Dušan Valent

<p>V noci z 27. na 28. mája 1905 sa neďaleko japonského ostrova Cušima odohrala jedna z najzdrvujúcejších porážok v histórii námorných bitiek. Zavŕšila niekoľkomesačnú tortúru cárskej flotily, ktorá do japonských vôd dorazila po tom, ako oboplávala polovicu zemegule. Plavbu sprevádzalo toľko bizarných udalostí, akoby ju vystrihli z komédie.</p>
<h2>Impériá v&nbsp;konflikte</h2>
<p>Bitkou pri Cušime vyústili snahy cárskeho Ruska o expanziu na Ďalekom východe. Rusi si v&nbsp;roku 1898 prenajali strategický prístav Port Arthur na území severovýchodnej Číny. Ich loďstvo z&nbsp;neho kontrolovalo Žlté more, Kórejský záliv aj čínske pobrežie. Záujmy cára sa tak dostali do konfliktu so záujmami japonského cisárstva. Vojna oboch mocností bola otázka času. A&nbsp;ten čas nastal 8. februára 1904, keď Japonci Port Arthur napadli a&nbsp;obkľúčili.</p>

<p>Nasledujúce bitky ukázali, že vytlačenie Japoncov z&nbsp;Port Arthuru je nad sily ruskej tichomorskej flotily. Námorné veliteľstvo v&nbsp;Petrohrade sa preto rozhodlo vyslať jej na pomoc posily - veľkú časť cárskej flotily kotviacej v Pobaltí. Odvážny plán rátal s&nbsp;tým, že plavidlá preplávajú 33-tisíc kilometrov. A&nbsp;to pod železnou rukou admirála Zinovija Petroviča Rožestvenského, známeho pod prezývkou Šialený pes. Letmý pohľad na lode baltskej flotily stačil na to, aby bolo jasné, že výpravu čaká všetko iné, len nie úspech.</p>
<h2>Toto nedopadne dobre</h2>
<p>Rožestvenského flotilu tvorilo 42 bojových a necelá desiatka sprievodných lodí. Plavidlá boli buď úplne nové, a teda neodskúšané, alebo staré, so sklonom k častým poruchám. Admirál Rožestvenskij nebol spokojný ani s vlajkovou loďou. Plavidlu Kňaz Suvorov, jednému z najnovších, ktoré mal k dispozícii, hovoril „brloh“.<em><strong> „Nikdy som si nemyslel, že bojové lode môžu vyzerať až takto,“</strong></em> posťažoval sa v jednom z telegramov.</p>
<p>Flotila po opravách vyplávala bez akéhokoľvek spoločného výcviku, z čoho pramenila jej neskoršia nekoordinovanosť a vytrvalé problémy s komunikáciou medzi loďami. Optimizmus nevyvolávalo ani osadenstvo plavidiel.<em><strong> „Väčšina členov posádky pochádzala z malých vidieckych osád a ledva dokázala čítať. Predtým, ako ich naverbovali, nikdy nevideli žiarovku ani nepočuli zvuk motora. A už vôbec nerozumeli nekonečným káblom, rúram a potrubiam bojových lodí,“</strong></em> vysvetľuje vojenský historik Konštantin Plešakov. Situácia nebola oveľa lepšia ani v prípade dôstojníkov. Ako Rožestvenskij neskôr zistil, išlo zväčša o ľudí, ktorých predtým odmietli ostatní admiráli.</p>
<h2>Hrozila svetová vojna</h2>
<p>Flotila vyplávala z&nbsp;Petrohradu v&nbsp;polovici októbra 1904. Taliansky námorný pridelenec v&nbsp;Petrohrade vtedy poznamenal: „Ak Rožestvenskij dopláva aspoň do polovice cesty, môžeme jeho meno vytesať na pamätnú tabuľu, hneď vedľa Nelsona.“ Ako sa ukázalo, bola to veľmi trefná poznámka. Výprava totiž už krátko po opustení ruských prístavov takmer vyvolala svetovú vojnu.</p>
<p>V&nbsp;noci z&nbsp;21. na 22. októbra ruskí námorníci zbadali skupinu neosvetlených lodí. Identifikovali ich ako japonské torpédové člny (30-tisíc kilometrov od japonských vôd!) a&nbsp;spustili paľbu. V&nbsp;skutočnosti išlo o&nbsp;skupinu anglických rybárskych plavidiel. Plavili sa sotva 60 kilometrov od anglického pobrežia. Keď si admirál Rožestvenskij uvedomil pochybenie, nakázal paľbu okamžite zastaviť. To však nebolo také jednoduché.<em><strong> „Dôstojníci nadávali chlapom a&nbsp;odťahovali ich od diel, ale strelci sa im vytrhli a&nbsp;pokračovali v&nbsp;paľbe,“</strong></em> uviedol jeden zo svedkov. Našťastie, Rusi boli mimoriadne nepresní, a&nbsp;tak 20-minútová kanonáda potopila len jediný z&nbsp;anglických člnov. V&nbsp;zmätku však začali niektoré ruské lode páliť aj jedna na druhú. Výsledok incidentu bol pre obe krajiny porovnateľný: dvaja mŕtvi a&nbsp;niekoľko zranených na oboch stranách.</p>
<p>Hrozbu britskej vojenskej odvety napokon odvrátila intervencia francúzskej diplomacie. Cieľom Francúzov totiž bolo vybudovať s&nbsp;Rusmi aj s&nbsp;Britmi spoločné protinemecké spojenectvo.</p>

<h2>Rozdelenie flotily</h2>
<p>Pri Gibraltári sa baltská flotila rozdelila: niekoľko starších, ľahších lodí smerovalo cez Stredozemné more k&nbsp;Suezskému prieplavu. Zvyšok čakala náročná plavba okolo Afriky. A&nbsp;začala sa ďalším neslávnym incidentom. Jedna z&nbsp;transportných lodí nedokázala vyplávať, pretože sa jej kotva zachytila o&nbsp;akýsi podmorský kábel. Rožestvenskij ho bez váhania nakázal prerezať. Prerušil akúkoľvek telegrafickú komunikáciu medzi severnou Afrikou a&nbsp;Európou.</p>
<p>Druhá, menšia časť baltskej flotily plaviaca sa Stredozemným morom nezačala o&nbsp;nič lepšie. Počas zastávky na Kréte sa ruskí námorníci opili a&nbsp;zaplietli do hromadných bitiek s&nbsp;domácimi. Výsledok: podgurážení Rusi ubili na smrť niekoľko Grékov. Admirál Dmitrij von Fölkersahm, ktorý plavidlám velil, sa k&nbsp;incidentu vyjadril lakonicky: „<em><strong>K&nbsp;trochu násilnému správaniu 600 námorníkov, ktorí neboli na pevnine niekoľko mesiacov, by sme mali byť tolerantní.“</strong></em> Na rozdiel od incidentu pri anglickom pobreží, tentoraz sa diplomatický škandál nekonal.</p>
<h2>Nahí a&nbsp;neschopní</h2>
<p>Podľa očakávania plavbu k&nbsp;rovníku brzdili časté poruchy lodí - mnohé sa ukázali ako celkom nevhodné na takú dlhú a&nbsp;náročnú plavbu, akú mali absolvovať. Obrovskou výzvou bolo aj zaobstaranie dostatočných dodávok paliva (uhlia), ktorého ruské lode spotrebovali obrovské množstvá. V&nbsp;náročných podmienkach sa navyše naplno prejavila neskúsenosť, respektíve nekompetentnosť posádok.</p>
<p>Rožestvenskij miestami upadal do zúfalstva. V&nbsp;jednom telegrame sa manželke posťažoval: <em><strong>„Každý rozkaz musím opakovať päťkrát, a&nbsp;to aj pri tých najbanálnejších veciach. A&nbsp;potom musím päťkrát kontrolovať, či naň nezabudli. Toto je v&nbsp;skutku mizerná flotila.“</strong> </em>Inokedy o&nbsp;svojich kapitánoch poznamenal: <em><strong>„Ak ich postavím pred náročnú úlohu, pôsobia, akoby mali každú chvíľu upadnúť do bezvedomia.“</strong></em></p>
<p>Ako sa flotila blížila k&nbsp;rovníku, čoraz závažnejším problémom sa stávali tropické horúčavy. Slnko menilo železné koráby bez akejkoľvek klimatizácie na kovové sauny. Pre horúčavu a&nbsp;vlhkosť spávali námorníci na vrchnej palube pod holým nebom, a&nbsp;to úplne nahí. Pri náročných prácach, ako bolo naloďovanie uhlia, mnohí odpadávali. Dostavili sa aj úmrtia. Srdce niektorých námorníkov, okrem iných aj jedného dôstojníka, nápor námahy a&nbsp;horúčavy nezvládlo a&nbsp;vypovedalo službu.</p>
<h2>Zverince na krížnikoch</h2>
<p>Po tom, ako flotila pri Myse dobrej nádeje so šťastím prežila hurikán, sa ruské lode 28. decembra doplavili k&nbsp;Madagaskaru. Tu Rožestvenského zastihla správa o&nbsp;kapitulácii Porth Arthuru. Výprava baltskej flotily tak stratila zmysel. Admiralita aj cár však trvali na tom, že bude pokračovať až do Vladivostoku. Ba čo viac, admiráli v&nbsp;Petrohrade si zmysleli, že baltskú flotilu „posilnia“. Pôvodný plán odkúpiť nové krížniky od Argentíny alebo Čile nevyšiel. Možnosť poslať flotilu z&nbsp;Čierneho mora zamietli. Admiráli namiesto toho Rožestvenskému poslali niekoľko lodí pod velením kontraadmirála Nebogatova. Kotvili v&nbsp;Pobaltí.</p>

<p>Rožestvenskij zúril. Išlo o&nbsp;tie isté lode, ktoré pred niekoľkými mesiacmi odmietol, pretože ich považoval za bezcenné. V&nbsp;súkromnej korešpondencii ich označil za „trápne“, „archeologické“ a&nbsp;„prehnité“. A&nbsp;prekrstil ich na „samotopky“. Teraz mal na ne niekoľko mesiacov čakať. Navyše prichádzali pod velením admirála bez akýchkoľvek významnejších úspechov.</p>
<p>Čakanie na Nebogatova sa Rožestvenskij rozhodol využiť na výcvik. Dúfal, že svoju rôznorodú, pokrivkávajúcu flotilu aspoň trochu stmelí v&nbsp;bojaschopný celok. No ukázalo sa, že nad sily jeho podriadených boli aj tie najzákladnejšie bojové manévre. Pri simulovanej námornej bitke sa napríklad bojové lode namiesto kontaktu jednoducho stratili.</p>
<h2>Dezercia a&nbsp;vzbury</h2>
<p>Správa o&nbsp;páde Port Athuru a&nbsp;mesiacoch čakania na „samotopky“ znamenala ťažkú ranu beztak ťažko skúšanej morálke posádky. Frustrovaní námorníci si spočiatku krátili čas napríklad rybolovom, ale po tom, ako sa k&nbsp;rybacím úlovkom na ruskej strane pridali ľudské úlovky na strane žralokov, admirál rybárčenie zakázal.</p>
<p>Znudení dôstojníci si teda zo svojich výprav na madagaskarskú pevninu začali prinášať na paluby rôzne divé zvieratá: papagáje, žaby, chameleóny a&nbsp;zajace. Mnohé, predovšetkým chameleóny, voľne lozili po lodiach. Na palubu sa s&nbsp;nimi zatúlal aj jedovatý had, ktorý uhryzol jedného z&nbsp;námorníkov. Vydesenému Rusovi visel život na vlásku, no napokon ledva ledva prežil. O&nbsp;úmrtia však nebola núdza. Takmer každý deň niekto zomrel na infarkt, zlyhanie srdca, utopenie alebo spáchal samovraždu. Takisto sa šírili tropické choroby, lode zaplavili šváby požierajúce všetko od oblečenia cez topánky po knihy. Dokonca obhrýzali tváre a&nbsp;dlane spiacich námorníkov.</p>
<p>Upadajúca morálka viedla najprv k&nbsp;čoraz častejším konfliktom medzi dôstojníkmi a&nbsp;radovými námorníkmi a&nbsp;napokon k&nbsp;vzbure. Rožestvenskij ju potlačil za cenu popravy 14 previnilcov. Aby predišiel ďalším vzburám, najproblematickejších námorníkov zajal, nalodil na najstaršie plavidlo a&nbsp;poslal do Ruska. Tento krok sa mu takmer vypomstil, pretože zajatci premohli posádku a&nbsp;ovládli loď. Našťastie, k&nbsp;incidentu došlo, keď loď ešte len opúšťala prístav, a&nbsp;vyslaná jednotka z&nbsp;vlajkovej lode dostala situáciu späť pod kontrolu.</p>

<h2>Žiadna nenápadnosť</h2>
<p>Po tom, ako Rožestvenskij a&nbsp;Nebogatov koncom apríla spojili sily, baltská flotila nabrala smer Vladivostok, od ktorého ju delila japonská flotila. S&nbsp;momentom prekvapenia Rožestvenskij nepočítal, pretože o&nbsp;jeho plavbe tlač písala už niekoľko mesiacov. Ruský admirál preto nešpekuloval a&nbsp;zvolil tú najkratšiu trasu. Na svoje šance nazeral realisticky. Očakával, že s&nbsp;loďami, ktoré má k&nbsp;dispozícii, bude mať veľké šťastie, ak sa vôbec prebije do Vladivostoku. Porážku japonskej flotily nepovažoval za reálnu.</p>
<p>Baltská flotila sa neplavila práve nenápadne. Dňa 27. mája nadránom si japonský krížnik Šinano Maru všimol jej jasne osvetlené nemocničné lode a&nbsp;informoval velenie. To vyslalo ruským lodiam v&nbsp;ústrety flotilu pod vedením skúseného admirála Heihačiróa Tógóa. K&nbsp;zrážke došlo o&nbsp;deň neskôr v&nbsp;prielive medzi ostrovmi Cušima a&nbsp;Kjúšu.</p>
<p>„Papierovo“ mala prevahu ruská strana až s&nbsp;ôsmimi bojovými loďami. Japonskú flotilu naproti tomu tvoril vyšší počet krížnikov, torpédoborcov a&nbsp;torpédových člnov. Ruskú prevahu v&nbsp;palebnej sile však vyvažovala nevýhoda nižšej rýchlosti. Rýchlosť ruských lodí ešte znížil masívny náklad uhlia a&nbsp;zlý technický stav. Po náročnej plavbe bola cárska baltská flotila súca na generálne opravy, nie na námornú bitku. Naopak, v&nbsp;japonskej flotile by ste našli spravidla nové moderné plavidlá.</p>
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/ako-pat-mat-ruske-vojnove-lode-preplavali-pol-sveta-aby-schytali-nevidany-vyprask" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
<h2>Totálna porážka</h2>
<p>Bitka sa od začiatku vyvíjala jednoznačne v&nbsp;prospech Japonska. Mohutná paľba japonských lodí devastovala jednu ruskú loď za druhou. Paradoxne, na ruskej strane si dlho najlepšie viedli Nebogatove „samotopky“, pretože ich Japonci viac-menej ignorovali.</p>
<p>Výsledok bitky bol pre Rusov zdrvujúci. Zatiaľ čo Japonci prišli celkovo len o&nbsp;tri torpédové člny, ruská strana stratila 6 z&nbsp;8 bojových lodí a&nbsp;15 ďalších bojových plavidiel, pričom zvyšné boli zväčša zajaté alebo odzbrojené. O&nbsp;život prišlo päťtisíc ruských, ale len asi sto japonských námorníkov. Bitka prakticky rozhodla rusko-japonskú vojnu. Cárovi nezostávalo nič iné, než uzavrieť s&nbsp;Japoncami mier.</p>
<p>Ponižujúci výsledok bitky pri Cušime takmer viedol k&nbsp;trestu smrti pre Rožestvenského. Život mu zachránila poľahčujúca okolnosť: počas bitky bol zranený a&nbsp;stratil vedomie, takže nevelil celému jej priebehu. Porážka bola zároveň vodou na mlyn cárovým protivníkom. Tí využili jedno z&nbsp;mála ruských plavidiel, ktoré sa dokázalo z&nbsp;bojiska prebiť - krížnik Aurora. Dňa 7. novembra 1917 na Leninov rozkaz vystrelil salvu slepých nábojov ako signál, ktorý začal útok na Zimný palác, čím sa v&nbsp;Rusku začala Októbrová revolúcia.</p>

Ako Pat a Mat: Ruské vojnové lode preplávali pol sveta, aby schytali nevídaný výprask

Výber pre vás

Ako Pat a Mat: Ruské vojnové lode preplávali pol sveta, aby schytali nevídaný výprask

Súvisiace články

Rím pod Rusovcami: Vďaka tejto lokalite má Slovensko ďalší zápis do svetového dedičstva UNESCO

Austrálsky Robin Hood: Prepadával banky a zabíjal. Dnes je z neho ikona boja proti korupcii

Kokaín? Korunované hlavy v minulosti premohla skôr pijatika

Rohatá volavka z pekla: Vedci objavili dvoch príbuzných T. rexa, ich mená vás pobavia

Zablúdená dvojička Zeme? Čoskoro by sme mali objaviť chýbajúcu planétu slnečnej sústavy

Výber pre vás