Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Vedeli ste, že Bratislava je kúpeľným mestom? Zrejme ani mnoho obyvateľov hlavného mesta netuší, čo skrýva nelichotivo vyzerajúca historická budova na&nbsp;Medenej ulici. Zamastené, zaprášené okná, <a href="https://www.housepro.sk/sk/nasa-ponuka/umyvanie-fasad/" target="_blank" rel="noopener">zanedbaná fasáda</a>, a&nbsp;to v&nbsp;centre mesta. Kto by pri pohľade na&nbsp;ňu uveril, že ide o&nbsp;kus histórie, aký nám môže závidieť aj Paríž?

A&nbsp;predsa ide o&nbsp;skvost architektúry Rakúsko-Uhorska, ktorý Slovensko nechalo schátrať tak, že nejedno oko nad jeho stavom zaplače. Mesto si konečne po&nbsp;26 rokoch povedalo dosť. Kúpele Grössling dostanú nový šat. Architektonická súťaž, ktorá má pritiahnuť desiatky veľkých štúdií z&nbsp;celého sveta, je v&nbsp;plnom prúde.

Po&nbsp;rokoch si potenciál nenápadného kultúrneho dedičstva konečne niekto všimol a&nbsp;dokonca sa so schátranou pamiatkou ide niečo reálne robiť. Vízie ľudí z&nbsp;Primaciálneho paláca vyrážajú dych. Sľubujú saunu, plavecký bazén, soľný bazén, oddychové miestečká, sedacie teplé bazény, ale aj kaviareň, knižnicu na&nbsp;troch poschodiach, čitáreň, miesto na&nbsp;stretávanie či na&nbsp;prednášky a&nbsp;besedy.

Na&nbsp;rekonštrukciu a&nbsp;záchranu stavby sa plánuje minúť 9 až 14 miliónov eur. Kedy si budeme môcť „v&nbsp;Grösslingu“ oddýchnuť? Azda v&nbsp;roku 2025, tipujú ľudia z&nbsp;MIB. S&nbsp;prácami by sa malo začať v&nbsp;roku 2022. Dovtedy môžeme dumať nad tým, aké je neuveriteľné, že toto bohatstvo v&nbsp;srdci Bratislavy mesto roky nevyužívalo.

Človek si vie iba ťažko predstaviť výsledok architektonických plánov. Projekt sa bude rozkladať na&nbsp;sedemtisíc štvorcových metroch. Pred žltou rohovou budovou z&nbsp;roku 1895 nie je príjemné „námestíčko“, len cesty, obrubníky a&nbsp;parkujúce autá. „Našťastie sú tu zdravé stromy. Ešte nevieme presne, ktorý návrh vyhrá, ale skúste si to predstaviť bez áut. Namiesto nich budú zrejme v&nbsp;celom tomto priestore terasy, kaviarne, stolíky a&nbsp;stoličky a&nbsp;vďaka korunám stromov aj príjemný tieň,“ skúša hry s&nbsp;predstavivosťou Gábor Bindics, náš sprievodca a&nbsp;jeden z&nbsp;mála ľudí, ktorí majú od&nbsp;kúpeľov klúče.

Historickú budovu, ktorá bude o&nbsp;pár rokov možno hostiť knižnicu a&nbsp;kaviareň, dostavali tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Mestskí architekti sa tešia, že prierez betónom, do&nbsp;ktorého zapichli svoje sondy, je akýmsi prierezom dejinami Slovenska. To najkrajšie a&nbsp;najkvalitnejšie vzniklo za&nbsp;monarchie. Bratislavské kúpele stavali najvychytenejší architekti - v&nbsp;prvom rade Viedenčan Albert Swoboda, ktorý má na&nbsp;rováši aj viedenské kúpele Zentralbad. V&nbsp;roku 1914 pridal ruku k&nbsp;dielu známy architekt a&nbsp;staviteľ palácov v&nbsp;Bratislave Lajos Grátzl. Za&nbsp;prvej republiky, v&nbsp;roku 1929, sa zas o&nbsp;skrášlenie priestorov pričinili architekti Weinwurm a&nbsp;Vécsei, kľúčové osobnosti slovenskej moderny.

Postavili modernistickú budovu a&nbsp;kúpeľom dali vstup od&nbsp;nábrežia Dunaja. Z&nbsp;hlavnej budovy spravili banku. Tú ešte prerobili neskôr, za&nbsp;slovenského štátu, v&nbsp;roku 1942. Odfláknuté trámy a&nbsp;všedné materiály ukázali na&nbsp;70. roky, keď sa to vraj celé pokazilo. „Kvalitatívne vidieť, že socialistické zásahy boli katastrofa, čo sa týka vyhotovenia,“ zalamuje Gábor rukami nad materiálmi, ktoré technici našli.

Pre koho vlastne kúpele v&nbsp;Bratislave slúžili? Pre mešťanov všetkých národností končiacej sa monarchie: Nemcov, Rakúšanov, Maďarov, Čechov aj Slovákov. Kúpeľníkov v&nbsp;Grösslingu si predstavte ako pánov v&nbsp;cylindroch, s&nbsp;naleštenými topánkami. Po&nbsp;boku mali dámy v&nbsp;šatách po&nbsp;zem a&nbsp;so slnečníkom v&nbsp;ruke. Nepochádzali len z&nbsp;radov buržoázie. Popri lekároch, advokátoch či obchodníkoch patrili medzi majetnejšiu strednú vrstvu aj vychytení remeselníci.

„Najskôr to do&nbsp;roku 1914 boli Bad Pozsony, neskôr kúpele Grössling. Na&nbsp;názve však veľmi nezáleží. Boli to jednoducho najdôležitejšie kúpele,“ vysvetľuje Gábor Bindics. Tak, ako sa na&nbsp;hociktorej slovenskej dedine chodilo do&nbsp;krčmy bez uvedenia jej názvu, lebo bývala len jedna jediná, tak Bratislavčania išli jednoducho do&nbsp;kúpeľov. „Tu, kde stojíme, bol kedysi ostrovček a&nbsp;pretekala tadiaľ riečka. V&nbsp;nej žila ryba, ktorú volali kressling, po&nbsp;slovenský hrúz. Podľa ryby potom nazvali celý ostrovček a&nbsp;neskôr ulicu Grösslingová,“ zdôrazňuje.

Pre našich predkov, zvyknutých na&nbsp;detailnú puntičkársku prácu mestských remeselníkov, boli krásne oblúky, arkády či dokonalý slnečný sklenený strop niečím normálnym. Bola to doba, keď človek musel zájsť po&nbsp;kachličky ku kachličkárovi, po&nbsp;dvere k&nbsp;stolárovi, po&nbsp;kľučky ku kováčovi a&nbsp;po&nbsp;okná ku sklárovi.

To len my, ľudia z&nbsp;roku 2020, híkame nad krásou priestoru. Vysoké stropy a&nbsp;výzdoby akoby    zastavili čas a&nbsp;v&nbsp;schátraných kúpeľoch sa cítime ako v&nbsp;nejakom prvorepublikovom filme. V&nbsp;celom areáli je nádherné svetlo. Keď slnko zasvieti, cítite všetku atmosféru zabudnutej prešporskej krásy.

Keď si však začneme všímať detaily - rozbité kachličky, plesnivé steny, stromy, ktoré si razia cez sklo v&nbsp;strope svoju cestu -,híkame aj zo šoku a&nbsp;ten film sa mení na&nbsp;hororový. Určite by tu nejaký kreatívny filmár našiel svoje šťastie. No a&nbsp;keď nad hlavami preletí holub, radšej prechádzame od&nbsp;plaveckého bazéna do&nbsp;miestností, kde je nežiaduca príroda menej prítomná.

Kým mestskí zamestnanci preskúmali, aké cennosti a&nbsp;aké nástrahy chátrajúci gigant ukrýva, narobili sa. „Sondy“, ako odborne nazývajú rezanie do&nbsp;podláh a&nbsp;vŕtanie do&nbsp;stien, nakoniec odhalili vizuálnu identitu kúpeľov. Na&nbsp;nej budú stavať. Od&nbsp;architektov, ktorí aktuálne medzi sebou súťažia o&nbsp;víťazný návrh, chce mesto, aby zachovali to najkrajšie, čo budova ukrýva.

„Počas prác sme v&nbsp;objekte našli staré keramické obklady z&nbsp;rokov 1895, 1914, 1929, 1942 a&nbsp;1972. Práve na&nbsp;základe týchto farieb a&nbsp;vzorov sme začali budovať identitu nového Grösslingu,“ opisuje mesto svoje plány. Dokonca aj písmo pri vstupe je unikát. „V&nbsp;spolupráci s&nbsp;typografom Ondrejom Jóbom sme vytvorili písmo kúpeľov Grössling na&nbsp;základe starých fotografií. Jeho prinavrátenie je jedným z&nbsp;množstva malých krokov, ako vrátiť opustenému objektu dušu,“ pochválili sa.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/zabudnuta-krasa-srdci-bratislavy-ukryva-budova-ktoru-nam-mozu-zavidiet-aj-velkomesta" target="_blank" rel="noopener">FOTOGRAFIE z archívov mesta Bratislavy, ale aj aktuálny stav kedysi krásnych kúpeľov, si pozrite v GALÉRII.</a>

Nuž, pre ľudí bude opravený objekt skutočne zmena. Mnohí Bratislavčania sa pýtajú, prečo sa Grössling opravuje až teraz. Prečo sa s&nbsp;budovou nič nerobilo za&nbsp;primátora Andreja Ďurkovského? Prečo ju on a&nbsp;jeho nástupcovia nechali ležať ladom od&nbsp;roku 1994? „Nečudujem sa, že to zanedbali. Za&nbsp;Ďurkovského sa rozpredávalo všetko a&nbsp;toto sa predať nepodarilo, tak sa na&nbsp;to vybodol,“ komentuje obyvateľ ulice Kúpeľná, neďaleko hlavného vstupu do&nbsp;unikátnej stavby.

„Primátori, ktorí prišli po&nbsp;pánovi Ďurkovskom, s&nbsp;budovou nemohli hýbať. Našli nájomnú zmluvu s&nbsp;istým developerom a&nbsp;nevedeli ju vypovedať. Developer to len nedávno odovzdal naspäť, lebo s&nbsp;tým nič neurobil. Je to hrozný príbeh. Je tragédia, že si nevážime svoju minulosť a&nbsp;necháme chátrať budovy, námestia a&nbsp;vlastne celé naše kultúrne dedičstvo,“    zamýšľa sa Gábor nad vzťahom našincov k&nbsp;vlastnej histórii.

Ikonickú stavbu zveril súčasný primátor Bratislavy Matúš Vallo do&nbsp;rúk „chalanom“. Teda mladým mužom z&nbsp;inštitútu, ktorý politik založil ešte v&nbsp;časoch, kým pôsobil ako architekt. Gábor Bindics má v&nbsp;Metropolitnom inštitúte Bratislavy na&nbsp;starosti úvahy o&nbsp;tom, na&nbsp;čo by mali nevyužité mestské budovy slúžiť ľuďom. Vždy sa pritom snaží mať na&nbsp;zreteli aj to, ako je miesto zasadené vo verejnom priestore, a&nbsp;jeho historickú funkciu.

Peter Lényi sa zas stará skôr o&nbsp;architektonické súťaže. Povolaním je tiež architekt a&nbsp;má tak nielen predstavu o&nbsp;tom, čo štruktúra udrží, ale aj o&nbsp;tom, čo treba napísať do&nbsp;výzvy pre kolegov z&nbsp;fachu. Jasne a&nbsp;stručne, tak, aby mali čo najpresnejšie inštrukcie k&nbsp;svojim projektom. Na&nbsp;pomoc s&nbsp;konceptom im prišiel konzultant priamo z&nbsp;Budapešti. „Maďarská metropola je najväčším prevádzkovateľom mestských kúpeľov vo svete,“ konštatuje Gábor. V&nbsp;správe ich má Budapešť až 16. No a&nbsp;všetky dokázala postupne zrekonštruovať.

Zabudnutá krása: V srdci Bratislavy sa ukrýva budova, ktorú nám môžu závidieť aj veľkomestá

Výber pre vás

Zabudnutá krása: V srdci Bratislavy sa ukrýva budova, ktorú nám môžu závidieť aj veľkomestá

Súvisiace články

Chcete sa poprechádzať po strelnici? Vyberte sa do Levočských vrchov!

Turiec ako ho nepoznáte: 5 vychytávok v malebnom regióne, ktoré naozaj stoja za to!

Tušíte, čo sa skrýva za plotom Turčianskej záhradky?

Javorina: V minulosti tu upevňovali družbu armád Varšavskej zmluvy, ako areál vyzerá dnes?

V zabudnutom maďarskom meste si splnil sen: Podľa vzoru Bojníc zriadil zoo, chodia i Slováci

Výber pre vás