Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Na otázku, či medzi jej kompetencie patrí aj protiturecká obrana, odpovedá starostka obce Poniky Jana Ondrejková úsmevom. To, že v celoslovenskom povedomí je dedina zapísaná cez verš Sama Chalupku: „Prišli Turci na Poniky…“ pre ňu nie je nič nové. „Pred pár rokmi sme vítali tureckú delegáciu. Prišli honorárni konzuli Slovenska v Turecku pod vedením veľvyslankyne v Ankare a veľmi sa im tu páčilo,“ spomína.
<h2>Šable verzus pazúry</h2>
Turkom sa bojovnosť rozhodne uprieť nedá. Vyjsť kopce a&nbsp;zdolať kľukaté zákruty, miestnymi nazývané kiare, nebolo ani autom „med lízať“. Keď osmanskí dobyvatelia vyliezli hore, kochali sa rovnako ako my výhľadmi. A&nbsp;možno tu zanechali pár potomkov, dopĺňa starostka svoje pozorovanie.

Poniky preslávil Samo Chalupka a&nbsp;pri potoku na Námestí Štefana Žáryho dnes stojí tabuľa s&nbsp;jeho veršami. Splnený sen starostky Jany Ondrejkovej. Na druhej strane tabule nájdete historickú mapu. Zistíte z&nbsp;nej, že pod Poniky patrí aj Ponická Lehôtka a&nbsp;Ponická Huta.
„Rok som dumala nad tým, ako tú tabuľu navrhnúť. Nik mi nevedel nakresliť výjav, ako Turčín skočil bystrým krokom do jelšiny nad potokom, našiel on tam starú ženu, medzi krovím učupenú,"&nbsp; odrieka naspamäť jednu zo slôh básne. Starostka dodáva, že hoci je Chalupka takto spätý s Ponikami, obec má iného slávneho rodáka. Veľkého spisovateľa a prekladateľa Štefana Žáryho.
Dnes spôsobuje história obce starostke namiesto trápení už len radosti, akou bola aj návšteva Turkov plná tradičných tancov z&nbsp;Podpoľania, Pohronia aj tých exotických, od Čierneho mora, ako napríklad bar či hallan. Problémami Poník v&nbsp;roku 2021 nie sú žiadne zakrivené šable nepriateľov, ale ostré pazúry medveďov a&nbsp;tých, ktorí s&nbsp;nimi robia poriadky na vlastnú päsť. Koncom augusta obec riešila mŕtve chránené zviera, ktoré sa našlo v&nbsp;kopcoch nad ňou. Do chytania pytliaka sa zapojila aj polícia.

„Ani sa nečudujem, že to niekto zobral do vlastných rúk. Medvede sa pomaly sťahujú do záhrad rodinných domov, podvečer sa prechádzajú po hlavných cestách. Ochranári hovoria, že my ľudia sme im zobrali priestor, ale ľudia tu predsa žijú stovky rokov a&nbsp;málokedy sa vyskytol problém stretnutia medveďa hnedého v&nbsp;intraviláne obce. Medvede ste mohli vidieť len ďaleko za dedinou,“ vraví starostka.

<h2>Miestne kozy a&nbsp;ovce</h2>
Deň, keď sme do Poník zavítali, Jana Ondrejková riešila viac ako zvery kapacitu materskej školy, podpisovačky a&nbsp;papierovačky, ktoré má inak celkom v&nbsp;obľube. Neskôr ju čakalo sadenie kvetov pri pomníku a&nbsp;vychystaná bola aj na stretnutie s&nbsp;farárom. Teda s&nbsp;kapucínmi, ako mníchov v&nbsp;katolíckom kostole na vŕšku všetci volajú. „Mám informáciu, že chcú na obecnom pozemku postaviť jaskynku. Vždy si to rada osobne overím priamo na mieste,“ vysvetľuje výjazd v&nbsp;daždi. Dobre urobila. Nakoniec sa ukázalo, že „jaskyňa“ je len podstavcom, do ktorého skryjú sochu svätého Františka a&nbsp;obecného pozemku sa vlastne ani netýka.

„Jasné, že mám rada túto prácu, hoci vravím - je to na 24 hodín denne. Čo nemám rada, sú dotazníky, prieskumy. To ma dosť vytáča, napríklad pri testovaní covidu. Nemalo to konca,“ komentuje starostka. Na druhej strane miluje rozmanitosť dní. Tá energiu neodoberá. Nabíja starostku a&nbsp;rovnako jej tím. Občas aj smiechom. Napríklad, keď musia v&nbsp;obecnom rozhlase hlásiť, že sa našli dve strakaté kozy a&nbsp;jedna čierna kravka. Komu chýbajú, nech sa prihlási.
<h2>Profi starostka</h2>
Jana Ondrejková nie je celkom obyčajná starostka. Minimálne nie v&nbsp;zmysle, že by prišla do úradu s&nbsp;naivnými predstavami. Kým vyhrala voľby, obecný úrad mala preštudovaný do jeho najtemnejších kútov. Nastúpila naň ako úradníčka v&nbsp;roku 2000. Bola matrikárkou, pokladníčkou, jednoducho, čím bolo treba.
„Nefungujeme ako na veľkom mestskom úrade, že každý má jednu agendu. Väčšina pracovných miest kumuluje funkcie. Za tie roky, čo som tu pracovala, som mala šancu vniknúť do fungovania samosprávy, verejnej správy, vzťahov, priorít, ale aj do komunity,“ vraví. Skoro za 20 rokov preskákala kadečo a&nbsp;trochu tlmeným hlasom priznáva, že sa naučila rozpoznať rozdiel medzi dobrým a&nbsp;zlým starostom. Aj to ju poštuchlo k&nbsp;nápadu kandidovať v&nbsp;roku 2018. Mala chuť presadiť vlastné témy, nabrala silu realizovať ich.

„Mala som jasnú výhodu oproti starostom, ktorí na obecný úrad prídu z&nbsp;inej oblasti. Nemusela som sa oťukávať, mohla som pracovať od prvého dňa. Nemusela som sa zamýšľať, aké tlačivo na čo slúži, aký výkaz podpísať. Administratíva išla prirodzene,“ pochvaľuje si. Veľa vecí, ktoré by o&nbsp;výkone mandátu starostu nevedela, nebolo. Ale ak by sa aj niečo našlo, Jana Ondrejková by vytiahla svoj ďalší tromf. Má vyštudovanú verejnú správu. Teoreticky by ju nič vo fungovaní našich orgánov nemalo prekvapiť. A&nbsp;predsa sa našla jedna vec: pomalosť inštitúcií, ktoré schvaľujú eurofondové projekty.
<h2>Obecný podnik a&nbsp;telocvičňa</h2>
A&nbsp;ako svoju prácu vidí sama? Spokojná s&nbsp;doterajšími výsledkami je len sčasti. Teší sa z&nbsp;novej telocvične pri základnej škole aj z&nbsp;obnovy pamätníka rumunským hrdinom, ktorí Poniky oslobodili v&nbsp;druhej svetovej vojne. Aj nové cesty do časti Ponická Lehôtka a&nbsp;Ponická Huta si starostka pripisuje k&nbsp;úspechom. Neratovali cestu látaninami, ale potiahli asfaltový koberec. Bojuje sa aj za rekonštrukciu vodovodného potrubia, ktoré je v&nbsp;správe Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Obec je jedným z&nbsp;akcionárov. Obnova však bude postupná, a&nbsp;tak kým sa dôjde na koniec dediny, niektorí obyvatelia Poník sa možno aj posťažujú na dĺžku prác.
Ďalšie projekty sú síce podané, ale stoja na stole niekde v&nbsp;pavučine inštitúcií a&nbsp;dôležitých ľudí, ktorí o&nbsp;ich ďalšom osude rozhodujú na stupni vyššom ako veže dedinských kostolov. „Byrokracia a&nbsp;neflexibilnosť riadiacich orgánov, čo sa týka projektov s&nbsp;eurofondmi, ma nemilo prekvapili. Žiadosť o&nbsp;nenávratné finančné prostriedky na komunitné centrum mám podpísanú dva roky a&nbsp;ešte sme ani nezačali stavať,“ posťažovala sa na ťažkopádnosť systému.

Miestni blonďavú starostku veselo zdravia. Pred tromi rokmi si ju vybrali už v&nbsp;prvom kole. Vyhrala takmer so 62 percentami. Že je z&nbsp;katolíckej menšiny v&nbsp;evanjelickej dedine? Vôbec neprekáža. Podľa nej sme v&nbsp;prvom rade všetci ľudia.
Výčitka, ktorú počujeme, smeruje len na to, ako za jej éry hospodári obecný podnik. Píla. Cena dreva stúpa skokovo, domáci počúvajú v&nbsp;televízii. V&nbsp;roku 2016 mala ich píla zisk vyše 18-tisíc eur. Tržby sa za posledných päť rokov nejako radikálne nelíšia. Hýbu sa nad jedným miliónom. Kde je teda chyba? „Problémovým obdobím boli roky 2019 a&nbsp;2020. V&nbsp;tomto období odišiel skúsený konateľ, pán inžinier Peter Matula. Prijali sme nového konateľa, s&nbsp;ktorým sme však spoluprácu ukončili, pretože neakceptoval požiadavky a&nbsp;odporúčania valného zhromaždenia,“ opisuje ťažkosti. Matulu presvedčili vrátiť sa.
Zlý rok 2020 dáva starostka na triko pandémii. „V&nbsp;súčasnosti je na tom podnik omnoho lepšie, čo je vďaka vysokej cene dreva. V&nbsp;mesiaci jún mala píla zisk 116&nbsp;560 eur a&nbsp;v&nbsp;júli 65&nbsp;795 eur,“ nádeja sa na lepšiu budúcnosť.
<h2>Baby boom</h2>
Hoci má prízvuk bystrického okolia, Jana Ondrejková nie je rodená Poničanka, ale mestské dievča. Ako malá chodila do Poník k&nbsp;starej mame. Dedina jej postupne prirástla k&nbsp;srdcu. Z&nbsp;Banskej Bystrice ju sem definitívne odviedol manžel pred 25 rokmi. Do mesta by sa vraj už nevrátila. S&nbsp;horami, prírodou, ale aj s&nbsp;blízkosťou ľudí sa tak zžila, že je až nešťastná, keby ju niekto nepokladal za pravú Poničanku. „Moja mama bola z&nbsp;Poník, takže som minimálne polovičná. Manžela som si našla tu na dedinskej zábave.“
Hovorí, že za posledných pár rokov pozoruje zmenu trendu v&nbsp;demografii obce. Mladí odchádzali bývať do Bystrice, dnes vidí, naopak, aj príliv ľudí. „Zažívame baby boom. V&nbsp;škôlke máme 58 detí, čo je dosť, hoci je to vrátane Dúbravice a&nbsp;Oraviec, čo sú priľahlé dedinky,“ teší sa.

Poniky by rady stavali aj obecné byty. Vo vlastnej réžii chcú spustiť individuálnu bytovú výstavbu rodinných domov podobne ako Pečovská Nová Ves, o&nbsp;ktorej sme písali v&nbsp;predošlom čísle. „Nad Poľnou ulicou máme prichystaných 23 stavebných pozemkov, ktoré chceme v&nbsp;rámci územnoplánovacej dokumentácie zastavať. Problémom bola prístupová cesta. S&nbsp;poslancami sme oslovili paniu, ktorá predávala svoj dom s&nbsp;pozemkami. Ten sme kúpili a&nbsp;cez ne sa k&nbsp;novej výstavbe pekne dostaneme. Teraz riešime odstránenie domov, ktoré stoja v&nbsp;ceste. Je na nich eternit, nebezpečný odpad,“ opisuje, čo všetko obsahuje práca starostky v&nbsp;Ponikách. „Chceme to mať pod palcom. Developera do toho vpustiť nechceme. Neradi by sme boli, aby pozemky kúpil cez nastrčených ľudí jeden človek.“
<h2>Starostovia a&nbsp;poslanci</h2>
Starosta vraj nie je sám až taký veľký pán, aby mohol urobiť v&nbsp;dedine nejaký obrovský prevrat v&nbsp;pozitívnom či v&nbsp;negatívnom smere. Má poslancov v&nbsp;miestnom zastupiteľstve. Na nich mnohé stojí. Bez súhlasu zastupiteľstva neprejdú ani tie najlepšie nápady. Na druhej strane, ak by obecnému úradu vládol „volebný omyl“, mohli by jeho projekty zabrzdiť. Jana Ondrejková si svojich poslancov pochvaľuje. „Mám šťastie, že sa vždy vieme dohodnúť a&nbsp;nenastávajú nepríjemné situácie.“ Keď jej pripomíname spopularizovanie starostovskej funkcie v&nbsp;podaní kolegyne z&nbsp;Fekišoviec, starostka Poník sa len chytí za hlavu. „Tá pani starostka situáciu vôbec nezvládla. Je mi ľúto, aký pohľad to vrhlo na obecné zastupiteľstvá a&nbsp;lokálnych politikov.“
Dedinskí politici sú pritom podľa nej v&nbsp;mnohom iní ako tí veľkí, štátni. Radia sa, podporujú, konzultujú, dávajú si navzájom rozumy. „Radšej si zavoláme a&nbsp;poradíme sa - ty si to už riešil? A&nbsp;ako? Pošli mi to, prosím ťa.“&nbsp;
<h3>Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</h3>
Podrazy na lokálnej úrovni? Sprenevery, o&nbsp;ktorých počujeme občas v&nbsp;médiách? Rodinkárstvo na úradoch? Môže byť, veď aj komunálna politika je stále len politikou, ale pokojná Poničanka na svojej koži negatíva politickej hry v&nbsp;regióne neokúsila. „Nájdu sa aj starostovia, ktorí si myslia, že funkcia na obecnom úrade je niečo, že sú majstri sveta, ide však o&nbsp;človeka, nie o&nbsp;obec ani o&nbsp;stranícku príslušnosť,“ uzatvára.

REPORTÁŽ Radosti a strachy v slávnej dedine: Starostka Poník rieši medvede aj stratené kozy

Výber pre vás

REPORTÁŽ Radosti a strachy v slávnej dedine: Starostka Poník rieši medvede aj stratené kozy

Súvisiace články

Je z neho debničkár: POZRITE si Vladimíra Mečiara v situácii, v akej ste ho ešte nevideli

U Mečiarovcov sa oslavovalo: Otvorenie šampanského šabľou a gratulácie od modelky aj návrhára

Dzurindov exminister dobyl Ukrajinu aj Chorvátsko: Považujem sa za obyčajného podnikateľa

Exminister ovládol chorvátsky ostrov, ukrajinské zdravotníctvo a teraz hľadá liek na covid

REPORTÁŽ: Slávny film s Kronerom v Sabinove zas ožil aj vďaka jedinečnej soche

Športovec Sulík sa nechá na squash vyvážať ministerskou limuzínou: Takéto úskoky robí pri hre

Náhoda?: V bytovke, kam chodieva minister Mikulec, býva hľadaný mafián

Výber pre vás