Lívia Černická

Na politickej scéne je už 31 rokov. Jeho strana prežila klinickú smrť, znova však siahla na politický vrchol.

Keď z&nbsp;donútenia v&nbsp;marci 2018 Robert Fico (59) abdikoval z&nbsp;funkcie predsedu vlády, nasilu sa usmieval. Vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi najskôr podal papier s&nbsp;demisiou a&nbsp;potom mu položil ruku na plece: „Pán prezident, ty buď pokojný, ja nikam neodchádzam.“ A&nbsp;hoci mal neskôr veľmi blízko k&nbsp;odchodu, naozaj neodišiel.

Politológ a&nbsp;historik Juraj Marušiak hovorí, že v&nbsp;kariére Roberta Fica sa nedá hovoriť o&nbsp;dramatických výkyvoch. „V&nbsp;politike sa drží neprestajne od roku 1992. Prakticky je tak najdlhšie slúžiacim slovenským politikom,“ podotýka Marušiak s&nbsp;tým, že jeho konkurentom je František Mikloško, ale ten mal dlhšie „prestávky“ mimo vysokej politiky.

S&nbsp;istou dávkou štipľavej irónie sa vyťahujú spomienky Ficových spolužiakov. Budúceho viacnásobného premiéra opisujú ako šplhúňa a&nbsp;bifľoša, ktorý sa vždy prvý hlásil, citoval Marxa a&nbsp;rád hovoril o&nbsp;Sovietskom zväze. To bolo však v&nbsp;čase, keď novembrové udalosti v&nbsp;roku 1989 boli ďaleko a&nbsp;práve toto sa vyžadovalo od budúcej spoločenskej a&nbsp;politickej elity.

K&nbsp;tej sa zaradil pomerne skoro. Marušiak pripomína, že bol ťahúňom niekdajšej SDĽ vo voľbách v&nbsp;roku 1998. „Jeho ambície neboli naplnené, tak si vytvoril vlastnú stranu, ktorá od svojho vzniku patrí medzi najsilnejšie,“ konštatuje.

Smer, ktorý oficiálne vznikol v&nbsp;októbri 1999, doviedol Fico päťkrát k&nbsp;víťazstvu vo voľbách. „Raz skončil na druhom mieste a&nbsp;raz na treťom,“ vyratúva Marušiak. Vládu zostavuje štvrtý raz. A&nbsp;to z&nbsp;neho robí podľa politológa najúspešnejšieho premiéra na Slovensku.

Pred voľbami sa Fico pochválil videom, na ktorom vychádza z&nbsp;vôd Dunaja. Kráča pomaly a&nbsp;isto. Marketingoví odborníci hovoria, že sa tak snažil voličom ukázať, že je pri sile a&nbsp;dokáže ísť proti prúdu. Ako mnohí hovoria, práve to je posolstvo, ktoré potreboval odovzdať. Nie je to tak dávno, čo Fico padol na kolená. Vraždu novinára Jána Kuciaka a&nbsp;jeho snúbenice vo februári 2018 médiá oblúkom a&nbsp;nie celkom korektne spojili s ním. Hnev a&nbsp;frustráciu spoločnosti neustál. Podal demisiu, ale so sľubom či s&nbsp;vyhrážkou, že „nikam neodchádza“. Podľa Marušiaka možno práve toto považovať za jeho pád: „Dôvodov bolo zrejme viacero – jeho vlastná únava, únava v&nbsp;samotnej strane a&nbsp;nespokojnosť obyvateľstva,“ hodnotí.

Voľby vo februári 2020 sa síce pre Smer neskončili fiaskom, ale nemal šancu, aby sa dostal do vládnej koalície. Fico priznáva, že v&nbsp;tom čase chcel naozaj odísť z&nbsp;politiky a&nbsp;miesto prepustiť Petrovi Pellegrinimu. Prišla však ďalšia rana, keď sa odtrhla takzvaná Pelleho jedenástka. Populárnejší Pellegrini si založil vlastnú stranu, ktorá lámala prieskumy voličských nálad. Smer aj Fico padali tak rýchlo a&nbsp;tak hlboko, že v&nbsp;podstate takmer nikto nepredpokladal návrat.

Robert Fico odmieta, že by mu v&nbsp;návrate na politický vrchol pomohol Igor Matovič. Ten pred troma rokmi suverénne zvíťazil vo voľbách a&nbsp;dostal sa k&nbsp;moci. Dlho mu to však nevydržalo.

Krajina sa zmietala v&nbsp;pandemickom zmätku často až hlúpych rozhodnutí Matovičových vlád, keď sa Fico rozhodol, že Smer resuscituje.

Marušiak hovorí, že mu pomohla tvrdá práca aj zmätok, ktorý spôsobil Matovič. „Dokázal zo situácie, do ktorej dostali krajinu vlády Igora Matoviča a&nbsp;Eduarda Hegera, vyťažiť maximum,“ vysvetľuje. Pravda je, že Smer by nebol až taký silný, ak by neboli jeho protivníci až katastrofálne slabí.

„Navyše predchádzajúca koalícia tak dlho strašila návratom Smeru, až sa toho voliči prestali obávať,“ smeruje politológ kritiku na minulé vlády. Stačí pripomenúť Matovičove odporúčania, aby „len šúchal nohami a&nbsp;čakal, keď si poňho príde NAKA“. Viacerí politológovia sa zhodujú, že „strach z&nbsp;trestného stíhania nominantov strany“ pomohol Ficovi pri rozhodnutí vrátiť sa.

Fico prakticky vôbec verejnosti nepredstavil svoju rodinu. Kedysi priznal, že chcel byť buď politikom, alebo športovým komentátorom či archeológom. Aj pamätníci musia dlho pátrať v&nbsp;pamäti, aby si spomenuli, ako pred rokmi, ešte ako mladý politik, prezradil o&nbsp;svojom synovi roztomilú pikantériu – kým iné deti píšu listy Ježiškovi, jeho Miško mu chcel telefonovať.

Na tlačovku priviedol manželku Svetlanu len vtedy, keď ho Matovič obvinil, že majú na Belize na účte skrytých 675 miliónov dolárov. Ukázalo sa, že je to klebeta, ktorú odvolal sám Matovič.

Predseda Smeru sa nepochválil, keď syn ukončil školu, keď sa oženil, keď z&nbsp;neho urobil starého otca. Ani raz nesiahol po tom, čo politici využívajú bežne – ukazujú sa ako dobrí rodičia či partneri. Občas s&nbsp;iskrením, občas s&nbsp;nob­lesou prichádzali informácie o&nbsp;tom, kto je práve jeho partnerka. Dnes sa ukazuje s&nbsp;Katarínou Szalayovou, chodia spolu behať, jazdia na motorkách. Dokonca boli spolu na svadbe prominentného právnika Mareka Paru. Szalayová síce chcela byť pôvodne prokurátorkou, no dnes pôsobí v&nbsp;advokátskej kancelárii Roberta Kaliňáka.

Áno, kľuky, plávanie v&nbsp;Dunaji, pravidelný beh… To všetko má ukazovať, že Robert Fico je zdravotne fit. Napriek ťažkým operáciám srdca, napriek politickým útokom. Čas sa však nedá zastaviť a&nbsp;prichádza do veku, keď sa už uvažuje o dôchodku. Sú tieto voľby jeho posledné? „Hovorí sa, že koho predčasne pochovávajú, ten žije dlho,“ usmeje sa Marušiak.

„Momentálne je stále vo svojej strane jednotkou, strana sa identifikuje s&nbsp;jeho osobou ako so svojím lídrom, primárne určuje podobu a&nbsp;politiku Smeru,“ objasňuje s&nbsp;tým, že ani v&nbsp;čase krízy sa nenašiel nikto, kto by sa mu postavil. Mnohí jeho spolupracovníci hovoria, že si s&nbsp;nimi vyká. Neberú to však ako urážku, skôr ako vyjadrenie rešpektu pred jeho autoritou. Aj Pellegrini, ktorý odišiel, nakoniec uznal Ficovo nadradené postavenie a&nbsp;prijal od Smeru ponuku na fungovanie vo vláde. Ako podotýka politológ, Hlas dostal síce dosť rezortov, ale musel sa uspokojiť aj s&nbsp;tými nevďačnými, ako je školstvo, zdravotníctvo, práca a&nbsp;sociálne veci. Smer v&nbsp;tejto chvíli nemá argument na výmenu šéfa. Iba ak by to chcel sám Fico. „Rozhodne je však v&nbsp;menšej miere stranou jedného muža, ako bol ešte v&nbsp;roku 2018,“ podčiarkuje Marušiak. Poukazuje na to, že dnes sú na verejnosti rozpoznateľní viacerí politici, podpredsedovia strany Ľuboš Blaha či Ladislav Kamenický. Ľudia vedia, kto je Juraj Blanár či Richard Takáč. „Kríza posilnila stranu. Ale nájsť nástupcu nebude jednoduché, v&nbsp;jeho prípade bude totiž ťažké zopakovať dráhu Roberta Fica,“ upozorňuje.

Podľa politológa Juraja Marušiaka je to kultúra „našich ľudí“. Fico ju síce nevynašiel, ale úspešne opakoval a zdokonaľoval. „Za posledné roky to bola orientácia na extrémistický voličský segment, hodnotové zbližovanie s formáciami ako Republika či zapájanie ľudí, ako je antisemita Dany Kollár, do svojej kampane. Takéto okolie mu síce nahradilo stratené voličské hlasy, nijako však Slovensko neposunie dopredu, skôr naopak.“ Podľa neho momentálne Fico považuje za svoju najväčšiu chybu zaned­banie „mocenskej stránky vládnutia“, ktorá súvisí s prístupom k mimovládnym organizáciám, médiám a silovým zložkám. „To evokuje, že sa na Slovensku pokúsi reprodukovať model vládnutia Viktora Orbána. Z krátkodobého hľadiska, z hľadiska vlastného udržania pri moci, má azda pravdu, z dlhodobého hľadiska si myslím, že pre Slovensko bude mať tento spôsob uvažovania negatívne dôsledky. Myslím si teda, že najväčšiu chybu kariéry sa ešte len chystá urobiť,“ uzatvára politológ. 

Robert Fico po štvrtý raz premiérom: Som tu a pri sile

Výber pre vás

Robert Fico po štvrtý raz premiérom: Som tu a pri sile

Súvisiace články

Kríza odbojárov: Do zväzu protifašistov sa tlačia extrémisti

Sudcovia spísali pochybenia Jána Mazáka. Je ich dvadsať!

Šéf KDH Majerský má na krku aj trestné oznámenie, aj výzvu, aby odstúpil

Výber pre vás