Dušan Valent

Smrtonosný brušný týfus sa v západnom svete na začiatku minulého storočia spájal predovšetkým s tropickými krajinami a chudobnými vrstvami obyvateľstva. Túto vžitú predstavu v rokoch 1906 a 1907 narušilo niekoľko zvláštnych prípadov. Ochorenie totiž v krátkom časovom slede prepuklo vo viacerých zámožných domácnostiach v Oyster Bay na newyorskom Long Islande. Všetky mali jedno spoločné - kuchárku. Volala sa Mary Mallonová, známa ako Týfusová Mary.

Temperamentná dáma sa narodila v&nbsp;Írsku a&nbsp;do Spojených štátov amerických imigrovala ako pätnásťročná v&nbsp;roku 1884. Zamestnala sa ako kuchárka a&nbsp;po čase sa jej podarilo získať prácu u&nbsp;majetných Newyorčanov. Spočiatku šlo všetko bez problémov, no v&nbsp;roku 1906 nastal zlom. V&nbsp;rodine jedného z&nbsp;jej šéfov skončilo počas dvoch týždňov v&nbsp;nemocnici desať z&nbsp;jedenástich členov domácnosti.

Brušný týfus bol v&nbsp;tom čase v&nbsp;Oyster Bay podľa tamojších lekárov „výsostne neobvyklý“. O&nbsp;to prekvapujúcejšie bolo, keď zakrátko ochoreli v&nbsp;tej istej oblasti členovia inej váženej rodiny. A&nbsp;potom ďalšej. Celkovo táto choroba prepukla v&nbsp;siedmich domoch a&nbsp;vo všetkých pracovala Mary.

Baktérie šíriace týfus zahubí vysoká teplota, takže varené jedlá, ktoré pripravovala, nikoho neohrozili. Problém nastal, keď sa medzi Mallonovej vychýrené špeciality zaradila čer­stvá broskyňová zmrzlina. Na rozdiel od tepla baktéria Salmonella typhi v&nbsp;chlade prežije bez problémov. A&nbsp;keď­že si mladá Írka v&nbsp;práci takmer nikdy neumývala ruky - čo bolo v&nbsp;tom čase vcelku bežné -, mikróby si relatívne rýchlo našli cestu až do jej hriešne dobrej zmrzliny.

Krátko po prepuknutí nákazy „špinavej chudoby“ v&nbsp;piatej bohatej rodine si jedna z&nbsp;nich najala vyšetrovateľa Georgea Sopera, aby zistil príčinu. Ten v&nbsp;máji 1907 dospel k&nbsp;názoru, že príčinou by mohla byť práve Mary. Napodiv, tá na týfus nikdy neochorela a&nbsp;podľa členov postihnutých domácností pôsobila ako úplne zdravá.

Soper spočiatku nedokázal Mallonovú vyhľadať, pretože často striedala zamestnávateľov a&nbsp;nenechávala na seba žiadne kontakty. Napokon sa však ani nemusel príliš namáhať. Týfus sa totiž v&nbsp;Oyster Bay objavil znova. A&nbsp;rodinnou kuchárkou bola opäť naša dáma z&nbsp;Írska. Tentoraz bola situácia obzvlášť chúlostivá, pretože zomrela milovaná dcéra majiteľa domu. Soper sa s&nbsp;ňou teda pohotovo skontaktoval.

„Prvýkrát sme sa zhovárali v&nbsp;kuchyni,“ spomína. Írku opísal ako energickú, stredne vysokú štyrid­siatničku atletickej postavy s&nbsp;blond vlasmi a&nbsp;prenikavo modrými očami. „Pre podozrenie, že šíri nákazu, som ju požiadal o&nbsp;vzorky stolice, moču a&nbsp;krvi.“

Podľa vlastných slov bol „taký diplomatický, ako to len bolo možné“, pochopenie však u&nbsp;Mallonovej nenašiel. Sčervenela od zlosti, schmatla veľkú vidličku na porciovanie mäsa a&nbsp;so „zbraňou“ pred sebou prudko vykročila smerom k&nbsp;Soperovi. Neostávalo mu nič iné, len vziať nohy na plecia. „Mal som šťastie, že sa mi vtedy podarilo uniknúť,“ opísal dramatické udalosti.

Soper si bol celkom istý, že za sériou nedávnych prípadov prepuknutia týfusu v&nbsp;Oyster Bay a&nbsp;okolí stojí práve Mary, preto sa nenechal odradiť. Zašiel za ňou znova. Tentoraz pre istotu v&nbsp;sprievode lekára a&nbsp;Mallonovej priateľky. Temperamentnej Írke sa snažil vysvetliť, že jej ne­chce ublížiť, len potrebuje overiť, či nevedomky nešíri nákazu. Nazlostená Mary ho nenechala dohovoriť. Rázne tvrdila, že ona o&nbsp;žiadnom týfuse nič nevie. Nikdy ho nemala, nikdy nešírila. Tam, kde pracuje, nebolo viac týfusu ako kdekoľvek inde. Navyše, ona predsa vždy bola úplne zdravá, bez akéhokoľvek náznaku ochorenia, takže nikomu nedovolí, aby ju obviňoval.

Na jej obranu treba priznať, že teória, podľa ktorej nákazlivé ochorenia spôsobujú „potvorky“, zvané vírusy a&nbsp;baktérie, neviditeľné voľným okom, bola v&nbsp;tom čase pomerne nová. A&nbsp;hoci si v&nbsp;odborných kruhoch získala všeobecné uznanie, laická verejnosť si ju osvojovala len zvoľna (v&nbsp;niektorých „alternatívnych“ kruhoch ju dodnes odmietajú). Navyše bacilonosiči, teda infikovaní ľudia, ktorí nákazu šíria, ale nevykazujú žiadne príznaky, boli v&nbsp;tom čase celkom neznámi.

Následne vyšetrovateľ poprosil o&nbsp;pomoc mladú, prívetivú lekárku Josephine Bakerovú. Tá Mallonovú síce vyhľadala, z&nbsp;dohovárania však zase nič nebolo, pretože Írka Bakerovej po pár slovách zabuchla dvere priamo pred nosom. A&nbsp;tak sa Soper vybral za Mary s&nbsp;asistenciou trojice policajtov. Keď žena otvorila dvere a&nbsp;všimla si, kto sú jej návštevníci, rozbehla sa dovnútra bytu a&nbsp;vyskočila z&nbsp;okna na zadný dvor. Policajtov sa spočiatku striasla, jej útek však nemal dlhé trvanie. Muži zákona ju dolapili. „Bránila sa, vzpierala a&nbsp;nadávala,“ spomína Soper.

Napokon ju s&nbsp;pomocou policajtov priviezli do nemocnice. Cesta tam bola podľa neho „mimoriadne divoká“. Lekárom sa po pár dňoch vzorky podarilo získať a&nbsp;tie potvrdili, že Mary je infikovaná a&nbsp;vírus môže šíriť. Aby sa predišlo ďalším ochoreniam, úrady jej nariadili nútenú karanténu v&nbsp;nemocnici. Medzičasom sa ju zdravotníci pokúšali vyliečiť. Neúspešne. Do zavedenia prvých antibiotík v&nbsp;medicíne zostávalo desať rokov.

Keďže pokusy o&nbsp;liečbu zlyhávali, úrady Mary navrhli chirurgicky odstrániť močový mechúr, lebo sa verilo, že práve v&nbsp;ňom sa zdržujú týfusové baktérie. Mallonová to odmietla a&nbsp;naďalej popierala, že je bacilonosička.

Kým bola v&nbsp;nútenej karanténe, v&nbsp;akomsi nemocničnom väzení, stala sa menšou celebritou. Miestni novinári jej venovali množstvo článkov a&nbsp;prezývka Týfusová Mary, ktorou ju označovali, sa vžila do širokého povedomia. George Soper dokonca navrhol, že o&nbsp;jej prípade napíše knihu a&nbsp;za spoluprácu sa jej štedro odmení podielom zo zisku. Keď sa jej snažil návrh predostrieť, Írka ho odmietla počúvať a&nbsp;zamkla sa na toalete. Ticho prichádzajúce z&nbsp;kabínky bolo jasným prejavom jej nezáujmu.

Mary sa z&nbsp;nútenej karantény dostala po troch rokoch. Prepustili ju pod podmienkou, že bude dodržiavať predpísané hygienické opatrenia, aby nikoho nenakazila, a&nbsp;nebude vykonávať prácu kuchárky. Ona to sľúbila a&nbsp;dodržala. Na chvíľu.

Po prepustení sa zamestnala v&nbsp;práčovni. No keď sa pre nízky plat dostala do finančných ťažkostí, vrátila sa k&nbsp;svojmu pôvodnému zamestnaniu. Výsledok? Týfus a&nbsp;zase týfus. Opakovanie starého vzorca prinútilo autority znovu povolať Georgea Sopera a&nbsp;ten sa pustil do pátrania. Mary však už bola obozretnejšia a&nbsp;používala falošné mená. Ani tak dlho neunikala.

Začiatkom roka 1915 kontaktovali Sopera ohľadom týfusu z&nbsp;newyorskej Sloanovej ženskej nemocnice. Nakazilo sa 25 ľudí a&nbsp;dvaja zomreli. „Služobníctvo zo žartu prezývalo ich kuchárku Týfusová Mary,“ spomína vyšetrovateľ. „Ukázalo sa, že ňou skutočne bola Mallonová.“

Previezli ju do izolácie v&nbsp;nemocnici Riverside na ostrove North Brother. V&nbsp;tom čase už bola oveľa odovzdanejšia a&nbsp;menej konfliktná. Karanténa bola aj vďaka tomu pomerne mierna. Mary po troch rokoch povolili vychádzky mimo ostrova a&nbsp;časom jej ponúkli dobre platenú prácu techničky v&nbsp;jednom z&nbsp;nemocničných laboratórií. V&nbsp;roku 1932 po mŕtvici ochrnula na polovicu tela. Zomrela na zápal pľúc v&nbsp;roku 1938 ako 69-ročná.

Týfusová Mary sa stala prvým zdokumentovaným asymptomatickým prenášačom nákazlivého ochorenia. Zakrátko však pribudli mnohí ďalší. V&nbsp;čase Mallonovej smrti bolo len v&nbsp;New Yorku identifikovaných viac ako 400 navonok celkom zdravých prenášačov brušného týfusu. Ibaže žiaden z&nbsp;nich neupútal dobovú tlač tak ako Mary. Ani Tony Labella, ktorého identifikovali ako zdroj 122 ochorení, z&nbsp;toho piatich smrteľných, si nezískal toľko pozornosti.

Príčinou bola podľa historikov skutočnosť, že vinou Mary ochoreli predovšetkým bohatí ľudia. A&nbsp;tí si neskôr potrebovali napraviť pošramotené dobré meno tým, že sa verejne poukáže na skutočného vinníka choroby v&nbsp;ich domácnosti. Naproti tomu Týfusový Tony nakazil „len“ deti v&nbsp;sirotinci v&nbsp;New Jersey. V&nbsp;neposlednom rade Mary pútala záujem novinárov a&nbsp;verejnosti aj svojou povahou a&nbsp;odporom voči autoritám.

Odhady, koľko ľudí jej zmrzlina nakazila a koľko z nich zomrelo, sa rôznia. George Soper v súvislosti s prípadmi, ktoré vyšetroval, dospel k pomeru päťdesiat k trom. No niektoré zdroje hovoria o celkovo viac než 150 nakazených a vyše 50 mŕtvych.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/supersiritelka-tyfusova-mary-nakazila-desiatky-bohacov-hned-nej-bola-celebrita" target="_blank" rel="noopener">FOTO superšíriteľky v GALÉRII</a>

Brušný týfus je život ohrozujúce ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Salmonella typhi. Sprevádza ho vysoká horúčka, bolesti hlavy, kašeľ, únava a nezriedka aj hnačka a blúznenie. Ani dnes nepatrí do minulosti. Každoročne naň ochorie 10 až 20 miliónov ľudí a 130- až 170-tisíc ochoreniu podľahne. Zväčša v rozvojových tropických krajinách, kde obyvatelia nemajú prístup k čistej pitnej vode a kde chýba adekvátna hygiena. Týfus sa štandardne lieči antibiotikami, problémom sa však stáva rozmáhanie rezistentných kmeňov. Preto sa čoraz väčší dôraz kladie na očkovanie.

Superšíriteľka: Týfusová Mary nakazila desiatky boháčov a hneď z nej bola celebrita

Výber pre vás

Superšíriteľka: Týfusová Mary nakazila desiatky boháčov a hneď z nej bola celebrita

Súvisiace články

Praveký covid: Koronavírusová epidémia vypukla vo východnej Ázii už pred 20 000 rokmi

Posol smrti: Železný Lazar mal na svedomí státisíce životov. Nikdy za to nebol potrestaný

Neobyčajný diplomat: Chevalier d’Éon sa podľa potreby menil na muža či ženu

Zlaté peklo: Prišli do Kalifornie zbohatnúť, úspory rozhádzali v herňách a verejných domoch

Solúnski bratia Cyril a Metod pobúrili cirkev: Mučenie, väzenie aj útok rozzúreného arcibiskupa

Výber pre vás