Jana Čavojská

Počas letných nocí je v Poloninách úplné ticho. Pokoj neruší ani pouličné osvetlenie. Človek má nad hlavou hviezdnaté nebo. V tejto atmosfére prichádzajú návštevníci do dreveného chrámu. Kňaz Lukáš Kireš rozsvieti iba pár sviečok zo včelieho vosku. Ľuďom povie, nech chvíľu iba vnímajú to ticho okolo seba. Kto žije v rušnom meste, nemá s tichom skúsenosť. „Tu človek počuje, ako mu bije srdce,“ usmeje sa Lukáš Kireš.

<h2>Bohorodička s&nbsp;ružou</h2>
Gréckokatolícky drevený Chrám svätého Michala archanjela postavili bez jediného klinca. Napriek tomu stojí v&nbsp;Topoli už viac ako tristo rokov. Na prelome tisícročí patril k&nbsp;stovke najohrozenejších stavieb sveta. Bohoslužby v&nbsp;ňom už neslávili. V&nbsp;dedine stál nový murovaný kostol. Pre miestnych bol drevený chrám takou samozrejmosťou, že si možno neuvedomili, aký je vzácny. Našťastie, podarilo sa ho zrekonštruovať a&nbsp;zachrániť. Dnes patrí k&nbsp;najnavštevovanejším v&nbsp;Karpatskom oblúku. Určite je to vďaka kňazovi Lukášovi Kirešovi a&nbsp;jeho manželke Dane. Tvrdia, že marketing ide dokopy aj s&nbsp;chrámom a&nbsp;že radi návštevníkom predstavia tradície východnej cirkvi. Dana Kirešová okrem toho píše ikony.
S&nbsp;nočnými vstupmi počas leta začali v&nbsp;Topoli pred dvomi rokmi. Bol to Lukášov nápad. Cez deň sa návštevníci ponáhľajú, chcú ísť ešte na turistiku alebo na ďalšie miesta. No večer už nemajú iný program. Dokážu si chrám a&nbsp;jeho atmosféru užiť. „Boli tu dvojročné deti, ktoré vydržali sedieť aj hodinu a&nbsp;pol,“ hovorí Lukáš. „Rozprávam o&nbsp;chráme, ľudia majú veľa otázok. Niekedy sme tu aj do pol jednej v&nbsp;noci.“ Topoľou sa už inšpirovali aj ďalší kňazi a&nbsp;nočné vstupy v&nbsp;letnej sezóne ponúkajú v&nbsp;Šmigovci či Kalnej Roztoke. V&nbsp;slovenskej časti Karpatského oblúka je štyridsaťjeden drevených chrámov. Niektoré z&nbsp;nich zapísali na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. To však neznamená, že ostatné sú menej hodnotné. Chrám v&nbsp;Topoli skrýva veľa prekvapení. Na krásne zreštaurovanom ikonostase drží na jednej z&nbsp;ikon Bohorodička v&nbsp;ruke ružu. „Rarita,“ vysvetľuje Lukáš Kireš. „Sú ikony, kde drží v&nbsp;ruke ľaliu alebo margarétu, ale ružu nenájdete. Niektorí odborníci tvrdia, že je to podpis autora. Ikonu ako dielo Svätého Ducha ikonopisec nemôže podpísať svojím menom. Možno do nej autor vložil ružu, aby na nej zanechal niečo, čo ho charakterizuje.“
<h2>Život sa vrátil</h2>
Pred reštaurovaním bolo na ikonostase veľa zelenej farby. Ľudia si ho tak svojpomocne opravovali. Reštaurátori odkryli pôvodnú barokovú červenú a&nbsp;modrú aj maľby v&nbsp;spodnom rade, ktoré boli predtým úplne zatreté. Je tu aj ikona archanjela Michala. „Jedno z&nbsp;najstarších vyobrazení v&nbsp;Karpatskom oblúku. V&nbsp;modernom ponímaní ho vyobrazujú s&nbsp;mečom alebo váhami. Stojí v&nbsp;čele zástupu anjelov a&nbsp;v&nbsp;ruke drží guľu s&nbsp;Ježišom Kristom,“ objasňuje Lukáš.
Ako memento udalostí z&nbsp;50. rokov ponechali v&nbsp;chráme pravoslávny drevený kríž so šikmým spodným ramenom. Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi komunistami prišli do jej chrámov pravoslávni kňazi. Až s&nbsp;uvoľnením v&nbsp;roku 1968 sa mohla vrátiť gréckokatolícka viera. Kirešovci v&nbsp;chráme vystavili aj knihy rusínskeho buditeľa Alexandra Duchnoviča, ktorý sa v&nbsp;roku 1803 narodil práve v&nbsp;Topoli, a&nbsp;kópiu Ostružnických zvitkov z&nbsp;12. až 13. storočia. „Najstaršia cyrilo-metodská pamiatka, ktorá sa našla v&nbsp;Karpatskom oblúku. Dokazuje, že už vtedy používali v&nbsp;obci Ostružnica cirkevnú slovenčinu. Že žiaci Cyrila a&nbsp;Metoda rozšírili gramotnosť až sem,“ hovorí Lukáš. On pochádza od Medzilaboriec a&nbsp;Topoľa je jeho prvé miesto ako správcu farnosti. Začína sa piaty rok svojho pôsobenia. V&nbsp;obci žije iba sedemdesiat ľudí, nie je tu škola ani obchod, mladých rodín je len pár. On deti do školy a&nbsp;škôlky vozí do Sniny. Letá sú tu krásne, no zimy dlhé, mrazivé a&nbsp;ťažké.
„Keď sme sa prisťahovali, chceli sme si s&nbsp;manželkou kúpiť magnetku tohto dreveného chrámu. Hľadali sme ju po celej Snine. Nikde nebola. Myslím si, že ľudia by si na pamiatku mohli okrem duchovného odniesť aj niečo hmotné. Robíme to aj my: keď ideme s&nbsp;deťmi na výlet, kúpime si magnetku, aby nám ho neskôr pripomínala. Celú chladničku máme nimi oblepenú.“ Dnes majú v&nbsp;Topoli štyri druhy magnetiek, štyri typy hrnčekov, tričká a&nbsp;cédečko s&nbsp;liturgickou hudbou. No chrám je stále v&nbsp;prvom rade miestom viery. V&nbsp;zime je v&nbsp;ňom veľmi chladno, no cez leto tu slúžia bohoslužby každý druhý piatok a&nbsp;vždy vo sviatok. Vrátil sa doň život. „Turisti si uvedomia, že toto nie je múzeum alebo atrakcia. Vypočujú si bohoslužbu v&nbsp;liturgickej slovenčine. A&nbsp;miestni ľudia si pripomenú, aké to bolo, keď do chrámu chodili ako deti,“ hovorí Lukáš.

<h2>Dvadsať vrstiev farby</h2>
V&nbsp;roku 2020 navštívilo chrám v&nbsp;Topoli okolo 450 turistov, tento rok ich bolo 650. A&nbsp;kým pred pandémiou chodili skôr Poliaci a&nbsp;Česi, teraz sú to väčšinou Slováci. Sprievodcovské povinnosti si Lukáš delí s&nbsp;manželkou. Ak nemôže ani ona - stará sa o&nbsp;štyri malé deti - chrám ochotne otvorí pani dôchodkyňa, ktorej prináša veľkú radosť vítať v&nbsp;ňom návštevníkov. „Dokážeme im poskytnúť veľmi peknú skúsenosť a&nbsp;zaujímavo strávený čas,“ myslí si Lukáš. Majú veľa ďalších plánov. Počas letnej akcie Objavte Poloniny prebiehal priamo v&nbsp;chráme kurz viachlasného spevu. Chceli by urobiť aj koncert duchovných piesní. Najprv sa však musia skončiť pandemické opatrenia.
Ak návštevníkov chrámu zaujímajú ikony, pozve ich Dana Kirešová na faru a&nbsp;ukáže im, ako ikony píše. Vysvetľuje im ich symboliku a&nbsp;spôsob, akým vznikajú. Malo by to byť z&nbsp;čisto prírodných materiálov. Aj mne ukazuje dosky, ktoré si pripravuje. Drevený podklad sa lepí z&nbsp;viacerých častí, aby ikona pre vodu a&nbsp;vlhkosť nepraskla alebo sa drevo neohlo. Naň ide plátno. „Kedysi sa používalo hlavne ľanové, dnes skôr bavlna. Ja používam komunistické plienky,“ smeje sa. Nasleduje niekoľko náterov kriedovým podkladom. Až keď je úplne suchý, začína Dana písať ikonu. Najprv zláti, potom píše samotný motív. Keď počítala vrstvy farby, dostala sa až k&nbsp;číslu dvadsať. Práca na ikone sa nedá uponáhľať. Aj preto, že po každom nánose musí povrch vyschnúť. Ale aj preto, že pri písaní ikon by mala byť prítomná modlitba. „Snažím sa byť vyspovedaná a&nbsp;modliť sa, nie­ktorí si pri tom púšťajú sakrálnu hudbu,“ hovorí. Keď je ikona hotová, malo by sa pred jej záverečným zafixovaním a&nbsp;zalakovaním počkať asi mesiac, aby sa z&nbsp;nej odvetrali farby, voda a&nbsp;vajíčko.
Dana kreslila odmalička. Pred pár rokmi ju zavolali na ikonopisecký kruz do vedľajšej dediny. Viedla ho pani z&nbsp;Poľska, ktorá tam má vlastnú ikonopiseckú dielňu. Počas troch víkendov prešla so svojimi žiakmi všetky postupy. Každý si odniesol svoje prvé tri ikony.
<h2>Posledný súd</h2>
Ikony vznikajú dvomi spôsobmi. „Hovorí sa, že ikona rodí ikonu. Ikonopisec teda prepisuje ikonu, ktorá už existuje,“ vysvetľuje Dana. „Nesmie nič pridať ani zmeniť, musí použiť rovnaké farby. Tak píšem ikony ja. Úplne nové ikony dokážu napísať iba mnísi a&nbsp;kňazi, ktorí žijú ponorení v&nbsp;modlitbe. Majú stať z&nbsp;evanjelia, rozjímajú o&nbsp;nej a&nbsp;dostanú inšpiráciu, ako má ikona vyzerať.“ Danin otec je poľovník a&nbsp;veľmi chcel ikonu svätého Huberta. „Lenže to je svätý charakteristický skôr pre západnú, rímskokatolícku cirkev,“ hovorí Dana, ktorá sa snažila nájsť nejakú predlohu, no ikonu so svätým Hubertom nenašla. Namaľovala teda výjav síce technikou písania ikon, ale charakterom skôr ako obraz než ako ikona. „Netrúfla by som si písať úplne nové ikony.“ 
Najzaujímavejšia ikona, s&nbsp;akou sa Dana s&nbsp;manželom stretli, pochádza priamo z&nbsp;chrámu v&nbsp;Topoli. Paradoxne, na vlastné oči ju nikdy nevideli. Ide o&nbsp;vzácnu, obrovskú ikonu posledného súdu zo 17. storočia, napísanú na plátne. Miestni ľudia si pamätali, že kedysi v&nbsp;chráme bola. No stratila sa z&nbsp;neho počas udalostí v&nbsp;50. rokoch. Odvtedy je v&nbsp;depozite Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku. „Nikdy ju nevystavilo,“ tvrdí Lukáš. O&nbsp;ikonu vedie cirkev s&nbsp;múzeom stále neuzavreté súdne spory. Oficiálne sa vraj stále nepodarilo preukázať, že skutočne ide o&nbsp;ikonu z&nbsp;Topole.

„Na Slovensku existuje len štrnásť ikon posledného súdu. Múzeum vo Svidníku má štyri. Len dve sú takých veľkých rozmerov a&nbsp;iba jedna z&nbsp;nich je na plátne,“ argumentuje Dana, prečo je presvedčená, že skutočne ide o&nbsp;správnu ikonu. Objavili aj ďalšie dôkazy. „Ľudia z&nbsp;Topole si z&nbsp;detstva pamätali dva výjavy: ako čerti vezú na fúriku hriešnikov do pekla a&nbsp;ako pília človeka. Fúrik sme našli hneď. Píliacich čertov sme nemohli objaviť. S&nbsp;manželom sme dňom a&nbsp;nocou hľadeli do pekla a&nbsp;pokúšali sa ich nájsť. Nakoniec ich raz večer zbadal. Skutočne na tej ikone sú. Potom som sa dostala k&nbsp;publikácii jedného Američana o&nbsp;drevených chrámoch na Slovensku, na Ukrajine a&nbsp;v&nbsp;Rumunsku. Písal v&nbsp;nej, že na ikone z&nbsp;Topole sú traja mnísi, letiaci ponad rajskú záhradu. A&nbsp;tí sú takisto na spornej ikone.“
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/len-ticho-noc-navstivte-greckokatolicky-chram-topoli-zazite-atmosferu-starych-cias" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
Keď sa s&nbsp;Lukášom prisťahovali, veľmi chceli ikonu do Topole vrátiť. Múzeum až na základe intervencie ministerstva kultúry dovolilo ikonu nafotiť. Do chrámu v&nbsp;Topoli sa po šesťdesiatich piatich rokoch vrátila aspoň jej kópia.

Len ticho a noc: Navštívte gréckokatolícky chrám v Topoli a zažite atmosféru starých čias

Výber pre vás

Len ticho a noc: Navštívte gréckokatolícky chrám v Topoli a zažite atmosféru starých čias

Súvisiace články

Srdcom Slovák: Bulharský cár vybudoval na Horehroní štát v štáte a túžil tu byť pochovaný

FOTO Vinárska jeseň v údolí Wachau: Dobrá energia prúdi zo zeme

Sviatlana Cichanovská exkluzívne pre PLUS 7 DNÍ: Nesmieme sa vzdať

Hory legiend: Očarujúca výprava do krajov skál, samoty, histórie a mystiky

Unavení dokonalosťou? Krajina, kde fialové kravičky naozaj existujú

Výber pre vás