&nbsp;zá­kladnom práve na informácie sa to dá dosiahnuť napríklad predvolaním svedkov na rovnakú hodinu a&nbsp;izolovaním neskôr vypočúvaného svedka počas tohto výsluchu,“ uviedol Šott.

Jeho pohľad je zaujímavý aj v&nbsp;medzinárodnom kontexte, pretože napríklad v&nbsp;Rakúsku a&nbsp;Nemecku kladú veľký dôraz práve na zodpovednosť média pri informovaní o&nbsp;trestných kauzách, nie samotné zákazy.

Vyslovene tam nie je regulované zverejňovanie citátov z&nbsp;pojednávaní (zakázané je iba zverejňovanie nahrávok, videí či fotografií), ale novinári pritom musia myslieť na to, aby ich reportáže z&nbsp;pojednávaní boli vyvážené a&nbsp;nevykresľovali obžalovaného ako páchateľa. Napríklad v&nbsp;Rakúsku totiž platí už desaťročia zákon, podľa ktorého pri nevyváženom informovaní o&nbsp;trestnom stíhaní má obvinený automatický nárok na odškodné.

Na Slovensku síce platí zákaz videonahrávok a&nbsp;fotografovania počas pojednávania, no v&nbsp;budove súdu sú nahrávky bežne povolené – preto existuje kopa videí, ako justičná stráž eskortuje obžalovaného do pojednávacej miestnosti. Väčšina sudcov je k&nbsp;médiám zhovievavá a&nbsp;dovoľuje, aby si pred začiatkom pojednávania či počas prestávok nasnímali ilustračné zábery priamo z&nbsp;pojednávacej miestnosti, iba nesmú zverejňovať tváre sudcov.

V&nbsp;zahraničí sa k&nbsp;tomu stavajú rezervovanejšie, aj preto dodnes v&nbsp;mnohých krajinách médiá platia súdnych kresličov, ktorí priamo na pojednávaní alebo neskôr z&nbsp;pamäti kresbou zachytávajú atmosféru na súde. Na Slovensku v&nbsp;minulosti kresby z&nbsp;pojednávania zverejňoval denník SME, bolo to z&nbsp;prvého trestného procesu s&nbsp;Marianom Kočnerom, v&nbsp;ktorom ho odsúdili za falšovanie zmeniek televízie Markíza.

Stopka instatným správam zo súdov, no v zahraničí je to ešte prísnejšie

Súvisiace články

Už sa nerozbíja hlava o stôl, ovplyvňovanie obvineného je o psychológií (rozhovor)

Správa o manipulácii volieb v záujme Ruska? Dvaja činitelia ju neevidujú

Štrasburg dal za pravdu aj Žilinkovi. Prečo vidí ESĽP problém v kajúcnikoch?

Nie sú to drobnosti. Prečo súd odmietol obžalobu na Výboha (podrobnosti)

Kocúrkovo? Nie som váš zákonný sudca, ale aj tak musím rozhodnúť, píše sudca

Výber pre vás