<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

<p>Vyzerá to ako riadna šlamastika. Z kaluže pandémie vstupujeme do blata inflácie. Spomedzi štátov Európskej únie (EÚ), ktoré používajú euro, je Slovensko podľa Eurostatu na tretej priečke krajín, kde sa najviac zdražuje. Tovar a služby, ktoré kupujeme najčastejšie, v septembri stúpli o 5,1 percenta. Reálne platy krok s cenami držať nebudú. Neutešená rovnica, však? Čo sa stalo a kedy vietor v našich peňaženkách dofúka?</p>
<h2>Menej za&nbsp;viac</h2>
<p>Podľa Maroša Ovčarika z&nbsp;webu Finančný kompas sa treba pripraviť na&nbsp;to, že za&nbsp;50 eur kúpime najbližšie mesiace o&nbsp;niečo menej produktov ako vlani. <em><strong>„Inflácia je vlastne pokles hodnoty peňazí. Pri inflácii tri percentá si za&nbsp;rovnakú stoeurovku kúpime po&nbsp;roku o&nbsp;tri percentá menej, teda reálne klesá kúpyschopnosť domácností.“</strong> </em>Týka sa to navyše aj našich úspor. Ovčarik vyrátal, že ak máme na&nbsp;bežnom účte usporenú tisícku na&nbsp;horšie časy, pri trojpercentnej inflácii bude mať o&nbsp;päť rokov hodnotu len 863 eur. Jednoducho, v&nbsp;čase inflácie chudobnieme, aj keď utrácame a&nbsp;nakupujeme jedlo, stavebniny, benzín, platíme nájomné, aj keď sa rozhodneme nemíňať a&nbsp;sporíme.</p>

<p>Keď sú veci takto povedané a&nbsp;premýšľate, že by bol vhodný čas požiadať šéfa o&nbsp;zvýšenie platu, môže prísť veľmi rýchle sklamanie. Analytik Martin Vlachynský z&nbsp;ekonomického inštitútu INESS hovorí, že hoci mzdy dlhodobo rastú, existujú obdobia, keď ich reálna výška stagnuje, ba dokonca klesá.<em><strong> „Že sa to pravdepodobne bude diať v&nbsp;blízkej budúcnosti, je pravdepodobné. Pandemické opatrenia spôsobili výpadky výroby po&nbsp;celom svete. Továrne a&nbsp;služby sa zavreli, zamestnanci sedeli doma a&nbsp;nepracovali. Rôzne pandemické dávky a&nbsp;dotácie vytvorili ilúziu, že sa vlastne nič nedeje. Ale keďže reálne nevznikali výrobky, nevyužívali sa služby, svet o&nbsp;niečo schudobnel. Táto realita sa teraz postupne dostáva až do&nbsp;peňaženiek.“</strong></em></p>
<h2>Nájdeš prácu, stratíš prácu</h2>
<p>Ako si teda človek môže pomôcť? Ak je všetko drahšie a&nbsp;nádej na&nbsp;zvýšenie platu je mizivá, logicky uvažujeme, že by sme mohli pracovať viac, aby sme rodinný rozpočet na&nbsp;konci mesiaca nejako zaokrúhlili. S&nbsp;týmto nápadom si treba popriať vzájomne veľa šťastia. Tí, ktorí čítajú noviny, vedia, že pri titulkoch - Top zamestnávateľ na&nbsp;Orave vypína polovicu pecí alebo Novácka chemička skresala výrobu na&nbsp;polovicu - hrozí skôr prepúšťanie ako boom nových pracovných miest.</p>

<p>Najhoršie môžu dopadnúť tí, ktorí zamestnanie našli po&nbsp;uvoľnení opatrení, sú v&nbsp;skúšobnej lehote a&nbsp;už-už si mysleli, že sa veci zlepšia a&nbsp;na&nbsp;čas si môžu vydýchnuť.</p>
<p><em><strong>„Tešiť sa môžu profesie, ktoré sú vo veľkom nedostatku a, naopak, ťažké to budú mať profesie, ktoré sa z&nbsp;pandémie tak skoro nespamätajú,“</strong></em> predvída Martin Vlachynský.</p>
<h2>Prekliate energie</h2>
<p>Vláda vie, že najťažšie sa budú mať aj v&nbsp;najbližšom období tí najzraniteľnejší. Napríklad seniori, ktorí doteraz za&nbsp;rok a&nbsp;pol pandémie nechudobneli vďaka valorizácii dôchodkov. Túto zimu však môžu mať hlboko do&nbsp;vrecka a&nbsp;namiesto darčekov, ktoré mnohí z&nbsp;nich plánujú kúpiť vnúčatám, budú lietať stovky navyše za&nbsp;elektrinu a&nbsp;plyn. Dôchodcovia totiž často bývajú na&nbsp;vidieku, a&nbsp;to v&nbsp;starých alebo zle izolovaných rozľahlých domoch. Ak platia za&nbsp;kúrenie a&nbsp;hriatie teplej vody <strong><a href="https://www.immergas.sk/produkty/kondenzacne-kotly/" target="_blank" rel="noopener">plynovým kotlom</a></strong> za&nbsp;dom s&nbsp;výmerou 100 štvorcových metrov približne 35 eur mesačne, pri 18-percentnej inflácii za&nbsp;rok priplatia 65 eur. Ak majú vyššiu spotrebu alebo starý kotol a&nbsp;mesačná záloha za&nbsp;plyn je 60 eur, za&nbsp;rok dajú plynárom o&nbsp;130 eur viac, ako boli zvyknutí. Rovnaký nárast, medzi 5 až 15 percent, sa očakáva aj pri cene elektriny. Jej ceny prekonali rekord z&nbsp;veľkej finančnej krízy v&nbsp;roku 2008. Neutešená správa pre domácnosť, ktorá elektrinu využíva nielen na&nbsp;základné spotrebiče vrátane chladničky či práčky, ale aj vykuruje elektrickým kotlom. Ročne môže zaplatiť až o&nbsp;150 eur viac.</p>
<h2>Chlebové témy</h2>
<p>No a&nbsp;kým ľudia uviazli v&nbsp;rovnici medzi zvyšujúcimi sa cenami na&nbsp;živobytie a&nbsp;stagnujúcimi platmi, politici sa hádajú o&nbsp;to, kto môže za&nbsp;situáciu. Ľavica v&nbsp;podobe exministra práce, sociálnych vecí a&nbsp;rodiny Jána Richtera vláde vyčíta, že nič nerobí a&nbsp;„chlebové témy“ pre ňu nie sú priorita. Koalícia hovorí, že také hrozné zvyšovanie to nie je a&nbsp;problémy dáva za&nbsp;vinu zlým rozhodnutiam Smeru v&nbsp;predchádzajúcich obdobiach.</p>

<p>Prezidentka upozorňuje aj v&nbsp;správe o&nbsp;stave republiky, že kabinet Eduarda Hegera by mal mať plán, ako sa vyhnúť situácii, aby sa nízkopríjmové rodiny dostali na&nbsp;úplnú mizinu. Premiér odkazuje, že dačo z&nbsp;hlbokej štátnej kasy vytiahnu, ale ešte netreba robiť paniku, ešte nie je čas. Šéf rezortu práce Milan Krajniak rozpráva od&nbsp;leta o&nbsp;slávnych vratkách a&nbsp;o&nbsp;možnosti odloženia splátky za&nbsp;energie pri strate zamestnania, ako to bolo v&nbsp;prípade odloženia splátky úverov. Minister hospodárstva Richard Sulík zas o&nbsp;zavedení špeciálnych taríf pre „energetickú chudobu“. Reálne vláda k&nbsp;polovici októbra ešte nič neschválila.</p>
<p>Martin Vlachynský z&nbsp;INESS navyše upozorňuje, že jej právomoci sú obmedzené.<em><strong> „Najdôležitejšiu úlohu pri udržaní cenovej stability zohráva Európska centrálna banka. Vláda mala možnosť krotiť verejné výdavky. Štát totiž na&nbsp;trhu súperí s&nbsp;občanmi a&nbsp;podnikateľmi o&nbsp;zdroje. Napríklad ak štát začne zatepľovať tisíc verejných budov v&nbsp;rovnakom čase, ako je vysoký dopyt po&nbsp;stavbe rodinných domov, prispeje k&nbsp;tlaku na&nbsp;ceny stavebných materiálov či robotníkov.“</strong> </em>Ekonómovia sa zhodujú, že vládna pomoc by mala byť adresná. Pre tie najrizikovejšie skupiny, ktoré si bez pomoci s&nbsp;rastúcou drahotou neporadia.</p>
<h2>Ako ďalej, doktor?</h2>
<p>Je stúpanie cien niečo, čo bude pokračovať? To vraj nevie nikto. Minimálne budúci rok bude energia, stavebniny aj potraviny drahšie. <em><strong>„Keby som vedel naisto povedať, čo sa stane s&nbsp;cenami, stanem sa milionárom. V&nbsp;blízkom čase však nevidím veľa dôvodov na&nbsp;spomalenie tohto tempa. Rast cien prebieha vo všetkých členských štátoch EÚ, nie všade však úplne identicky. Krajiny, ktoré majú značné rezervy v&nbsp;raste (napríklad vysokú nezamestnanosť ako Grécko), pociťujú tento efekt menej,“</strong> </em>hovorí Martin Vlachynský.</p>
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/schudobnieme-viac-penazi-kupime-dnes-vsetkeho-menej-ake-su-vyhlady-ekonomov" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a></h3>
<p>Mimochodom, ako vlastne inflácia do&nbsp;našich postpandemických životov prišla? Ekonóm INESS vysvetľuje, že továrne majú výpadky, doprava tovaru bola narušená a&nbsp;navyše sa príliš stimuloval dopyt. <em><strong>„Najmä prostredníctvom peňažnej politiky. Politici sa zľakli hnevu voličov a&nbsp;náklady pandémie sa pokúsili zahádzať novými peniazmi, za&nbsp;ktoré nakúpili rôzne sociálne a&nbsp;záchranné balíčky. Peniaze zadarmo však neexistujú a&nbsp;rast cien je jedným z&nbsp;dôsledkov tohto konania. To platí aj pre Slovensko - aj rastúce ceny sú daňou, ktorou sa splácajú sociálne balíčky, nové tehotenské dávky či obchvat Bratislavy.“</strong></em></p>

Schudobnieme? Za viac peňazí kúpime dnes všetkého menej: Aké sú výhľady ekonómov?

Výber pre vás

Schudobnieme? Za viac peňazí kúpime dnes všetkého menej: Aké sú výhľady ekonómov?

Súvisiace články

REPORTÁŽ "Malá primátorka" na vysokej nohe: Starostka centra Bratislavy dá do laty aj stavbárov

REPORTÁŽ Radosti a strachy v slávnej dedine: Starostka Poník rieši medvede aj stratené kozy

On si išiel svojou cestou a jeho strana? Lipšicova NOVA po uši v dlhoch, schytala aj pokutu

Ako to bolo s požičiavaním peňazí v SNS: Sklamaný štedrý Hrnko prezradil Dankove manévre

VEĽKÝ rozhovor s ministrom Lengvarským: Ako rieši prestrelky s Matovičom a čo videl v Iraku?

SERIÁL o starostoch: Dedinku na východe vedie už druhýkrát expolicajt, ktorý bol vo väzbe

Výber pre vás