Čile sa nachádzalo koncom 60. rokov minulého storočia na osudovej križovatke. Svetové politické turbulencie priniesli krajine, v&nbsp;ktorej dlhé roky vládla trieda vlastníkov pôdy, túžbu po zmene. Pre chudobných Čiľanov túto túžbu vo&nbsp;svojej tvorbe vyjadroval Víctor Jara, populárny priamočiary básnik a&nbsp;spevák, ktorý bojoval za ľavicového prezidenta Salvadora Allendeho.

Narodil sa 28. septembra 1932 do rodiny chudobných roľníkov zo severu a&nbsp;počas života čelil mnohým útrapám. Vo vidiečanoch narastala nespokojnosť s&nbsp;cirkvou a&nbsp;so spoločenskými pomermi, ľudia prešli viacerými obdobiami veľkej núdze, mnohí dokonca trpeli hladom. Víctor Jara pretavil tieto skúsenosti do básní a&nbsp;piesní a&nbsp;spojil ich s&nbsp;víziou lepšieho sveta. Hoci jeho hudba bola počas 18-ročnej krutej diktatúry Augusta Pinocheta a&nbsp;jeho vojenskej chunty zakázaná, šírila sa v&nbsp;podzemí a&nbsp;dávala nádej miliónom.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zavrazdeny-basnik-hlas-chudobnych-cilanov-umlcali-pinochetovi-zabijaci">FOTO Pinocheta a dramatických záberov z čias prevratu v roku 1973 v GALÉRII</a>

Jaru k&nbsp;hudbe priviedla matka Amanda Martínez, húževnatá žena pochádzajúca z&nbsp;rodiny pôvodných obyvateľov Patagónie. Keď ich opustil otec Víctora a&nbsp;jeho súrodencov vychovávala sama. Keďže nemala dosť peňazí, presťahovala sa za prácou do hlavného mesta Santiago. Živila sa ako kuchárka na trhu, ale v&nbsp;dôsledku náročného, vyčerpávajúceho života dostala už po niekoľkých rokoch porážku. Víctor ako 15-ročný zostal sám so súrodencami. Dostal sa do kňazského seminára. Keď vyrástol, vrátil sa na určitý čas do severného Čile a&nbsp;opäť objavil tradičnú hudbu, s&nbsp;ktorou ho v&nbsp;detstve zoznámila matka. Potom sa prihlásil na herecký kurz na Čilskej univerzite, zdokonalil svoje hlasové schopnosti a&nbsp;stretol sa s&nbsp;generáciou mladých umelcov. Tí vdychovali život do takmer zabudnutých ľudových hudobných štýlov svojej krajiny.

Počas štúdií sa Víctor Jara vydal na cestu politického aktivizmu. Zlákali ho čilskí komunisti. V&nbsp;roku 1958 začal študovať tretí a&nbsp;posledný rok na univerzite a&nbsp;strana sa po desaťročnom zákaze opäť dostávala na výslnie. Navštívil chudobné regióny Čile, Kuby a&nbsp;Sovietskeho zväzu. Podľa mnohých Čiľanov strana reprezentovala ich záujmy. Jara vyrastal vo vidieckom prostredí a&nbsp;v&nbsp;slumoch Santiaga a&nbsp;tiež v&nbsp;nej zo začiatku videl prostriedok efektívnej spoločenskej zmeny. Počas prezidentských volieb v&nbsp;roku 1958 však začal sympatizovať so Salvadorom Allendem a&nbsp;jeho socialistami – imponovali mu radikálne sociálne, ekonomické a&nbsp;politické reformy, ktoré sľuboval. Allende nakoniec získal úctyhodných 28,5 percenta hlasov, ale aj tak prehral v&nbsp;súboji s&nbsp;Jorgem Alessandrim podporovaným vlastníkmi pôdy a&nbsp;priemyselníkmi. Socialista síce voľby prehral, ale v&nbsp;Jarovi získal kľúčového nadšeného spojenca, ktorý počas nasledujúceho desaťročia v&nbsp;politike kráčal po jeho boku.

Víctor sa ďalej hudobne zdokonaľoval a&nbsp;usilovne skladal folkové piesne. V&nbsp;roku 1960 stretol anglickú tanečníčku Joan Turner a&nbsp;po krátkej známosti sa s&nbsp;ňou oženil. Adoptoval si dokonca jej dcéru. V&nbsp;roku 1966 nahral prvý album, spieval o&nbsp;pracujúcej triede, ale v&nbsp;jeho tvorbe nechýbal ani humor. Piesne sa stali hitmi. Napriek tomu, že cenzori zakázali niekoľko jeho skladieb hrať v&nbsp;rozhlase, rýchlo získavali popularitu nielen v&nbsp;Čile, ale aj v&nbsp;celej Južnej Amerike. Nahrávky totiž zneli v&nbsp;kaviarňach i&nbsp;baroch a&nbsp;rýchlo sa šírili. V&nbsp;roku 1969 vláda potlačila vzburu chudobných roľníkov v&nbsp;juhočilskom meste Puerto Montt a&nbsp;zabila desiatich z&nbsp;nich. Udalosť bola kľúčová pre Jarov život. Napísal pieseň s&nbsp;názvom Preguntas por Puerto Montt, teda Otázky o&nbsp;Puer­to Montte a svojimi skladbami tak vstúpil do politických vôd. V&nbsp;tvorbe kritizoval dlho zakorenenú vládnucu triedu a&nbsp;žiadal spoločenskú zmenu.

Keď sa Salvador Allende rozhodol v&nbsp;roku 1970 opäť kandidovať v&nbsp;prezidentských voľbách, z&nbsp;Jaru sa vyprofiloval jeho prirodzený spojenec. A&nbsp;ako socialista bol radikálny. V&nbsp;kampani žiadal prerozdelenie pôdy, stavbu bytov, zdravotnú starostlivosť či dostupné vzdelanie, ako aj znárodnenie priemyslu vrátane medených baní. Tie vlastnili americké korporácie.

Jarove piesne povzbudzovali mnoho Čiľanov, aby išli voliť a&nbsp;vyjadrili podporu Allendemu. Skladba Venceremos, teda Zvíťazíme, sa stala akousi predvolebnou hymnou, umelec sa objavoval na zhromaždeniach, pochodoch a&nbsp;benefičných koncertoch, aby vyzbieral peniaze na kampaň. Snaha sa vyplatila, Allende v&nbsp;hlasovaní tesne porazil Alessandriho. Čilská pracujúca trieda oslavovala, zatiaľ čo konzervatívci a&nbsp;Spojené štáty sa pozerali na výsledok s&nbsp;obavou. Znepokojená bola aj časť armády, vojenskí predstavitelia vedení generálom Augustom Pinochetom odmietali Allendeho reformy. Spoločenská situácia vydesila i viacerých predstaviteľov americkej politiky a&nbsp;ekonomiky, udalosti hodnotili ako komunistickú revolúciu. Preto Allendeho odporcom ponúkli „značnú a&nbsp;nepretržitú“ tajnú finančnú podporu.

Nestabilné politické pomery poznačené propagandou, tajnými operáciami a&nbsp;štrajkmi vyvrcholili po troch rokoch. Ráno 11. septembra 1973 Pinochetove jednotky obsadili kľúčové vojenské zariadenia, vypli rozhlasové a&nbsp;televízne stanice a&nbsp;obkľúčili prezidentský palác La Moneda. Tam sa Allende uchýlil s&nbsp;ozbrojenou ochrankou. Po ostreľovaní a&nbsp;po tom, čo čilské vojenské lietadlá zbombardovali prezidentské sídlo, sa ľavicový prezident zastrelil - údajne kalašnikovom, ktorý dostal ako darček od Fidela Castra. Vláda, za ktorú Jara bojoval, prestala náhle existovať.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zavrazdeny-basnik-hlas-chudobnych-cilanov-umlcali-pinochetovi-zabijaci">FOTO Allendeho s kalašnikovom od Castra v GALÉRII</a>

Po puči vojaci a&nbsp;polícia pozatýkali Allendeho stúpencov. Víctor Jara mal v&nbsp;ten deň vystupovať na Čilskej univerzite, kde strávil noc. Nasledujúce ráno ho zadržali a&nbsp;odviedli na štadión v&nbsp;Santiagu. Celé štyri dni ho mučili, bili a&nbsp;nakoniec zastrelili. Mal vtedy 38 rokov.

Posledné dni hudobníkovho života vykreslilo niekoľko svedkov. Len čo Jaru spoznali počas cesty na štadión, separovali ho od zvyšku päťtisíc väzňov a&nbsp;odviedli do šatne. Tam mu vraj vojaci zlámali ruky a&nbsp;prsty, pretože ich žiadal, aby mohol hrať na gitare. Napriek tomu odbojne, s&nbsp;natrhnutými perami spieval spomínanú hymnu kampane Venceremos. Žil do 15. septembra 1973. Jeden z&nbsp;dôstojníkov mu v&nbsp;ten deň strelil do pravého spánku, údajne počas hry na ruskú ruletu. Následne najmenej traja vojaci vypálili viac ako 40 nábojov do jeho tela, aby si boli istí smrťou. Ešte predtým napísal báseň Estadio Chile o&nbsp;hrozných skúsenostiach väzňov na štadióne. Podarilo sa prepašovať a&nbsp;zhudobniť ju – stala sa tak prvou umeleckou obžalobou Pinochetovho režimu. Armáda vystavila mŕtve telo Víctora Jaru pred štadiónom. Potom umelcove pozostatky zamiešali do hromady ďalších mŕtvych väzňov. Joan Turnerovej sa s&nbsp;pomocou priateľov podarilo nájsť manželovo telo. Pochovala ho a&nbsp;potom aj s&nbsp;dvoma dcérami utiekla z&nbsp;Čile. V&nbsp;roku 2009 ho exhumovali a&nbsp;oficiálne pochovali, na pohrebe sa zúčastnili tisíce ľudí. V&nbsp;roku 1988 sa Čiľania v&nbsp;plebiscite vyslovili za odchod Pinocheta. O&nbsp;dva roky neskôr odstúpil, čím sa skončili dve desaťročia diktatúry. Po zmene režimu úrady vyšetrovali pesničkárovu vraždu a&nbsp;k&nbsp;prvým konkrétnym výsledkom sa dopátrali v&nbsp;roku 2008. V&nbsp;priebehu minulého desaťročia obvinili niekoľko bývalých vojakov a&nbsp;dôstojníkov z&nbsp;rôznych stupňov podielu na likvidácii. Tým sa dlhá a&nbsp;tragická kapitola čilskej histórie uzavrela.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zavrazdeny-basnik-hlas-chudobnych-cilanov-umlcali-pinochetovi-zabijaci">FOTO z oficiálneho pohrebu Víctora Jaru v GALÉRII</a>

Dnes je Víctor Jara stále uctievaná postava čilskej kultúry. Okrem iného v&nbsp;roku 2004 po ňom pomenovali štadión v&nbsp;Santiagu, na ktorom ho popravili.

Zavraždený básnik: Hlas chudobných Čiľanov umlčali Pinochetovi zabijaci

Výber pre vás

Zavraždený básnik: Hlas chudobných Čiľanov umlčali Pinochetovi zabijaci

Súvisiace články

Obetovala lásku: Maria Montessori odmietla sobáš s milovaným mužom, vzdala sa aj syna

Písal o výchove a svoje deti strčil do sirotinca. Pokrok je podľa filozofa úpadkom ľudskosti

Ideál podľa Campanellu? Žiadna láska, ženy spoločné. Rozmnožujú sa podľa prísnych pravidiel

Výber pre vás