Nikdy neoľutoval: Vrah Rigo mal vo väzení porážky, sčasti ochrnul. Za mrežami bol vyše 30 rokov

Dostala ho až porážka: Sériový vrah, ktorý desil celú Bratislavu, strávil v base 30 rokov

Dostala ho až porážka: Rigo strávil v base 30 rokov, nikdy neoľutoval, nikdy sa nepriznal

venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Dokázali mu vraždy ôsmich žien a&nbsp;jedného chlapca, pričom s&nbsp;nehybnými telami mŕtvych žien ešte súložil. Beštia, ktorá na začiatku deväťdesiatych rokov šírila strach v&nbsp;Bratislave, to má už za sebou. Najznámejší slovenský masový vrah Ondrej Rigo (†66) zomrel za mrežami, nevládny a&nbsp;pravdepodobne na porážku, ktorú prekonal už aj vlani. Medzi vyšetrovateľmi sa ešte dlho po jeho odsúdení hovorilo, že môže mať na rováši aj ďalšie vraždy, ktoré mali podobný modus operandi. Rigo sa však nikdy nepriznal ani len k&nbsp;tým, na ktoré mali jednoznačné dôkazy v&nbsp;podobe DNA. Len raz tajomne naznačil, že človek ani nevie, čoho je schopný.

„Ani moji kamaráti tomu neverili. Keď ma chytili, tak oni neverili, že to som ja mohol urobiť. Nik, kto ma poznal, tomu neveril. Vieš, človek sám nevie, čoho je schopný. Až keď niečo urobí, až potom vidí, čo to vlastne dokázal urobiť,“ povedal v&nbsp;jeden chladný októbrový deň roku 2013 Rigo autorovi rozhovorov s&nbsp;doživotne odsúdenými, Dávidovi Kičinovi. Ten ho navštívil vo väzení v&nbsp;Leopoldove. Spisovateľ, ktorý teraz pracuje na ďalšej knihe z&nbsp;prostredia odsúdených na najťažšie tresty, hovorí, že Rigo nikdy o&nbsp;svojich skutkoch priamo nerozprával. Odpovede na otázky o&nbsp;vraždách často odbil jedným slovom alebo neurčito zahmlieval. Mladého úspešného autora si však obľúbil a&nbsp;z&nbsp;času na čas mu poslal poštou svoje kresby a&nbsp;nezabudol ani na priania k&nbsp;sviatkom.

Hoci bol Rigo usvedčený z&nbsp;viacerých vrážd nepriestrelnými dôkazmi DNA, svoju vinu popieral až do posledného výdychu na tomto svete. „Bol defenzívny. Dôkazy bagatelizoval a&nbsp;označoval za „voloviny“. Bola to taká klasická psychopatologická osobnosť, ktorá všetko negovala. Bol presvedčený, že je nevinný. Myslel som si však, že sériový vrah bude v&nbsp;obhajobe aktívnejší,“ povedal nám dávnejšie sudca Peter Šamko starší, ktorý ho v&nbsp;deväťdesiatych rokoch poslal doživotne za mreže. Rukopis vraha považuje sudca takmer za učebnicový. „Celý prípad som musel skladať ako lego, išlo o&nbsp;dôkazy, ktoré do seba zapadali,“ spomínal Šamko a&nbsp;dodal, že to bol jeden z&nbsp;najbrutálnejších prípadov, aké rozhodoval. „Najmä počtom obetí. A&nbsp;čo je šokujúce, vo vraždách pokračoval, aj keď bol v&nbsp;čase ich páchania súdený za majetkovú trestnú činnosť. Nezastavilo ho to,“ spomínal Šamko.

Neznámy vrah, ktorý zabíjal osamotené ženy bez rozdielu veku, vzbudzoval strach nielen v&nbsp;hlavnom meste, ale na celom Slovensku. Keďže si Rigo dával veľký pozor na to, aby na mieste činu nezanechal odtlačky prstov, na slobode pobehoval a&nbsp;zabíjal takmer dva roky. Prvú vraždu spáchal 7. júna 1990 a&nbsp;poslednú obeť si vyhliadol 4. marca 1992. Našťastie, výskum a&nbsp;pokrok v&nbsp;dokazovaní neminul ani kriminalistiku a&nbsp;polícia začala používať pri vyšetrovaní aj analýzu stôp DNA na mieste činu. Tá bola v&nbsp;prípade odsúdenia krvilačného Bratislavčana jedným z&nbsp;hlavných dôkazov. Pri vraždení totiž nebol taký opatrný, ako si myslel. Hoci Rigo na rukách nosil vlastné ponožky, aby na smrtiacich zbraniach nezanechal odtlačky prstov, na ostatné dôkazy nemyslel. Napríklad na mieste činu často nechal odhodenú cigaretu a&nbsp;pri zneužití mŕtvych tiel obetí sa svojich biologických stôp nijako nezbavoval a&nbsp;nepokúšal sa ich zahladiť. „Od vzniku republiky to bol prvý veľký prípad, ktorý mal dosah aj v&nbsp;zahraničí. Bolo to 24 zväzkov dokumentačného materiálu. Do Nemecka a&nbsp;do Holandska som musel vyslať člena senátu kvôli výsluchom znalcov. Najmä kvôli DNA testom. Tie sa prvýkrát aplikovali na súde na Slovensku. Musel som si to naštudovať v&nbsp;spolupráci s&nbsp;doktorom Vladimírom Ferákom. Požičal som si vtedy od neho aj literatúru, aby som zistil, čo to je a&nbsp;akým spôsobom to uchopiť,“ spomínal Šamko.

Prečo museli Riga celé roky vodiť po väzení v putách, hoci iní vrahovia chodili bez nich, sa dočítate na ďalšej strane. 

Po vynesení rozsudku Rigo skončil na oddelení doživotne odsúdených. Na rozdiel od mnohých ostatných tam však celé desaťročia trávil pod najtvrdším dozorom v&nbsp;skupine D1. Kým niektorí, podobne desiví vrahovia sa mohli so strážou pohybovať relatívne voľnejšie, teda z&nbsp;cely ich na vychádzku vodili bez pút, Rigo musel byť vždy spútaný. Prečo? Bachari aj ostatní odsúdení vedeli, že je nevypočítateľný a hocikedy mu môže „prepnúť“. Na jeho správanie vo väznici nezabudli odsúdení, ktorí s ním boli v jednej budove. „Vrahovia Jozef Slovák a&nbsp;Jaroslav Garaj spomínali, že jeho krik bolo niekedy počuť po celom oddelení. Aj Rigo sám vedel, kedy „to na neho ide“, a&nbsp;povedal spoluväzňovi, že musí od neho ísť preč, lebo mu nechce ublížiť,“ prezrádza spisovateľ Kičin.

Napriek tomu Ponožkový démon, ako Riga chvíľu prezývali, bol od roku 2011 v&nbsp;cele, ktorú obýval s&nbsp;ďalšou osobou. Oddeľovali ich však dvoje mreže a&nbsp;chodba. Ako spomínal Kičin, Rigo si zo svojho uveznenia veľké starosti nerobil. „Rozprával pomaly, vyzeral veľmi pokojný a&nbsp;pri rozhovore bol kamarátsky,“ vraví spisovateľ a&nbsp;dodáva, že neskôr jeho spoluväzeň a&nbsp;vrah Jozef Slovák prezradil, že Rigo bral ešte vo väzbe začiatkom 90. rokov silné lieky na liečbu psychotických stavov. „Keď rovnakú tabletku vyskúšal aj Slovák, vraj skoro zaspal a&nbsp;hlava mu padala, no Rigo bol len mierne utlmený,“ hovorí Kičin. Slovenský autor zároveň dodáva, že Rigo bol emocionálne veľmi chladný. Vôbec mu neprekážalo tráviť skoro všetok čas v&nbsp;malej cele, iní ľudia mu nechýbali a&nbsp;vystačil si sám. Podľa Kičina netrpel depresiami, netrápili ho úzkosti a&nbsp;bol vyrovnaný s&nbsp;trestom. „Som zmierený s&nbsp;tým, že zvyšok života strávim za mrežami,“ napísal v&nbsp;jednom z&nbsp;listov Kičinovi.

Posledné roky podľa spisovateľa nechodil Rigo ani na každodenné prechádzky do koridoru. To je pritom jediný kontakt doživotne odsúdeného s&nbsp;denným svetlom a&nbsp;s&nbsp;čerstvým vzduchom. „Nebol na tom zdravotne veľmi dobre,“ hovorí&nbsp; Kičin. Rovnako sa nerozptyľoval návštevami, ktoré za ním, okrem spomínaného spisovateľa, prestali chodiť pred mnohými rokmi. Vrah mal pritom vonku štyri deti, ktoré sa však k otcovi nepriznávali. V&nbsp;kontakte s&nbsp;Rigom bola len jeho mama, ktorá však zomrela v&nbsp;roku 2000, keď ju zrazilo auto. Sériový vrah neskôr pre týždenník Šarm priznal, že len ju a&nbsp;otca skutočne ľúbil.

Vďaka slovenskému právnemu systému dostal aj Rigo pred pár rokmi šancu na podmienečné prepustenie. Tú majú doživotne odsúdení po odpykaní 25 rokov, s&nbsp;výnimkou tých, ktorým to rovno zatrhol súd alebo boli odsúdení v&nbsp;rámci „trikrát a&nbsp;dosť“. Rigo si žiadosť podal napriek tomu, že sa v&nbsp;base nikdy neprepracoval k&nbsp;nižšiemu stupňu stráženia a&nbsp;nebol známy ani svojím dobrým správaním. Možno preto svoju žiadosť stiahol ešte predtým, ako o&nbsp;nej mohol rozhodnúť súd. „Väzni dostanú k&nbsp;dispozícii posudky odborníkov a&nbsp;asi si uvedomil, že by ho nikdy nepustili,“ myslí si Kičin a&nbsp;dodáva, že keď sa o&nbsp;prepustení s&nbsp;Rigom rozprával kedysi, mal idylické ilúzie o&nbsp;tom, ako by vonku po toľkých rokoch žil. „Mal skreslené predstavy o&nbsp;tom, že by si kúpil malý domček. Pritom z&nbsp;dôchodku dostával len pár desiatok eur a&nbsp;vonku by v&nbsp;dnešnom svete prežil pár dní,“ hovorí spisovateľ. „Aj to, či človek má z&nbsp;čoho žiť a&nbsp;kam ísť, je jedna z&nbsp;vecí, ktorá sa na súde v&nbsp;rámci pojednávania o&nbsp;podmienečnom prepustení posudzuje,“ doplňuje Kičin.

V akom stave napokon skončil najdesivejší slovenský vrah a prečo bolo aj skúseným policajtom na miestach činov zle sa dočítate na ďalšej strane. 

Muž, ktorý mal na svedomí minimálne deväť životov, vo väzení posledné roky zdravotne chradol. Mal problémy s&nbsp;krvným tlakom, so srdcom aj zubmi. Počas výkonu doživotného trestu dostal niekoľko mozgových porážok a&nbsp;tá najsilnejšia v&nbsp;roku 2021 ho doslova skolila a&nbsp;previezli ho do trenčianskej väzenskej nemocnice. „Tam bol istý čas len ležiacim pacientom, museli sa o&nbsp;neho starať ako v&nbsp;starobinci. Bol v&nbsp;podstate ochrnutý na pol tela,“ hovorí Kičin. Podľa našich informácií bola príčinou Rigovej smrti práve mozgová príhoda. Hoci už bola vykonaná pitva, čo potvrdila aj hovorkyňa Zboru väzenskej a&nbsp;justičnej stráže Monika Kacvinská, o&nbsp;jej výsledkoch pre prebiehajúce vyšetrovanie nebude hovoriť.

Ondrej Rigo sedel za deväť dokázaných vrážd. Osem žien nielen zabil a&nbsp;okradol, ale po smrti aj znásilnil. Vraždil takým brutálnym spôsobom, že aj ostrieľaným vyšetrovateľom a&nbsp;technikom prichádzalo na mieste činu nevoľno. Svojim obetiam väčšinou rozdrvil lebku a&nbsp;prikryl ich perinou alebo vankúšom. Obete následne vyzliekol a&nbsp;vykonal na nich pohlavný styk. Jediná mužská obeť, ktorú zároveň nezneužil, bol 16-ročný Juraj, ktorého zabil dreveným hranolom. Neskôr obrátil pozornosť na jeho mamu Annu, ktorá sa pravdepodobne na zvuky úderov zobudila. Vystrašenú matku zabil a&nbsp;potom na jej tele, vedľa zavraždeného chlapca, vykonal súlož. Podľa zloženia jeho obetí bolo Rigovi ukradnuté, koho vraždí a&nbsp;znásilňuje. Jeho najstaršou obeťou bola 88-ročná starenka Terézia v&nbsp;domove dôchodcov.

Útok bratislavského netvora prežila jediná napadnutá, karatistka Jana B., ktorá mala v&nbsp;tom čase 30 rokov. Mladá žena bola veľmi húževnatá a&nbsp;nevzdala boj o&nbsp;holý život. Zároveň mala obrovské šťastie, keďže porisko sekery, ktoré si na ňu Rigo pripravil, bolo spráchnivené a&nbsp;ona si pár dní predtým presunula posteľ pod okno, kade presvitalo svetlo z&nbsp;ulice, takže sa mohla orientovať počas útoku v&nbsp;tmavej izbe. Jana bývala na pavlači a&nbsp;vrah sa k&nbsp;nej dostal cez okno nad dverami. Nad ránom 9. januára 1991 sa mladá žena zobudila v&nbsp;posteli na silný úder do hlavy. Jedna časť zlomeného poriska zostala Rigovi v&nbsp;ruke a&nbsp;žena preto použila jeho druhú časť na zápas o&nbsp;prežitie so psychopatickým zabijakom. Nakoniec vyhrala a&nbsp;on ušiel. Na okienko, ktorým jej Rigo vliezol do bytu, jej dal potom priateľ namontovať mreže a kúpila si aj psa. „Minimálne rok som nespala medzi treťou a&nbsp;piatou ráno, keď sa to stalo, a&nbsp;sedem rokov som mala zapálené svetlo vo vedľajšej izbe,“ opísala dávnejšie denníku Plus JEDEN DEŇ. Sama potom pomohla Riga mužom zákona identifikovať na rekognícii. „Nebolo to príjemné. Musela som tam ísť, už len kvôli ostatným obetiam, ktoré nemali šancu ho usvedčiť. Niekto to musel urobiť,“ skonštatovala pragmaticky. „Bol to pocit odľahčenia, to je všetko. Necítim voči nemu nenávisť. Horšie sú na tom rodiny tých obetí,“ dodala s&nbsp;tým, že si nechce pokaziť život spomienkami na Riga.

Ako je možné, že Rigo vraždil aj v Nemecku a Holandsku, a prečo si vyšetrovatelia mysleli, že obetí bolo viac sa dozviete na ďalšej strane. 

Rigo vraždil aj mimo Slovenska. Na falošný juhoslovanský pas sa totiž dostal do Nemecka, kde požiadal o&nbsp;azyl. Vtedy bol už v&nbsp;Československu 11-krát súdne trestaný, a&nbsp;tak použil falošnú identitu. Ako prišelca ho umiestnili do domova pre azylantov, no nudil sa tam a&nbsp;často utekal. Jeho prvou zahraničnou obeťou bola obyvateľka prízemného bytu v&nbsp;Mníchove Helena (†40), ktorú zavraždil štvorhrannou, viac ako polmetrovou železnou tyčou. Bezbrannú Nemku udieral takou silou, že poškodil aj strop nad jej posteľou. Na prelome júla a&nbsp;augusta zaútočil na ďalšiu Mníchovčanku Ilku (†29). Koncom septembra mu padla za obeť Marie (†56) z&nbsp;Amsterdamu. Rigo totiž išiel do Holandska navštíviť svoju sestru a&nbsp;švagra. Potom, akoby sa nič nestalo, sa vrátil na Slovensko.

Ako sme už spomenuli, beštia sa k&nbsp;činom nikdy nepriznala a&nbsp;deväť vrážd mu dokázali len vďaka stopám DNA, ktoré zanechal v&nbsp;telách obetí. Vyšetrovatelia však mali podozrenia na viac činov. „Z&nbsp;dostupných zdrojov sú informácie o&nbsp;tom, že mohol mať na svedomí celkovo 11 až 15 vrážd. V&nbsp;týchto prípadoch nebola k&nbsp;dispozícii DNA, ale spôsob vrážd bol veľmi podobný,“ hovorí Kičin. Vrah takisto útočil na hlavu a&nbsp;obete si vyhľadával na prízemí či pavlačiach.

Mimochodom, v&nbsp;čase Rigovho vyčíňania pribudli v&nbsp;hlavnom meste na oknách na prízemí či nižších balkónoch mreže. Pri prechádzkach Bratislavou si ich nemôžete nevšimnúť. Zväčša tam boli namontované nie pre krádeže, akoby sa na prvý pohľad zdalo, ale zo strachu pred vyčíňaním netvora v&nbsp;ľudskom tele.

Nikdy neoľutoval: Vrah Rigo mal vo väzení porážky, sčasti ochrnul. Za mrežami bol vyše 30 rokov

Súvisiace články

Najznámejší sériový vrah na Slovensku to už má za sebou: Ondrej Rigo († 66) zomrel vo väznici

Alexandra (25) zo Záhoria: O čom si mladá právnička píše s brutálnym vrahom?

Tvárou v tvár vrahovi: „Pôsobil pokojne, mal zväčša dobrú náladu,“ hovorí Slovák, ktorý komunikuje so zabijakom

Beštiálny sériový vrah žien sa môže dostať na slobodu! Sedí už 25 rokov

Desivá spoveď odvážnej ženy: Ako sa ubránila pred beštiou Rigom!

Chytať zločincov podľa DNA tak rýchlo ako v seriáloch? Na Slovensku zabudnite

Takéto obrazy maľuje beštiálny vrah žien Rigo

Výber pre vás